NULLA DIES SINE LINEA

Prosinec 2019

Rok pornografie 2020?

29. prosince 2019 v 13:25 | King Rucola
Bude rok 2020 rokom pornografie? Vzácny kolega, pán TlusŤjoch, viď mimo iného aj tu:
http://tlustjoch.blog.cz/1912/g25#komentare určil rok 2020 za rok labute.

Toto samo o sebe ošklivé a nepríjemné zviera je aj z iného dôvodu veľmi otázne. Nedávno verejnosti sprístupnené fresky v lávou zasypaných Pompejách ako aj mnohé iné antické pamiatky určujú nečakane zrod pornografie do času, kedy si boh Zeus zmysel ukojiť svoje zmyselné chúťky práve na poctivo vydatej ženičke Lede a použil k tomuto účelu zbabelú lesť, zákerne sa schoval v tele labute…

Už len dlhý krk tohto lietajúceho netvora symbolizuje akosi penis, trochu dlhý síce, ale flexibilný, ohybný, mäkký niekedy, ale aspoň prispôsobivý. Ako toto všetko zvládnu diváci v tomto storočí všeobecnej prudérie?

Viď aj následujúci príklad z časov cudného rokoka:

Francois Boucher

Leda lieta na labuti, klasický námet početných umeleckých diel.

Naposledy aktuálna skica z pera Jeho veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne!, sám vyhlásený nenávistník všetkého opereného, inkluzíve hús, pečených kačíc, holubov serúcich na auta a hlavy, usoplených moriakov, namyslenýh pávov, ukecaných papagájov a nervóznych kanárikov či sýkoriek.

(Takto končí rok neblahý a prichádza rok 2020, plne vlahý...)

Zub času

28. prosince 2019 v 11:51 | King Rucola
čas je vlastne hovadina, dohovorená konvencia. Viď Einstein a jeho relativita!

(Položte dlaň na žeravú platničku šporáka a kvôli kontrole pokusu dlaň na rovnaký čas medzi stehna svojej milovanej, kontrolujte kvadrát času a nebuďte prekvapení, ak čas strávený medzi nohami vám bude pripadať ako keby ste sa popálili na rozžeravenej platničke nejakej pece. Môže prísť k reťazovej reakcii a nečakane zacítite páľavu na líci ako prirodzená termická reakcia na vašu nerozvážnú kontrolnú akciu. Početné pokusné osoby hlásia túžbu späť ku sporáku, - tak ako to požadujú od žien a matiek niektoré konzervatívne politické sily - pretože čas na stehnách plynie príliš pomaly a sekundárne spôsobená bolesť facky je často ťažšie znášať než žeravú platňu…)

Z uvedeného príkladu vyplýva, že nie čas sám o sebe, ale jeho modifikácia s organizovaným pohybom je pre určenie času rozhodujúca!

Mladí časom plytvajú, starým uteká medzi prstami, lebo sa mocú svetom, miesto by odpočívali niekde v kanáloch. Všade zavadzajú, stoja v ceste, očakávajú dokonca prednosť. Potom sa divíš, že nielen čas im uteká medzi prstami, ale aj časom prsty medzi prsiami... :D

Potom tá do neba volajúca blbosť: Staré zlaté časy! Všetci zástancovia tejto lži, tohto zavádzania, nepravdy, cigánstva, zabúdajú, že v období starých časov boli sami ešte mladí, takže je to nejaká vzdialená forma oxymoronu.

Potom, že ohlodal to "zub času"! Nemusí ísť nikdy k zub8rov%; Ani len k dentálnej hygieničke? K hygieničke asi nemusí, ab nestratil onú "patinu času", ktorou sa pokúša všetko maskovať, zastierať, veľakrát k lepšiemu.
"Pani doktorka, tento zub času potrebuje novú korunku, už je opotrebovný…"

Potom tá blbosť s letným a zimným časom - k tomu už nemám vôbec slov…

Jedinec, ktorý si nechal vyrhnúť zub múdrosti namiesto zubu času zaslúži moju hlbokú sústrasť...




bukolická idylka sa nekoná

27. prosince 2019 v 13:41 | King Rucola
VAROVANIE - VÝSTRAHA

Počas nepriaznivého počasia nie je hlavne osobám ženského pohlavia odporúčané prechádzať alebo zdržiavať sa v bukovom* lese.

Akútne nebezpečenstvo klesajúcich a padajúcich žaluďov! Správa lesov.

Vstup na len vlastnú zodpovednosť. Akékoľvek ručenie vopred vylúčené.

Korrektur: DUBOVOM LESE!!!

Štedrý večierok

24. prosince 2019 v 11:46 | King Rucola
Motto:
Na štedrý večierok
zbav ma plných bedierok! (vedierok!)

dnes teda večera štedrá
sním mi tie ťažké dve vedrá
sním teda z mojich bedier tú ťarchu
nalož ma na tú známu archu
Povrazolezecký tréning zimných otužilcov

na Noemov koráb
kde vyletel ako posol mieru ten opitý jastrab
suchá zem na obzore
hlási ožran ten v pokore

hlášku tú prihlasno huláka
z huby vypadla vetvička
zobudila sa krachom tým aj holubička
v stuhnutej ruke hladného tuláka

mlynárka má holubičku tiež
zakašle zo spánku mrzutý jež
medzi dva prsty stisne svoj jazyk
typický to ježkov zlozvyk

sarkasticky znovu recituje
mlynárka má holubičku tiež naradovaný jež vykrikuje
posmešne to opakuje
lebo tá hrdlička jej z pod sukne vykukuje

holubička zrazu tu hrdlička
na štedrý večer kladie vajíčka
buď na mňa teda štedrá
sním z mojich bedier tie dve vedrá

holubička mlynárkia a zosadnutá hrdlička
pomôž trochu ty moja maličká
ťažko vláčiť tak veľa vedier
opásaných okolo ľudských bedier

zniem na štedrý večer značne archaicky
zostarol som v túžbe
či starý som bol už vždycky
túžil lačne po družbe

kliatba celkom istá
ty zrodil si sa ako penzista
ale dnes štedrý večer

teda tým zlým prorokom teda never

Ako ide čas? Ten letí, 53 rokov je fuč ako nič!

23. prosince 2019 v 9:02 | King Rucola
Dnes o 11:30 to bude 53 rokov, čo mi namiesto okov nasadili v slávnom Primaciálnom palíci naproti radnici v Bratislave, kde kedysi ktosi podpísal akýsi mier s Napoleónom prstene, ktoré ma spútali dodnes, hoci som nevinný...

sychravý chladný zimný decembrový deň
vianoce tu citov plná povodeň
auto klasické staré
duše zvedavé nenásytné a jaré

neskúsené mladé a ich mladíci
bozky chutili na jazyku i na líci
čo to ležalo dávno pri priekope na ulici
v maskovanej poštovej krabici

vodič zastal
škatuľu vzal
nesmierne nadával a bohoval
našťastie zmizol v diali

my mladí v priekope skrytí sme sa smiali
veď boli sme mladí ba ešte vtedy malí
veľkú srandu či spisovne zábavu sme z toho mali
vážnejšie to nebolo ani neskôr ako sa mi marí

vtedy čo sme sa zo srandy vzali
na abstraktom vysokom brali
na ulici už potom ako mladomanželia spali
spomienka hreje páli

bozky mali na líci
hovno odkopol už vždy dávno šofér v tej krabici
časovo je to už v diali
plameň lásky nezhasol a ešte možno páli

Vianočná poviedka

20. prosince 2019 v 11:54 | King Rucola
Zrazu pocit beznádejnej prázdnoty. Kniha aj s ilustráciami už preč, v štádiu "gut zum Druck", ako to možno od 1455, odkedy Johannes Gutenberg vynašiel knihotlač a tlačil bibliu, zaznieva dodnes v tlačiarňach, keď text môže ísť do tlače. Trojnásobná terapia pre vianočnými prázdninami uzavretá, s nečakanými fanfárami. Namiesto blahoprianí a vinšov pre veľa šťastia do roku srandového dátumu 2020 sme sa všetci trochu zarazení, zrozpačitelí rozišli domov. Podarilo sa mi totiž v stave, kedy si všetci inkluzíve mňa mysleli, že som už kanón, rachnúť na zem v celej mojej kráse a zhluk terapeutov ma zbieral, vystrašení, či sa mi niečo nestalo. Nestalo…

Doma analyzujem, ako sa to udialo, hľadám príčinu, dodatočne sa aj hanbím aj jedujem.

Popíjam kávu, niet do čoho pichnúť. to bolo devätnásteho decembra, presne jeden deň a tri roky potom, čo som ušiel spanilej zubatej dáme s kosou. Na oslavu tohto jubilea som teda vystúpil s devätnástym plným pádom. Vďaka tvrdému tréningu v mladosti, kde sme sa ako judisti učili padať na parkety a neskôr dokonca na kamennú dlažbu, zostalo to zabudované trčať nejako v krvi, som tie pafleky prežil bez úhony, na rozdiel od iných kolegov-pacientov.

Neslávne a pritom ale komicky načasovaný výstup, predstavenie zadarmo pre vyľakaný personál. Zadaro a nadarmo, mám si t toho nevítanú svalovú horúčku a stratil som opäť istotu...čo mám teraz robiť? Niet do čoho pichnúť, jedine že by som kresli? Vianočné, novoročné?
"Počúvaj, ryba, prečo držíš ten vianočný stromček v hube?"
"Lebo mi vo vode nestojí!"

Ryba rýchlo zavrela pusu aby jej strom nevypadol z chrupu a aby sa nenapila vody, mrštila elegantne chvostom a odmrskla telom do tône, kde zamŕštila tvárou nad ľudskou nechápavosťou. Ten chruňo určite nevie nemecky, myslela si v šere pri káve! "Ich habe keinen Ständer!" by bola bývala správa dvojzmyseľná odpoveď, ale čo s nimi, nie?

Tak som poľutoval tú vianočnú rybu, asi to bol kapor a ľutoval som radšej opäť seba. Padol som, blamoval sa a teraz nemám do čoho či koho pichnúť. Nešťastný.

Poučenie z vianočnej poviedky: Bez toho stojanu to - ako dokazuje ryba - ešte nejako ide, ale bez kreslenia, písania a práce človek nikdy šťastný nebude!

V tomto zmysle Vám všetkým Veselé vianoce,
magic winter time,
šťastlivý a úspešný rok 2020,
nech sa ten nový rok prehýba pod ťarchou práce, ktorá robí človeka spokojným a šťastným...

Tú nenávisť nikto netuší - kvapká mi z nosu do uší...

16. prosince 2019 v 8:00 | King Rucola
Nenávisť k jednému z najpresnejších jazykov zemegule - k nemčine - je pochopiteľná. Z rôznych a početných dôvodov. Ale nenávisť hraničí alebo pochádza často z neznalosti. Presne ako nenávisť sám na seba, na vlastnú neschopnosť a podobné nedostatky.

Pokúsim sa vysvetliť: Nenávidím sa, lebo tento text, hoci som si ho vymyslel sám, neviem adekvátne preložiť do tzv. svojej materštiny, teda do jazyka, do ktorého som sa narodil. Dobre, nie až tak dôležité, dalo by sa povedať. Ale keby to malo byť tak mojím zamestnaním a musel by som sedieť a lámať si hlavu nad týmito pár riadkami hodiny? To by vzklíčila vo mne zrejme pekná nenávisť k jazyku a práci s ním...

Stále ešte irelevantné. Veď prakticky o nič nejde. Ale...išlo o niečo úplne iné!
(Kurzívou stručný preklad romantickej poézie na záchranu planéty po nevydarenej konferencii v Madride...)

Was nimmt zum kochen der Pole
čo používa Poliak na varenie?
er heizt immer noch mit der Kohle!
podkuruje ešte vždy uhlím
Was für eine Einfältigkeit
čo to za omedzenosť, hlúposť
er denkt nicht an die Nachhaltigkeit
nemyslí na trvanlivosť

folgt der Pole nicht dem Rat des EU Rats und backt sein Braten
nepočúva rady a nariadenie europskej rady EU a pečie svoje pečienky
ja sogar bezahlt er nur auf Raten
dokonca platí len na splátky
er glaubt dass die EU ist sicher missraten
myslí, že to EU sa asi nevydarilo
dabei bleibt ihm noch unbekannt die schönste Miss der Raten
a pritom ani nepozná krásnu Miss EU - (je to pani von der Leyen?!?)


Was macht ein Pole auf dem Nordpol,
čo robí Poliak na severnom póle
kocht etwa sein Blumenkohl?
varí si azda karfiól, či květák po česky, zní to tak hezky...
Was unternimmt dort der Pole,
čo podniká tam ten Poliak
kocht er immer noch mit seiner Kohle?
uhlím vykuruje ešte stále ten svoj šporák?

Kocht da für Greta Suppe aus den Gräten
varí tu polievočku pre Grétku z rybacích kostí
ausschliesslich mit Kohle geheizten Geräten?
výlučne na uhlím zohrievných aparátoch?
Nicht dass die Gräte bleibt der Gréte im Halse stecken,
nie by tá kosť zostala Gréte trčať v hrdle
dann mússten wir zum Notfall eilen mit panischem Schrecken!
museli by sme sa s panickou hrôzou hnať na pohotovosť - (a vysvetlovať "naša Grétka zhltla kosť" a veršovaniu teraz dosť!)
Kohle brennt ausgezeichnet, prachy, pokial nie len mince, a keď nie sú navlhnuté, horia výborne,
čo je na tom, že nemôžem kvôli pár blbcom použiť atom?

Dnes sú to presne tri roky, čo som sa nechal zaviesť na ambulantnú pohotovosť ako keby som bol býval zhltol rybaciu kosť, čo zostala mi v hrdle trčať pre zlosť, do tej slávnej univerzitnej kliniky v Zürichu. Síce nie ako vo verši vyššie, žiadnu paniku som vtedy nepociťoval, rybu som nepožieral, len fajčil, netušiac, že to sú posledné ťahy z cigarety...

Nenávidím sa za to dodnes. Ako som len mohol byť tak blbý? Naivne som si myslel, že dostanem nejaké prášky a pôjdem domov, 50 ročné výročie svatby pred dverami. Už sestra na príjme tvrdila, že tých ostatných päťdesiat čakajúcich malo zostať doma, ale ja vraj sem patrím. Službu konajúci lekár ju len potvrdil, vraj domov tak skoro nepôjdem a strčili ma spoločnými silami do MRI. Do podivnej nočnej košele ma obliekla už iná sestrička bez trička, ako sa mi zdalo...

Obrazne povedané som z tej rúry vyliezol až dnes, po troch rokov, za čo seba a celú lekársku vedu a hlavne teda seba dobre nenávidím, ale nepomôžem si - som poznačený mrtvicou -, môžem byť rád, že som z tých luxusných zariadení, plných káblami a elektroniky, vôbec vyšiel zase na čerstvý vzduch...



nočná poviedka

11. prosince 2019 v 0:43 | King Rucola
Gazdag mal problém. Vlastne niekoľko problémov, ale tento jeden už vyrušoval. Naložili ho teda do auta a početnými serpetínami za dotieravej vône čerstvého pokoseného sena liezli zákrutu za zákrutou. Džíp sa opatrne šplhal, ako keby skúsený horolezec omakával skúmavo skalu za skalou. Už len kamene vytŕčali v zelenohnedej tráve, tu a tam nie mnoho kosodreviny. Vysokohorská idyla, pre človeka z roviny hotová púšť. Pustatina, presnejšie. Zrazu jkrásna emná dáma, ktorá sa z nebies zjavila s výraznou aurou bohyne miešanej s "miss pornografie", väčší kontrast k tej pustej krajine nemohol byť.

Voz zostal trčať pred prírodnymi schodami, viedli k vrcholu, kde stála akási chata, nedalo sa povedať, čo za prístrešok to je, trochu vysoko a prvé závoje hmly. Neznáma sa sebavedome vznášala medzi oloveným nebom a schnúcou trávou akoby si nevšímala schody pod nohami. Gazdagovi celá scéna pripomenula ten Marcel Duchampov obraz, ktorý sa, ako sa domnieval rozpamätať, volal "Nevesta zostupujúca zo schodov", alebo "Nahá zostupujúca zo schodov sprevádzaná so svojimi družbami", presne si to už nepamätal, ba ani či ten obraz skutočne videl na/živo v New Yorku alebo len v nejakej knihe ako reprodukciu. Ale to už bolo Gazdagovi v jeho situácii relatívne jedno, to bol už aj tak "vuršt", povedané jeho slovami. "Fait accompli", správne slovensky povedané, hotový, dokončený fakt, ktorý sa nedá zmeniť. Pravdepodobne tú záhadu okolo duchampového obrazu už nevylúšti…

"Tak čo mu vlastne je?", zadunel z hory mezzo, ba čo, až skorej profesionálne školený alt toho ženského božského zjavenia, a hlas sa zahalil do kúdeľu dymu, podobne ako zmija bleskovo stihne svoj jazýček. Nik sa neodvážil bohyňu osloviť.

"Povie mi niekto, načo sme vlastne tu? Mne sa tu nechce takto nejako naveky trčať!" Vodič auta sa prvý prebral a celý červený v tvári s prvými perličkami potu zarazene ukázal k svojemu lonu. Dáma vyrazila ďalší oblak dymu a nie celkom decentne, ako by jeden od takého zjavenia očakával, sa ten alt rozrehotal až takmer do sopránovej stupnice, dym ako maskujúca clona, nevyspytateľný výraz v prekrásnej, ale aj kamenej tvári.

"Vyberte, vytiahnie ho von z tej káry. Položte ho sem, do trávy. Ako sa on volá? Aha, Jakab. Jakab Gazdag. Poznávam ho teraz...povedz mi Kubo, čo je tvoj problém?"

"Isis, to si ty? Klaniam sa. Počúvaj drahá, už nejaký čas, možno aj roky, mám strašné problémy, ťažkosti s tými príveskami, ktoré ty napríklad nemáš. Nemôžem to vydržať!"

"No to nič. Poď sem bližšie, neboj sa, čo sa trasieš? Ty tam, podaj mi tú pumpu!" Isis vzala pumpu, strčila ju Jakabovi do konečnika a mohotne pumpujúc nafúkla Jakaba ako balón. Vysoko víťazne vztýčila ruku, aby každý ten balón dobre videl a nečakane otvorila dlaň
"Ty tam, malý, podaj tú pumpu, musím mu ho nafúkať, ináč si nemôžem zaúkať…"

Za všeobecného zdeseného mrmlania, výkrikov, úžasu sa Jakab pomaly vznášal, vzďaloval, mizol nad údolím, ktoré posupne pokrývala hustá hmla. Gazdag Jakab mizol do nenávratna...

"Isis, ty si ho nechala odletieť. Čo sa s ním teraz stane? Ako trafí naspäť, ako sa vráti?"

"Nebojte ľudia, keď sa vyfúkne a padne, tak bude možno vyliečený a trafí sám naspäť. Ak nie, tak nie...mal halt smolu…"

o bielej nefarbe

8. prosince 2019 v 12:44 | King Rucola
O bielej: (venované všetkým, ktorí sa divia, hlavne "cihelne v záhrade"...)
"Kam do keľu patrí tento podivný kúsok, už to máme skoro celé, ale toto tu nepasuje nikam"

Toto je falšovanie mojej vlastnej myšlienky. Môj veľký konkurent, slávny falšovatel umeleckých diel Beltracchi zarábal milióny, kým nestroskotal na bielej! Všetko precízne kontroloval, raz ale nejako opomenul použiť správnu bielu farbu a pri analýze mu na ten omyl prišli. Koniec bohovskej kariéry, väzenie, ponuky na ďalšie zakázky potom odmietal. Teraz ako slobodný tvorí vlastným štýlom, úspech je menší...

Nechcem podobne skončiť, tak sa vyhýbam bielej...preto nikdy chyby na mojich ilustráciach neretušujem, hlavne by som teda nezamaľoval niečo belobou, nechávam - ak treba - aj tri nohy u figúr, veď to aspoň znázorňuje zdanie pohybu, nie?



bilingválne vyznanie lásky

7. prosince 2019 v 9:10 | King Rucola
ty budeš navždy mojou kráskou
s milosťou obrobím ťa s láskou
to nehovorím mongolsky
to myslím po polsky…

nacpem sa mäsom huba ešte mastná
ty baculatá chutná si a krásná
medzi zubami mojimi budeš asi šťastná
chrup umelý tlačí mi na ďasná

gingiva učený z neba padol do piva
bola si a zostarneš ako moja chutná oliva
nech je medzi nami jasno
gingiva je prozaicky ďasno

sú ľudia niet nad prírody čudá divy
ktorí neradi a neuznajú olivy
zostaň radšej klobáska mastná moja láska
nad ňou aj hnilými ďasnami obšťastený mľaská

si na veky moja láska
vzývam ťa v pokore
opieram sa o náruč tvoju zablúdený v obore
diví sa divá cháska nevedia čo je láska

stojím vo dvore za plotom v obore pátram po obzore
čumák hlboko v oblakoch vetrí hore
čakan opretý o svoju lásku
priletí nepriletí na vetropláne čakám svoju krásku

zrazu spadne ako z neba
zrazu vyrastie vedľa teba
česť povieš a vezmeš ťažkú lásku
ahoj a konečne vylátaš svoju lásku

čo je po polsky snáď
milosť je keď ťa mám rád
čakan či palica keď lesom chodím
ak v bahne lásky sa brodím

hohoho!

6. prosince 2019 v 13:00 | King Rucola
FROHE FESTTAGE, JOYFUL MAGIC WINTERTIME


PS auf Slowakisch
na svätého Mikuláša
neučí sa, neskúša sa
každá päťka odpúšťa sa

Diplomatka

6. prosince 2019 v 10:42 | King Rucola
Naša malá krásna Katka
chce byť diplomatka
cvičí pilne pod jeho aktovkou
kde on máva do rytmu jeho taktovkou
FFF, fff, ff...
Volá sa ten pán pán Deň, Herr Tag, alebo pán Frajtág, náhodou?
Alebo je to Robinson sám, veľký piatkov pán?

Báseň pre Grätu, srdca môjho kométu….

Friday for Freedom
Fuckig for Friday
Friday for Fracking
Friday for Fracture
Friday for Fucking
Friday for Finger
Friday for Factoring
Finger for Factoring
Fracture for Finger
Friday for Fingering
Fire for Fracturing
Fracking for Fire
Fire from Fracking
Friday for Fire
Friday for Frack?
Freitag für Frack
Friday für Fingerring
Friday dostaneš na frak

a ako vyzerá deň?
asi nie ako piatok
ten bol zamestnaný u Robinsona Crusoe
Friday for Friday
Friday for Fridayman
a
koktanie a KLOKTANIE, potkanie a klokanie…
je koktať od kokot, je cocotte od čoho?
pozri anglicko-slovenský

pozri francúzsko-slovenský
dostaneš chuť na "ženský"
na ženské prádlo?
alebo na francúzske žrádlo?

alebo povieš ty nemrava fuj
si mi ty oproti Timrava* len veľký chuj!

*zaujímavá osobnosť slovenskej literatúry

Mikuláš dnes

5. prosince 2019 v 10:20 | King Rucola
Aj Mikuláš stárne. Hoci sa zjavne starý narodil, časom mladší nebude, stárne, tak ako stárnú aj chúťky starcov. Ako chlapec stačil Mikuláš na všetko sám, Vrecia dárkov roznášal, sobov popreháňal až prosili zadychčané o kraťučkú prestávku aby chytili dych, možno mu skutočne ani zjazd dolu komínom nerobil problémy, ako to uvádzajú vtipy v Playboji, všetky osamelé ženičky rozveselil svojím veľkým, brucho mal vždy veľké, na všetkých obrázkoch…

Dnes, čoraz častejšie, potrebuje ľahkú výpomoc. Ľahkú kavalériu. Síce na ťažkých Harley motorkách, ako to vídame v Curychu, alebo aspoň s armádou jazdcov na koňoch, sobov tu nevidieť, asi ich skutočne teda v mladosti uštval, s kapucnatými, mníchov inkvizície pripomínajúcich mládencov, ktorí mu všade vypomáhaju, hlavne majú na to aj metly, keby bolo treba nepodajné dievčence po okrúhlych vyplatiť...

Guláš!

3. prosince 2019 v 8:43 | King Rucola
Good morning my dear nice ladies, dear Susam, dear Jan and today also my beloved Sarah
First I have to thank for the invitation to the course. I would have been very glad if I could have participate.
After that have to apologize. I was not be able to come, having "low back pain", lumbago that I'd got walking, training, as a "lightning out of the blue sky"! Nevertheless it had not been enough, I started coughing like an old smoker, although I have not been smoking for more than three years, it means all the time after my stroke...Now I have caught pretty cold.
So I hope it was for the very last time and that bad luck must not to be done again!

PS Sarah, I hope, I will be able to come to the therapy, if not, I'll give you emergency call…

Potom som si sám zadal úlohu, - na začiatku terapie sa určuje ciel, ktorý chceš dosiahnuť - uvariť pre tie moje dámy dobre korenený "cayenne"- guláš. Chromou rukou som sa učil v krvi a potu ruky a tváre krájať mäso na kocky, miešať bublajcú zmes, koreniť, utierať pot a pritom ignorovať tie posmešky detí za oknom "Mikuláš, Mikuláš - čo tam máš, čo nám dáš, azda nie ten guláš?", hlavne odháňať pokušiteľského Lucifera, ktorý sa všade plietol a všetko chcel okoštovať.
No, no, dear Satan, never!
It is my art of goulash…It's going to be for Susan vegetarian stew,
in it comes no Satan's mushroom neither a mouse
saying it the old Santa Claus
and it is for all buddies new!*
(*moje prvé veršovanie v angličtine, Susan a Jan nevedia ani nemecky, Sarah je Rakušanka)

Tie mladé beštie! Oni to museli tušiť, alebo to už poznali, vedeli. Konečne po hodinách jemného dusenia, celá liečebňa zavoniavala ako kuchyňa päťhviezdičkového hotela. Kotlík so vzácnym obsahom nesiem v traslavých rukách - obidve boli mozgovou príhodou ochromené, ľavá sa ale rýchlo vylízala - a pyšne servírujem.

A nikto nežerie! Tie ženské sú vegetariánky - to mi nikto nepovedal! Ja sa tu hodiny potím a seriem, hlavneb mäso, aj vlastné, krájam, všetko pre kočku. Po mrtvici je človek veľmi citlivý. Každá hovadina vie rozplakať. Tak aj rozliate mlieko - alebo - v tomto prípade guláš...