NULLA DIES SINE LINEA

Duben 2020

Desiate pokračovanie karanténnho krimi...

30. dubna 2020 v 22:45 | King Rucola
Kamenistá dlažba, jedny z posledných takzvaných mačacích hláv, sa zlovestne blyšťali po konečne normálnom daždi, ako keby sa filmári z Koliby chystali nakrúcať pokračovanie seriálu Miami Vice alebo nejakého neskoršieho kriminále filmu. Odkedy to použili na Floride, kopírujú to vsetci. Presne ako od lacných možností filmovať z výšky odkedy svet zaplavili drony s kamerami...

Článek byl uložen, ale obsahuje tyto nevhodné výrazy: http. Váš blog může být zákázán, pokud je nesmažete

KTORÉ TEDA?

"Tak som teda tu," namrzene hlásila dáma zvaná Medúza, tiež známa ako Nymfomanická Medúza, odbore vypľula ohorok cigarety, zasyčal v kaluži a zhasol "čo chcete odo mňa?"
"Ako sa voláte plným menom? Stav rodiny? Vydatá, rozvedená, slobodná?"
"Mária Chalupová. Môj muž je staviteľ Sýkora. Silván Sýkora."
"Bytom?"
"Doma."
"Vaše bydlisko Mária, môžem vás osloviť Mária, nie? Takže na ulici ešte nebývate..."
"Hovor si, čo chceš…volaj ma ako ti huba kvitne!"
Veliteľ je zvedavý, čo nesie pi. Chalupová Mária v taškách a upozorňuje ju, aby hovoril len pravdu. Začne s výsluchom svedkyne.

"Počúvajte, to sú len melóny", povedala svedkyňa Mária.
"Teraz? Kde ste ich zohnali, veď ešte nie sú."
"Aach, tie mám od kamoša patológa z onkológie."
"Tak radšej začnime, nechajme to s tými melónmi plávať. Pani Chalupová, môžete nám líčiť vaše posledné chvíle so Samuelom Huuslim?"
"A to má byť kto?"
"U vás 'doma' máte takú manzardu. Taký separátny salón. Tam sme našli muža, už vtedy nedýchal, ako sme ho našli, ale vaše odtlačky sme našli všade…"
"Všade, všade, však tam bývam, nie? Toho kastráta teda myslite! Prečo to nepovieš hneď?"
"My vieme, že ste sa spolu rozprávali, ale koniec sme nerozumeli. O čo išlo?"
"O nič moc. Manžel bol kdesi na stavbe, chcela som si rýchlo hodiť, kým sa nevráti. Ten chruňo tam len stál pred zrkadlom a fajčil takú smradľavú cigaru, fuj! Stál tam nahatý, gate spadnuté na zemi a obdivoval sa. Už som sa nemohla dočkať. Viete si to predstaviť, všetko ma už bolelo, celé telo, vlhká som bola - taká nadržaná -, ale on si tam pofajčieva. Kričím mu, poď sem, ja ti vyfajčím...rozžhavená som bola ako piecka, myslela som, keď nedôjde hneď, tak ho dorazím. Hovorím mu, poď sem okamžite, lebo to vyžalujem manželovi, on sa urazí, že si mnou opovrhol. Urazí a teba dorazí."
"A on prišiel, urazil sa a nebohého Huusliho dorazil? Alebo vy ste ho osobne dorazila?"
"Ale kde to! Zrazu vyletel on holý, ako keby ho niečo uštiplo a ja som sa zlakla a vybehla som polonahá, vlastne celkom nahá von. Vbehla do nášho bytu a zamkla. To je všetko, čo viem!"

Priveďte se toho Loveplowa sem, zareval velitel do chodby a spráskol dekel počítača.

Problém v karanténe

30. dubna 2020 v 11:50 | King Rucola
Absolutne pripravený na holenie…(jr to snáď ten dr Max. deBile?)
V pondelok otvorili - smeli otvoriť - holiči a kaderníčky po karanténe svoje salóny.
Dr Max. de Bile, mimo iného aj bývalý onkológ, poznal už dlho pred týmto termínom riešenie, - aspoň týkajúce sa strihania vlasov - chemo!

Frizúry síce trochu monotónne, viac menej na jedno kopyto, ale zaručene pôsobiace...

Hodiny made in suisse

30. dubna 2020 v 10:43 | King Rucola
Okrem čokolády, zbraní, hotelérie, bankových inštitúcií, medikamentov a turistiky máme tu ešte pár iných výborných vynálezov v hornatom Švajčiarsku, všetkým v čele sú to hodiny a hodinky a produkty pre NASA.
Pre staršiu generáciu - aj za účelom šetrenia ich zdravia - boli dokonca starodávne nepresné presýpacie hodiny nahradené modernými fľaškovými hodinami, naplnenými tekutinou, ktorej lacná výroba sa priam ponúkala po stáročia a ktorou bolo takmer vždy a nezmyselne plýtvané.

"Dobré ráno sestra, v ste dnes príliš skoro. Podľa mojej fľaše je osem hodín, tridsaťpäť minút a dvanásť sekúnd, na kúpanie je ešte skoro…"

deviata kapitola, vlastne len pokr.

29. dubna 2020 v 16:09 | King Rucola
"Nevidím žiadne východisko. tá baba zvaná Medúza musí sem!"
"Kde zostalo vôbec telo ku ktorému tá hlava patrila?" Spýtal sa coroner.
"Už je v pitevni."

"Milada, zlatíčko, vy ste taká krásna, že ešte aj mŕtvolám sa stoporí. Takto asi nemôžeme ďalej pracovať." Povedal doktor Kovács. "Choďte už za manželom, povedzte mu, že krk bol jasne performovný. Atentát, vražda…čokoľvek, nič normálneho!"

Fyzické hranice - vlastné a partnerkine

29. dubna 2020 v 16:00 | King Rucola
Dnes je svetový deň tanca! Smiem prosiť - móžem íct?

...ale kam strčíme tie rúška?

Pokračovanie osem, na hranici vkusu...u opice s nosem!

28. dubna 2020 v 11:46 | King Rucola
Predsa začalo pršať. Po mesiaci, po rekordnom mesiaci v štatistike. Pre vyprahnutú pôdu dobre, pre Miladu horšie. Mala svoje obľúbené miestečko na Zlatých pieskoch, na štrkových jazerách vybargrovaných za roky neďaleko hranice mesta. Piesková jama, krytá rákosím. Privátna pláž. Garderóba, útočište, čistá voda bez kalu za bezvetria, miestečko takmer rajského kľudu. "Kam ma to vedieš?", spýtal sa Huuserli, čakala ho v parku za Justičným palácom, "Justičákom", teraz preplnenom kvitnúcim orgovánom. Zlatá baňa pre okrajové skupiny, ktoré si tu dopĺňali suroviny na neskorší pouličný predaj. Z parku bolo vidieť tie zamrežované okna cieľ, obvykle v nich viseli väzni a vykrikovali odkazy na pretlmočenie okoloidúcim chodcom alebo známym, ktorí zámerne do parku prišli pre svojich blízkych.

"Ideme sa trochu previezť, dobre ti to padne po tých útrapách v base". Auto nabralo smer na Zlaté. "Ideme relaxovať na chvíľu na Zlaté, to ti dobre urobí po tej noci v base, uvidíš…", sľubne sa usmiala pani Milada.
"Dá sa už plávať, nie je ešte trochu skoro? Voda bude asi studená."
"No veď sa teda nejako zohrejeme, nie?"
Auto vírilo prach ako tank krytý zámerne dymovnicou za účelom maskovania. Dážď ešte nestihol zmeniť mesačný prach na blato. Udychčaná Milada vyletela z auta, panika jej sršala z očí. Veliteľ sa udivene pýtal: "Čo je, čo sa deje, stalo sa niečo?" Milada neschopná vydať slovo vzpriamila ruku, v ktore triemala ako trofej Huuserliho zarastenú bradatú hlavu. Kvôli karanténe otvorili holiči až dnes, veľa mužov ale hlavne žien behalo už s neupravenými vlasmi.

"Pre boha, čo ste robili? Hráš sa tu na Salomé? To nie je pravda, zobuď ma, povedz, že to je len zlý sen!"
"Ty Miro, počúvaj, ja som ho chcela prinútiť len aby sa trochu orálne vyjadril, ale začalo pršať, tak som ho trochu pritlačila aby robil intenzívnejšie a tu mi k môjmu šoku zostala trčať v rukách, visieť, jeho hlava!"
V dverách sa zjavila hlava koronera: "Poplach?"
"Pozri sa sem, náš svedok, Huuserli…", ukázal velitel na Huuserliho hlavu! "To je na hranici rozumu, dobrého vkusu, morálky!" Milada tú hlavu už odhodila na stôl. Coroner pristúpil bližšie a prekvapene oznámil: "To vôbec nie je náš Huuserli! To je ten tretí Huuserli, najmladší z trojčiat. Amadeus Huuserli."
"Trojčiat? Vlado, klobúk dole, odkiaľ to ale máš?"
"Internet!"

siedme, nedeľné pokračovanie

27. dubna 2020 v 8:35 | King Rucola
Coroner Racer sa prebral spotený do slnečného rána. Včerajší, tak dlho vytúžený dážď, sa ukázal ako pľuvnutie na rozpálenú šporákovú platničku a teplota sálala do nedeľného rána ako zo správne rozhorených liatinových kachlí. Mobil zapípal a na notebooku sa zjavila kópia protokolu, ktorú mu poslal jeho priateľ, veliteľ tej policajnej zložky, ktorá mala celý prípad vyšetrovať. Pri kávičke a hrianke preletel celú správu a ledva sa smiechom vedel napiť tej výbornej popradskej kávy. Tú si pamätal ešte z čias diktatúry. Prezeral si znovu ku správe pripojené fotografie a na mŕtvole ho zase zaujala rana na čele. Zdala sa mu ako v tvare kríža. "Pre pánajána", zahundral si, "nestačí, že by prichádzali politické motívy do úvahy, môže sa tu jednať dokonca o nejakú náboženky motivovanú vraždu, alebo nejakú rituálnu vraždu?" Coroner vyťukal veliteľove číslo: "Miro, ahoj, vieš už niečo nové, začal ten Loveplow normálne vypovedať, alebo ešte stále tie kecá svoje hovadiny? Mňa napadlo práve dnes ráno - asi preto, lebo je dnes nedeľa! - , či to celé nie je nejako religiózne motivované, alebo či to nie je dáky rituál. Čo myslíš?" "Vieš čo starý, sadám do auta a prídem za tebou do hotela, Pri raňajkách môžeme diskutovať, okay?"

Coroner sa išiel vyparádiť. Ako pravý džentlmen si nemohol dovoliť zísť do hotelovej reštaurácie neupravený. Zvykol si aj tak na každé jedlo zmeniť oblečenie, pokiaľ to okolnosti dovolovali. Telefón sa ozval.: "Vlado, to som ešte raz ja, Miro. Nemôžem sa tomu vyhnúť, musím prísť s manželkou, je nedeľa, vieš....Dúfam, že ti to nevadí."
"Práve naopak", odpovedal coroner, "teším sa, že tvoju pani spoznám."
Pani Milada Večerková, velitelova tretia manželka, si výnimočne obliekla nohavičky, aby bolo jasné, kto nosí nohavice v tejto domácnosti. Neskrývala však prekvapenie, keď ich hosť ich privítal v sukni...

Volské oka so slaninkou, kolieska cibule a paradajiek, hrianka potretá cesnakom, čierne korenie, štipka cayennu a pre koronera ešte extra kečap, potom ako dezert linecká torta, všetko zaliate Earl Grey zeleným čajom. Pani Milada len sucháre a pomarančový džús. Muži prešli okamžite k veci, Milada sa pohrúžila do nemeckého vydania Playboyu.

"Máme už tú Medúzu?", chcel vedieť coroner. "Veď ju vraj poznáte. Doneste ju. Bez jej výpovede sa zrejme nedostaneme dopredu. Ten Loveplow zaťato mlčí…"
"Kto mlčí? zamiešala sa nečakane Milada, "Loveplow? Nie azda ten Loveplow Huuserli?"
"Milada, prosím ťa!", protestoval veliteľ.
"Ale veď toho ja výborne poznám. Ja mu rozviažem jazyk! Immediately!"

"Ako to?", vyhrkli obaja chlapi.

Protokol, narodeniny a šieste pokračovanie krimi pre karanténu

25. dubna 2020 v 10:46 | King Rucola
Po nezvyklo suchých slnečných dňoch aprílových - bláznivý apríl, aprílové počasie stratili na význame, manifestovali sa ako klamstvo, zavádzanie pospolitého ľudu, "fake", - zacítil veliteľ chlad. Za otvoreným oknom bolo vidieť mokré strechy. Hosanna, ozýva sa iste po roľníckych osadách ale veliteľ po včerajšom alkoholickom pokĺznutí zacítil chlad. Urýchlene zavrel okno a dychtivo sa vrhol na prvú dávku kávy. So zmiešanými pocitmi sa ponoril do protokolu.

Zápisnica výpovede Georga Love Plow Huuserliho, brata skonalého Samuela Huuserliho.
Vypočúvajúci príslušník, nasl. VP: "Pán Huuserli" (- nasl. LH - poznámka pisateľa) "kedy ste videli vášho brata posledný raz živého?"
LH: "Ja som ho ešte živého nikdy nevidel." (Znela prekvapujúca odpoveď svedka H., pozn. zapisovateľa.) VP: "Ako to? Vy nie ste teda bratia? Veď ste udali, že ste jednovaječné dvojičky."
Dvojičky Samuel a Loveplow Huusli dokazujú, že sú jednovaječné dvojčatá, narodení v inom znamení, než znamení Blížencov. (Ale s tou pravdou im to trochu pokrivkáva...)

LH: "Jednovaječné? To musí byť mýlka. Ja mám dve vajcia a dúfam, že Samuel má - mal - tiež."
VP: "Samuel? Tak predsa ho poznáte."
LH: "Poznám, a nevidel! V matkinom bruchu nám neposkytli žiadny mikroskop, aby som ho mohol pozorovat."
VP: "Nerobte si z nás srandu. Jedná sa o vraždu. Vráťme sa teda k vašim osobným údajom: narodený, bytom, povolanie? Aké meno je to Love Plow a prečo uvádzate prvé meno Georg a nie Juraj? Veď žijete tu!"
HP: "Loveplow treba písať dokopy, je to jedno meno. A malo by končiť vykřičníkom. Georg som krstený, síce Juraj, ale signalizujem tým to super 'slovanské' Loveplow, čo tu nikto nikdy nerozumie. Čo sa narodenia týka, práve dnes nám okrúhle narodeniny. Práve dnes mám veľmi okrúhle výročie. Dožívam sa sto rokov mínus dvadsaťtri rokov plus tri mesiace.
VP: "Tak teraz už nerozumiem ani ja. Ale poďme k relevantnému: Brata ste nikdy nevideli, neviete nám ani nič dôležitého lebo zvláštneho povedať. Alebo predsa vám utkvelo niečo nezvyklého, nápadného?"
HP: "Neviem, či je to dôležité, ale tesne predtým, než môj brat skonal, som bol v tej izbe prítomný aj ja. Videl som na vlastné oči, čo sa stalo."
VP: "Čože? To hovoríte až teraz? A tak ste ho predsa videli!"
HP: "Vy ste kládli nesprávne otázky, pán policajt. Nevidel! Videl, čo sa stalo. To je rozdiel!"
VP: "Pán Huusli, musím si vás tu ponechať, dúfam, že po krátkom pobyte u nás budete ochotnejši s nami v tejto vážnej situácii kooperovať, zatiaľ ste zaistený z podozrenia vraždy na svojom bratovi Ábelovi."
HP: "Ábelovi?"
VP: "Samuelovi, samozrejme Samuelovi, pán Kain…"

"Preboha, boli sme včera všetci ožratí?", zastonal veliteľ. "Pán Kain!, pán Ábel!, ja som dnes asi nejaká biblická panna z Jericha!" Znechutený dopil vychladnutú kávu...


piate

24. dubna 2020 v 14:20 | King Rucola
Coroner Racer si odpil vychladené pivo a poznamenal: "Tak ju pozvime na výsluch, jedine ona nám môže povedať, čo je tá nezrozumiteľná brblanina v telefóne, čo technici doteraz nerozlúštili. Bez tej pani Medúzy sa asi nepohneme." Skupina mamičiek s detskými kočíkmi sa dovalila z tienistého lesa od rieky. Bolo na čase poradu rozpustiť a pobrať s dennej rutine. Chlapi sa neochotne pozviechali a pobrali sa k rozpáleným autám.

"Miro, očúvaj," obrátil sa Racer ku svojmu starému kamošovi veliteľovi, "tie fotky zabitého mi nedajú pokoja. Prečo sa v tom úzkostlivom poriadku, čo v tej izbe panuje, povaľujú mŕtveho nohavice? Lepšie povedané vlastne, prečo má na všetkých fotkách gate spustené na jeho nohách? Ako keby sa ponáhľal alebo ho niekto pri vyzliekaní vzrušil, pardon, vyrušil, chcem povedať. Alebo prečo nie? Aj vzrušil, aj vyrušil. Nejako mi to v celom tom javiskovom obraze vadí, scéna je nejako niečim narušená. Ako sa na to dívaš ty?"

Veliteľ sa zamyslel. "To mi neupútalo pozornosť, ale teraz, ako to hovoríš...to je fakt na zamyslenie." Nasadli do vyhne, na ktoré sa Mirov Audi-cabriolet počas schôdzky zmenil. Miro zanadával: "Práve teraz musím mať tú strechu pokazenú. Niečo je tam zaseknuté, chcel som s tým dnes do servisu. Zákon schválnosti!"

"Ano, to je zákon schválnosti", komentoval lakonicky coroner, "ako pomaly všetko na tomto svete!" Otvorili okna a namierili pozdĺž rieky k jej sútoku s tým veľkým tokom. Bralo s ruinou dávneho hradu ovládlo malebnú ľúbeznú scenériu. Na prírodnom, neupravenom namesti, dole pod bývalým hradom, lákali početné záhradné reštaurácie, zaparkované auta turistov svedčili o začínajúcej sezóne. "Mám poriadny smäd, toľko sme kecali, vyschlo mi v papuli," ozval sa čírou bratislavčinou coroner, "dáme si ešte, nie?" Pod slamenou strieškou pálilo slnko milosrdnejšie a keď coroner zbadal u dievčat na vedľajšom stole akési guľky na tanieri musel sa spýtať, čo to je. Zemiakové knedlíky plnené údeným mäsom, šunkou a dusená kapusta na viedensko-moravský spôsob. Sliny sa mu zbehli vodopádom, uvedomil si, že mu klobása nestačila, veď od lietadla ešte nič poriadneho nejedol. Tak si starodávni kamaráti, teraz na staré kolená "kolegovia v zbrani", objednali duplované porcie knedlíčkov a ďalšie pollitráky pristáli na pristávacej dráhe z bielo modro károvaného obrusu. "Ako v Bavorsku", asocioval coroner. "A z práce nebude už dnes asi nič!"

Po výbornom jedle, nasledujcich pivách s borovičkou do jednej i druhej nohy a na Kapurkovú telefonovali kolegom a jazdná hliadka, ktorá bola v blízkosti, prišla ich zobrať. "Počkajte páni ešte chvíľu, chvíľočku", žadonil veliteľ, "musíme si dať ešte niečo na trávenie, nie? Ako by to bolo s dvojitou bechrovkou?" "Na otrávenie?", čudoval sa coroner. "Miro ty si už pripitý, veď tam nikto nenašiel žiadne stopy jedov, on je jednoducho mŕtvy, zabitý, možno dokonca len úraz, ale o otrave nikto nič nepovedal".

"Na trávenie, vytrávenie, zažívanie. Vlado, ty si už zabudol materinskú reč." Členovia privolanej hliadky prišli už podľa predpisu v ochranných maskách, namiesto klasického rúška mali na sebe čosi ako plastikové štíty na tvári, ako motoristické prilby, cez ktoré bolo dobre vidieť, ako sa škodoradostne usmievali nad svojimi opitými nadriadenými. Nasadli do modro bieleho Kombi, vodič si riskol drzú otázku: "Na záchytku alebo na strážnicu?" Veliteľ zahulákal: "Domov!", kým coroner namietal "Do hotela!" "Ktorý hotel?" spýtal sa šofér. "Devín!"
Samuel Huuserli sa sťažuje Medúze: "Tá maska je príliš veľká, netesní, vôbec netesní."
Medúza udivene reaguje: "Keď si taký sprostý a pcháš si ju na takú malú hlavu!"

"Veď na Devíne sme, teda do ktorého?" "Do mesta, ty ďulo", rozkázal veliteľ. Nasledujúce ráno s olovenou hlavou čakal veliteľa na stole čerstvý protokol.

Coronakrimi, štvrté pokračovanie

23. dubna 2020 v 10:24 | King Rucola
Konečne sa po uverejnení výzvy o pomoc v miestnej televízii a na internete prihlásili svedkovia, ktorí spoznali a potvrdili identitu zavraždeného muža. Jedná sa o Samuela Huuserli, známeho mestského sukničkára, veľkohubého chvastúňa. Zarábal svoje peniaze bližšie neurčiteľným spôsobom, na hranici legality, skutočná šedá eminencia.

Pamflet, ktorý na neho neznámy autor zhotovil, sprevádza jeho volebnú kampaň. Samuel Huuserli sa totiž z nedostatku inej činnosti, či nedostatku rozumu, zamiešal aj do politiky
Pamflet, z ktorého vznikol aj jeho volebný plagát:

Samuel len čo do izby vkročil zástup žien si oči vyočil!
Ako na špagátku strhli z nôh všetku látku
roztiahli nohy ako na drátku…

Jeho volebný slogan vyvolával smiech, posmešky. "Náš Samko", ako ho všetci dôverne nazývali a o ktorom bolo všeobecne známe, že mu ruky viedli všade nabok, len nie ku práci, si zvolil za motto "Miluj oranie!". To nepostrádalo logiku, pretože široko ďaleko nebolo vidieť pole alebo pluh, čiže priame nebezpečenstvo zapojenia do práce nášmu Samovi nehrozilo. Koho alebo no čo však chcel týmto heslom ako za svojich voličov získať, ležalo v hmle alebo vo hviezdach. Pri špinavosti Samových stykov možno aj v hviezdnom alebo uličnom prachu…

Vtipní protivníci objavili v hesle gramatickú chybu a posmešne navrhovali zmeniť text plagátu na trefnejšie "love flow",
pri možnosti výkladu tohto slova sa otvárajú nečakané možnosti interpretácie.

Coroner pochopil, že motívov na zločin je viacero, než sa pôvodne zdalo. Miešanie miestnej politike situáciu skomplikovalo. Možný je teraz dokonca politický motív maskovaný ako sexáulny?

Pri, správnejšie priamo pod, novým mostom pre chodcov, cyklistickým mostom do susednej krajiny, ktorý vedie ponad kalnú lenivú rieku krajinou, ktorá, vďaka niekdajšej železnej opone, zachováva šarm pralesnej divočiny, stromy obsadené hniezdami početných vtákov, viditeľných bocianov v svojich hniezdach na vrcholoch stromov, poletujúce vrany intenívne nárokujúce si neúnavným škrekotom o pozornosť, suché naplavené dreviny a v tejto oáze nečakaná vôňa klobás udierajúcich pútnikovi do nosa, ktoré tam pod storočnými stromami v chládku opeká zamestnanec improvizovaného bufetu k výborne chladenému pivu vlastného pivovaru, pod týmto mostom teda, v posledných zvyškoch pozemskeho raja, ako uvádza hymna ďalšieho suseda smerom trochu vyššie na sever, pozval coroner svojich miestnych kolegov na bojovú poradu.

"Vieme už konečne niečo o tej dáme, ktorá reční v telefónnom zázname?", začal coroner poradu. Záporné mlčanie ho na skutku neprekvapilo. Účastníci zasadania sa sustredene venovali ponúknutým klobáskam. pomocou domáceho chlebu bojovali proti zamasteniu prstov, dokumentov a svojich uniform. "Máme len silné podozrenie, dohad, kto by to mohol byť," ozval sa cez prežúvajúce ústa šéf miestnych, dávny coronerov kamarát, ešte z časov kedy coroner nebol coronerom ale obyčajným chalanom, Vladkom Závadským, ktorého rodičia zdrhli na západ pri prvej rastúcej antisemitskej vlne.

Problémy s výslovnosťou ich mena spravili z Vlada "Charlesa V. Racera", pričom Charles bol zvolený kvôli bežnému výskytu mena, to "V." signalizovalo bývalého Vladimíra a mohlo byť Valentine alebo ako rodičia preferovali Victora. "Racer" ako závodník bol pozostatok, ponáška ich priezviska.

Charles V. Racer, prizvaný coroner, mal nasledujúcu otázku: "A čo prezrádza DNA? Nič? Konkrétne údaje žiadne?" Vieš Vlado", konverzácia prešla z angličtiny do miestneho dialektu,"my ju vlastne všetci poznáme. Má dokonca svoju prezývku Nymfomanka Medúza."

Veliteľove údaje k hľadanej osobe spôsobili obecné veselie. Všetci mali pred očami pôvabnú nakysnutú samicu, mestský unikát hlavne u mravnostnej polície. Podaktorí členovia mužstva pomlaskávali nielen kvôli grilovanej domácej klobáske a vynikajúcej horčici...

Z mytológie...

22. dubna 2020 v 11:25 | King Rucola

Zeus zvádza Ledu...lebo Ladu

Krimi do karantény tretie pokračovanie

22. dubna 2020 v 7:54 | King Rucola
Coroner nastokol ďalšiu Coronu a meditoval. "Aký človek mohol ten zavraždený byť, prečo je tu tak strašne nevľúdne, čo sa tu asi udialo? Jedná sa o sexuálny zločin, o medziľudské vzťahy, o peniaze? O žiarlivosť?", ani to sa ešte nedalo v tomto štádiu vylúčiť.

Pred duševným zrakom vyšetrovateľa sa vynorila vidina týraného chlapa...

Podivne vykrútená poloh bezduchého tela neposkytuje ešte žiadnu odpoveď. Chemická analýza, pitva takisto nič. Coronerovi čas ubiehal príliš rýchlo. Spätná letenka hrozila. Plus všade prítomné milé zvieratká menom coronavirus, ktoré postupne zablokovali chod celého normálneho život. Malá nádej, že technici rozlúštia zvyšky nezreteľnej nahrávky mobilu.

Dnes moderní básnici
bývajú len v pivnici
Elena, Elena zastrelil som jeleňa
ty nie si vôbec zelená
Ty spravil si veľkú chybu
nemal zastreliť si tú krásnu rybu
To strelil si poriadne capa
Ty caballero de la Capa
Hoc obaja sme nahatí
vyštim sa ti do gatí
Moč vyparí sa a stratí
radšej niečo iné čo sa vráti
chvíľu nudnú dlhú skráti
vyser do tých gatí

Coroner začudovane krútil hlavou nad podivnými úlomkami textu, ktoré mu technická služba prehrala na obrazovku. A opätovne skončila nahrávka nezrozumiteľným mrmlaním.

"Čo to mohol byť za človeka?", dumal rozmrzelý coroner. "Umelec, frajer, chvastúň?" Nikto sa nevyjadril z tých svedkov, ktorí by ho mali poznať. Alebo nikto nechcel. Všetci mali pandémie plnú hlavu. Problémy spisovateľa a koronera ich nezaujímali. Riešenie vraždy bolo sekundárne. Kde zohnať toaletný papier ako kedysi za budovania socializmu bola pálčivá otázka dňa. Blesk hlavou týraného vyšetrovateľa: "Je celý ten problém v toaletnom papieri alebo je to celé v hajzli?" Bol čas na ďalšiu cigaru. Tentokrát pod dojmom z pseudo básničky volil inú cigaru. Drahú značku "el caballero elegante", pretože Fidelove obľúbené Cohibas zabudol doma. Začital sa labužnícky bafkajúci do Wikipédie kvôli tomu "džentlmenovi s plášťom", ba s rúškom, ako sa "la capa" dá preložiť a je dnes aktuálne, či náhodou ten text neskrýva dáke tajomné posolstvo, šifru.

"como Las Meninas de Velázquez, las Majas de Goya, ElCaballero de la mano en el pechode El Greco, El Jardín de las Delicias de El Bosco o [...] ", toľko citát z nejakého slovníku Wikipédie.

"Veľmi zaujímavé", myslel su coroner, "ale k riešeniu vraždy to prináša akorát tak guľové…budem musieť dať výzvu cez inzerát alebo ešte lepšie cez telku, či by niekto niečo vedel povedať..." Tak sa aj rozhodol a podal dotaz aj na internet, konkrétne na www.blog.cz. Dopil pohár červenej frankovky pôvodom z Rače alebo Modry, presne sa na to už nepamätal a pobral sa do hotelovej izby.

Hotel Devín na nábreží skýtal výhľad na rieku, promenádu ľudí dnes poriedšu, pekné mladé svižné devy strašili s rúškami na nosoch a menej vyzývavo vlajúcimi účesmi, pripadal si ako v Saudskej Arábii.

O ladných krivkách

21. dubna 2020 v 9:30 | King Rucola
ladné krivky ladnej Ládenky
pery ladnej *Lady Láděnky
jsou rty ohnivě červené zářící i bez rtěnky**
slovenka nemôže počkať už
až nahodí na pery **rúž

Ilustrácia vypožičaná BEZ POVOLENIA od p. tlusŤjocha s. http://tlustjoch.blog.cz/2004/e172
ladné krivky Ládine
za domom ladom ležia na hline
telo chladné má ako ľad
za domom leží starý sklad

do skladu uchýlil sa starý chlap
vlasy ešte má ten úchyl ako uhoľ
fľašu piva v hrsti hneď si uhol
dvojmo videl každý pravý uhol

bo dávno bol architekt ten uchýl
do uhla skrytého krivého sa uchýľ
uchopil uhoľ prekreslil ten uhol
ktorému si sotva vyhol či uhol

mama tvoja hovorila kapustných*** fliačkov za nádrž
vlasy si dlhé pekné podrž
ale tú bradu si ohol
už je šedivá nie čierna ako uhoľ

ťažko si asi hlúposti uhol
veď si už dávno zblbol
keď pri páde stĺp sa ohol
do neba dole na zem padol

kapustné fliačky
***flíčky se zelím
hladné nadržné mačky
prešplhajú začmudený komín

ladné línie Lade a Zeovi nechaj
ty už nie si slabý úchyl
do uhla izby sa uchýľ
tam sa ty veľký úchyl schovaj

*Leda a Zeus podarená dvojica milencov, kvôli básnickej slobode ako Lada registrovaná, s. mytológia

Krimi na pokračovanie do karantény, druhé pokračovanie

19. dubna 2020 v 11:39 | King Rucola
Miestne policajné orgány boli hneď od začiatku s riešením takéhoto prípadu preťažené. Ich členovia mali už dosť veľa ťažkostí potýkať sa hlavne s množstvom vlastných neriešiteľných problémov so svojimi pohlavnými orgánmi, nie ešte aby sa zapodievali s cudzími! Veliteľ mal spásonosnú myšlieku: dlhší telefonát so svojim známym kolegom za morom, v ďalekom Albione a už o pár hodín privítali na miestnom letisku koronera z veľkého zaoceánskeho mesta Filatelie. Bol to jeden zo špecialistov, ktorý mal v tom zámorskom Albume tie najlepšie známky.

Koroner, či ako sa sám písal coroner, po letmej obhliadke na mieste činu nariadil obdukciu. Veľká rana na čele zabitého si to vyžadovala. Zaschnutá krv na hlave a nízka telesná teplota určovali čas na neskoré večerné hodiny. Posteľná bielizeň vykazovala stopy po výrone bližšie nedefinovateľnej tekutiny, koroner nechal povlak a prikrývky zaslať do forenzistického laboratória. Výsledok oznámili telefonicky okamžite. Stopy posteľných látok nesú stopy látok moču a ľudského semena. Všetko naznačuje, že sa jedná o sexuálne motivovaný čin. Coroner bol veľmi skúsený vyšetrovateľ a preto sa nechcel zbrklo viazať na prvú hypotézu. Nariadil svojmu mužstvu vyspovedať všetkých susedov apartmánu, čo im prišlo včera večer podozrivé. Smola na celej akcii bola, že sa žiadny sused okrem potkanov nedal nájsť a ti neboli príliš zhovorčiví, zrejme od prírody nemali políciu vo veľkej láske, keď zbadali uniformovaných členov blížiť sa, poschovávali sa radšej ako tí ranní kresťania v starom Ríme do katakomb a z vypočúvania nebolo nič.
Coroner z ďalekej Filatelie na obhliadke miesta činu


Ako takmer vždy pomohol coronerovi veľký detektív Náhoda. Práve v tom okamžiku ako vytiahol z púzdra drahú kubánsku Corona a si ju zapálil, sklzol mu zrak na mobilný telefón. Od prekvapenia, kam mu to padol zrak mu padli okuliare. Nemohol uveriť svojmu šťastiu!

Záznamy telefónnej kamery ukazovali toho nahého zavraždeného muža s kubánskou cigarou v hube. Stál pred zrkadlom a obdivoval sa. Sem tam hodil pohľadom na svoju družku v izbe, tak ako riadič z času na čas mrkne do spätného zrkadla a skontroluje automaticky premávku za chrbtom. Výsledok spätného zrkadla ho neuspokojoval, skôr rozmrzel. pomaly sa stával nepokojný, nervózny. Hlas z postele bol čoraz nástojčivejší, nebolo ho rozumieť, chvíľami znela z neho netajená hrozba. Obraz na malej obrazovke zahmlený zmizol, bolo počuť padajúce predmety, možno ozvena krátkej ťahanice, bitky.

Prečo musel frajer umrieť? Pokr. nasleduje zajtra alebo tak...

Krimi na pokračovanie do karantény

18. dubna 2020 v 18:48 | King Rucola
Kúdole dymu drahej Corona Gold Series "Dos Capas" vyvoniavali jednoducho zariadenú komnatu ako kadidelnica dáky zvrhlý kostola, kde sa smelo na rozdiel od kaviarní, barov, čakární a vlakov ešte snáď fajčiť a zjemňovali nemilosrdné biele svetlo milosrdnou hmlou. Pre barokovým zrkadlom nad antikvariátne pôsobiacim umývadlom stál nahý muž. Slastne poťahoval z tej drahej cigary a pozoroval seba a trochu rozmrzele hlavne svoju kyprú, nadržanú na posteli rozvalenú, partnerku v Evinom kostýme. Jej výzvy boli so štvorcom času naliehavejšie, nástojčivo sa dožadovala, aby sa muž konečne odlepil od zrkadla a naskutku vliezol k nej na lôžko, lebo, ako sa začala vyhrážať, to požaluje svojej mame a hlavne svojmu drahému mužíčkovi, ktorý mu potom ukáže, kam vedie tá drzosť, ignorovať takú krásnu, milú a radodajnú dámu.
Mrtvolu muža našli privolaní carabinieri - alebo bola to Guardia civil? - následujúce ráno rozčapenú vedľa osirelej postele. Ohorok drahej kubánskej alebo v podobných cigarových krajoch zhotovenej cigary vycmúľaný trčal z jeho konečníku ako spomienka na zjavne nedokončené sedenie na tróne. Anonymný telefonát zburcoval ospanlivú strážnicu, modré svetlá rozťali ihravo ako detské lampióny nudu teplého, tropickou atmosférou zváňajúceho skorého rána. Služobné vozy vyplašili potulných psov a mačky, ktoré čakali ako každé ráno pri hlavnom cintoríne Porta na neznámych dobrodincov, ktorí im noc čo noc každé ráno naplnili ich početné misky pozdĺž okrovo sfarbeného opadávajúce múru cintorína.

Pri opustenej mŕtvole nebol nikto, len nemá otázka visela v prefajčenom vzduchu:

"Kto a prečo?" Prečo musel tento sympatický pôžitkár takto...

Ak nikto neuhádnne, kto a prečo, pokračovanie zajtra alebo tak...

Konečne vytiahnem to eso z rukávu

18. dubna 2020 v 17:37 | King Rucola
Víťazstvo nad pandémiou, konečne, bezbolestne...

Konečne správny recept! Bez veľkých dlhodobých skúšok na základe vlastných experimentov - jasná, účinná a rýchla cesta k vyhubeniu obávaného koronavírusu je objavená.

Zdatní muži, odvážne ženy - nezahálať, nemilosrdne všetky corony poničiť, je to čistý pôžitok!

mašírovať s hlavou vztýčenou

16. dubna 2020 v 12:22 | King Rucola
Pekne sa vzpriam keď sa tu plazíš!, a usmievaj sa trochu pritom! Mysli na to: Keď sa plazíš, vždy hlavu hrdo hore vztýčenú,
nech ťa nikto medzi tými ostatnými plazmi neprehliadne!

Ešte si niekto bude kadečo myslieť...

Majú samé esa v rukáve!

15. dubna 2020 v 12:51 | King Rucola
Umělecká profese
čital som ako "umelecká protéze"
čo je vlastne "pro these"?"
čo je ale potom "protéza"?
Všetci hovoria o rizikovej skupine 60 plus. To je taká téza, nie?
Ale ja ti poviem, tí dvaja v strede, tí nie sú riziková skupina kvôli koronavírusu, obaja sú nosiči rizika infarktu, keď si začnú sex s tými mladými, mohlo by ich poraziť!
Ale potom sú vlaste tí mladi riziková skupina, nie?
Prečo myslíš?

Však tí starí mlsní sa môžu na nich vrhnúť, ich znásilniť...

ženská sibačka

14. dubna 2020 v 11:17 | King Rucola
Len si šib keď ti šibe, veď si emancipovaná a dnes je váš deň!

Ale moje vajcia nedostaneš!!!

Veľkonočný zvyk - vaječný súboj

13. dubna 2020 v 10:24 | King Rucola
Radšej si šetri vajcia, pohľadaj konečne ten kľúč! Akú čudnú helmu máš, je to maska?
Kľúč? Možno to preseknem svojím mečom…

Pozri tiež tu:
https://de.wikipedia.org/wiki/Ostereiertitschen