NULLA DIES SINE LINEA

Listopad 2019

Puzzle a malá klobáska

28. listopadu 2019 v 10:57 | King Rucola
Very first design for Sarah's puzzle:
"Tak stará, už sme s celou tou skládačkou skoro hotové, len tento malý kúsoček, neviem, kam s ním, nepoznám niečo podobné, také malé...nevieš ty, kam to patrí?"
"Ty kamoška, jeden úd sa ti tu ešte uvoľnil, tam hore, tá chlapova pravá ruka. Ale taký malý úd..?!? To veru nepoznám. To som - niečo tak malé! - to som ešte nikdy nevidela."
"Vieš čo, tak vykašlime sa na to, zahoďme to a basta, možno to nikto nepotrebuje…"
"Dobre, ale jednoducho zahodiť to nemôžeš. Ćo keby to niekto našiel? Radšej to zhltnime."
"Pravdu máš. Z takej miniatúrnej klobásky ešte obezitná nebudem…"

Sancho Pancha

26. listopadu 2019 v 21:22 | King Rucola
Attake! Sancho, kde si, kde zostáva tvoj obávaný hák, alebo apoň panč!
Don Quijote de la Mancha - zástanca trvanlivej energie, uprednostňuje prírodné zdroje bez uhlíkovej stopy...čím sa dostáva do rozporu sám so sebou, pretože veterné mlyny sú tŕňom jeho oddaných očí, ktorými zavetrí svoju vyvolenú Dulcineu ako verný pes bez výkalov.

Keby aspoň už tí zelenáči prestali splynovať nimi požitú vegánsku stravu...nie Gréta?

Ryokan

26. listopadu 2019 v 10:18 | King Rucola
"Pán vrchný, doneste nám k tým tyčinkám kladivo.."
gl tu vlavo a vpravo gr


"Kladivo? Rád, Madame-san."
"Hai! Aspoň kladívko…"
"Môžem sa spýtať načo?"
"Viete môj muž je prvý raz v ryokan-hoteli, vliezol do kúpele, nevedel, že nesmie zostať v tej horúcej vode tak dlho - teraz máme vajcia uvarené na tvrdo…kladivko na rozbitie…"

"Aspoň z tých nedostanete obezitu, Madame-san. "

Tuk v mozgu!

25. listopadu 2019 v 9:43 | King Rucola
Dnes je to opäť tak ďaleko! Dnes slávim okrúhle narodeniny - sto rokov mínus 23 rôčkov plus dve tretiny roku! Ak toto nie je dôvod k triumfálnym oslavám, tak zožeriem kefu! (Kartáč po česky...preto sa nepovie v českej reči "kefovať", česi to nerobievajú?!)

Auto-Gratulant:
Ten chlap je už napolo zelený, snáď ho tá Grétka nezviedla?!? To je určite nejaká frajerina!

"Babičko, babičko, půjdeme na zámek…?", atď.
"Nie!", znela rázna babičkina odpoveď.
"Tak vezmi nás aspoň do klína…"
"Čo by ste tam chceli, čo robili? Veď tam je už len hlina...Tma desivá, hlina plesnivá. pysky vyduté, vlásky smrduté, chĺpky zlepené, len hlina a zima…"
"Babička, ty básniš, ty si hotový poet, ty náš kvitnúci kvet, ty nebudeš nikdy stará, ty výkvet jara, čo o naše blaho a rozkoš neustále sa stará!"

Babička - stará mama slovensky - sa nechala uprosiť a vnúčatá s ňou predsa išli na zámok, tam ich zavreli a a bez udania dôvodu držali pod zámkom...a ak od rozkoše a slasti neumreli, sú tam dodnes, rozprávky je koniec.



Krídla veterných mlynov

24. listopadu 2019 v 7:47 | King Rucola
Keby sme tak mali krídla a cestou stretli DONA QUIJOTE? Kam by sme sa schovali?
Posledý súd - posledný let. Let bez krídiel...krídla netreba, krídla sú už zbytočné.
Až teraz som to pochopil - kresba je čiastočne uhľom, to znamená zánik sveta, vesmíru, mojou vinou! To je tá uhlíková stopa...

Uhlíková stopa! Čarovné, tajuplné, veľa sľubujúce slova. Priam magické. Skoro každý ich má dnes plné ústa. To je tá evolúcia, to kedysi nebolo. Už vôbec nie za času praotca Noema a jeho archy. Vtedy a dobre dlho, ba vlastne až dodnes, ľudstvo nevedelo či netušilo čo sa pod tým pojmom skrýva. aká apokalypsa nám hrozí, z toho, čo toto slovné spojenie hovorí, naznačuje, udáva, vyplýva. Magické. Vyjasnilo sa, rokmi sa to vyjasnilo, dnes to všetci vieme, všetci podľa too žijeme, budeme žiť, tých málo pár rôčkov, než tá prikrývka zaklapne a my sa pod stovkami, tisíckami vypotrebovaných prázdnych batérií, plastikových fliaš, slamiek, tanierov z umelej hmoty, už starobou nefungujúcich krídiel rotorov veterných elektrární zadusíme, ak skôr nevykrvácame kvôli rozrezaným chodidlám z črepín sklenených nádob, lebo iné budú zakázané a iné sa po zemi povalovať už nebudú.

Kde mal ten Noah svoju hlavu? Prečo len vyrobil tú prvú, prehistorickú, biblickú stopu, ktoré sa tiahne, "stopí" históriou a zemeguľu v uhlíku topí dodnes? Kto mu ten len vtedy poradil?

Neuvažoval, neuvedomil si, že ak precpe svoju archu na maximum živočíchmi všetkých druhov, tak bude mať s preťaženou archou námahu, aby sa nepotopila, čo sa našťastie nestalo, ale loď - ako všetky dnešné z iných dôvodov - zanechala za sebou riadnu uhlíkovú stopu. Stopu, ktorá sa tiahne dodnes, lebo posádka Noemovej lode sa dodnes vďaka jemu popása po ešte zatiaľ zelených pastvinách, ktoré sú zelené aj bez pričinenia zelených…

Ak im tie ich prdy nezarazíme, dlho zelení nebudú!

Poznámka k autorovi:
Autor tejto závažnej štúdie je trojnásobne predestinovaný držiteľ všetkých "TROCH Í"...

inkompetent
inkontinent
impotent

Ikarus, batman, omnibus a blbostí kus

23. listopadu 2019 v 7:18 | King Rucola
mít takhle perutě
zanechal bych za sebou vzadu všechny kachny i labutě
v každé rovné zákrutě
pak pýchou zdmutý hrudník i plyny do břicha
nasycen honem honem na kutě
prděl slastí jak trouba z Jericha

tam kde spí zelenkavé ještěrky
tam schovával své smaragdové šperky
na chleby natřel paštikové náterky
požíral za světla baterky

uchováva krídloplány zvlášť
pozri len aký nosí plášť
blany má ako netopier
upažený nevôjde sa do dvier

wingsuit postava cpe sa cez dvere do hotelovej suite
archeopteryxi rexi závisťou padajú na rite
kamže to páni okrídlení letíte
kažéhom letca za blázna držíte

kto krídla tieto podivné ti obul
nikto menší než sám Red Bul
čo po fazuli a klobáske sa zdul po tej polievke
odlietať skúšal na cínovej odlievke

brucho mu jedom a jedlom praská
to hlási sa už nebeská láska
počúvaj si moja milá
ja naveky tvoj gorila

"Očúvaj, kolega, nezabudol si svoj wingsuit, vieš ako dopadneš?"
"Ja kĺzam na perutiach lásky, extra oblek nepotrebujem…"

ale

už ťa nemám rád
nechodíš so mnou spať
už nie si môj kamarát
nechodíš so mnou srať

tak poď lietať aspoň poď
alebo do čerta už konečne choď
nespál tie perute ako Ikarus
využi krídla čo dnes už má každý Airbus

unášaný na perutiach lásky
chytíš sa ako hmyz na lepiace pásky
zamotáš krídla do chobotnice krásky
opiješ sa kysnúcou zmesou moskovskej teplej kvasky

to stále si snivala o Petrohrade

kocúr tam sedí na hrade* na hrade** v záhrade
rozmýšla a básni chvílami aj trochu česky
dívá a diví se kdo myši mu tu krade
podzimní slunce hřeje hezky...

*hrad - sídlo kráľov a zámožnejších šlachetných zemanov
**hrada


hrada1 -y hrád žen. r. okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu;
hrada2 -y hrád žen. r. vymedzená časť obrobenej pôdy (obyč. s 1 druhom rastlín), záhon: kvetinová h.;
teplá h. parenisko;






Keby, aj tak by sme bez nich nemohli...

19. listopadu 2019 v 22:00 | King Rucola
Bez nich sa neozaobídeme. Aj keby sme mali krídla. Všetko vedia. Už naozaj všetko…
Krásna panna, môžem vedieť, čo na tej mape hľadáte?
Ach, hľadám, kde tu niekde blízko...musím súrne, viete, verejné WC, kde do kelu...neviete poradiť?
Ach také ja už nepotrebujem! Môj smartfón vie všetko!
Naozaj? Neverím, neviem si to predstaviť...Aj splachuje, alebo funguje len ako latrína? Tak či tak je to ale super!

EPILOG (ZDROJ WIKIPEDIA)

Als Welttoilettentag wurde der 19. November erstmals 2001 von der Welttoilettenorganisation ausgerufen. Am 24. Juli 2013 hat die Generalversammlung der Vereinten Nationen einstimmig, auf Vorschlag Singapurs, den 19. November zum Welt-Toiletten-Tag der Vereinten Nationen erklärt, im Kampf für Sanitäranlagen. Hintergrund ist das Fehlen ausreichend hygienischer Sanitäreinrichtungen für mehr als 40 Prozent der Weltbevölkerung und dadurch bedingt verschmutztes Wasser sowie wasserbürtige Krankheiten, was gesundheitliche und sozio-ökonomische Folgen nach sich zieht. Mehr als 2,5 Milliarden Menschen leben laut Vereinten Nationen (UN) ohne eine ausreichende Sanitärversorgung. Betroffen sind vor allem die ärmere Bevölkerung auf dem Land und Bewohner von Slums und schnellwachsenden Siedlungen in Städten.[1]

Also: Dobré sraní vážená pani...

universal pre universum demostrantov

18. listopadu 2019 v 12:25 | King Rucola
Pre všetkých demons´štrantov univerzálny transparent…

...len napísať a mašírovať!

Neobzeraj sa synku!

15. listopadu 2019 v 9:11 | King Rucola
Choď kam chceš, takto tam asi neprídeš. Hlavou múr neprerazíš! A ani sa nevrátiš...
Bezhlavo cestu späť asi nemôžeš, nenájdeš...

Pomsta cestou necestou

14. listopadu 2019 v 17:49 | King Rucola
Ty môj slávny záletník, prelietavý vták! Krídieľka som ti už pristrihla, nabudúce to bude tvoja hlava. Môžeš si ešte vybrať, ktorú chceš stratiť…



A predsa je! Aj pre husy a divoké husy!

11. listopadu 2019 v 12:24 | King Rucola
Pre všetky husy, blondýny, divoké husy, husopasky a pasákov...pre nás všetkých! Aj pre gunárov...

St.Martin:
Martin ist der SchutzpatronFrankreichs und der Slowakei.!!!
Aufgrund seiner Vita ist der heilige Martin Schutzheiliger der Reisenden und der Armen und Bettler sowie der Reiter, im weiteren Sinne auch der Flüchtlinge, Gefangenen, Abstinenzler und der Soldaten
"Plášť som si už s tebou podelil, vezmi ešte polovicu tej pečenej husy."
"Rád, svätý Martin, ale hoci nie som čistý vegetarián, ja nejem nič, čo má krídla…Ale rád by som sa ťa niečo spýtal: Prečo už nejazdíš na bielom koni?"
"Ach priateľko žobráčik, to v tomto klimatizačnom globálnom oteplení podľa Gréty už nie je možne...možno o pár storočí, keď ľudia prestanú konečne jesť mäso a začnú požierať len ľudí! S červenou alebo zelenou kapustou-zelím a knedlou"!!!



...ale že by predsa?

11. listopadu 2019 v 11:25 | King Rucola
Sv.Martin je okrem patróna žobrákov a iných ľudí aj patrón abstinenclerov, nepijákov alkoholu. Tiež ale aj ochraný patrón zemí, v ktorých sa veľmi veľmi málo pije - Francúzska a SLOVENSKA!!! Takže nádej, že sa dá z každej cesty navrátiť ešte neumrela, dnes je sviatok Sv.Martina a tých husičiek...

Môže jeden vegetarián piť vaječný koňak? Alebo aspoň vaječný likér? Alebo aspoň…
...aspoň kvapku niečoho iného?

úsmev hmyzu na víkend

9. listopadu 2019 v 11:23 | King Rucola
Chlapček vraj Brusseli ciká
cikády cikajú
Ale manekýn Pis čurá
to si píš
a hneď si pravde blíž
mannequin správne vyslov tak reči neublíž
ktosi kdesi na bubon buchol
chlap z tónu toho ohluchol
celkom tíško si zo strachu odprdol
bubnu tým však panenskú blanu natrhol
"Pán doktor, bubon sa mi roztrhol...vy vraj s tými bubienkami ako ušiak skúsenosti máte…"

"Môžem sa pokúsiť madame, ale tie činely, tie nie, to nerobíme, tie zjeme spolu k večeri…"

time out

6. listopadu 2019 v 8:00 | King Rucola
zhrdzavelo spráchnivelo moje dobré staré laso
nemusím už loviť ďalšie mladé čerstvé maso
na to tu mám moju náruživú starú tetu
čo obýva kamený ostrov Krétu

každé ráno ma šeptom budí
vraj veľa nás na zemeguli ľudí
podaktoré ako kravy
cecky dva ako hrby ťavy

hrby má ako ťava
stehná ako šunky brava
milujme aj tie hrby
niekde pod nimi z hĺbky znejú sa prdy

veľa ľudu na zemeguli
buďme na nich hrdí
veď bez výnimky z riťových pologulí
statočne každý človek prdí

spomienka na kanibalizmus Dürrematta
veľkého švajčiarskeho klasika hlavou mi tu máta
na jeho dielo menom Panne - prvá to jeho žena i láska
skončila ako korenená klobáska

nepotrebujem už staré laso nelovím už dobytok
namiesto lasa zriadim si bitúnok
som hrdý vegán vesmíru pán
ľudského mäsa prebytky mám

vidí teta z ostrova Kréta ovisnutú klobásku
musí zákonite myslieť na lásku
ani sa lovec nenazdáš
už ho v jej hube máš

hudbou víťaznou rozozvučia sa príbytky
ľudia čo prežijú hlučia na prípitky
uholnatý a uhličitý nám tu nesmrdia
ľudia nebohí dávno už neprdia

zachránili sme našu kravu naše teľa
vegánka klobásku by predsa len aj tak chcela
celkom že už nesmie sa zabudla
tajne roztúžená rozkošou si uprdla
slávnostná vypukla hostina
bližnými napcháva sa celá rodina
nezomreme uholnatým plynom
jeme placky muchomúrkami plnené podobné blinom

klobásku si vegánka ťahá z hrdla
si nenormálny nemorálny a hlasito rozčúlene prdla
strkáš mi sem býčí chvost
som vegánka neznesiem v krku ani len rybaciu kosť

a už dosť!




večný mliečák šetrí céó dva...

5. listopadu 2019 v 19:10 | King Rucola
Keby som sa mohol na časovej osi vrátiť, tak by som zmenil aj stravu - žral by som len trávu,
nezostalo by pre žiadnu kravu...

...a slopal by som len mlieko, čo by som v sýtosti mal!

keby, tak by som...

5. listopadu 2019 v 10:15 | King Rucola
Novšou dobou nejem mäso, je mi ľúto, stal som sa presvedčený vegetarián, žiadne mäso už nejem…


...len kosti

Keby som mohol vrátiť koleso času, tak by som asi pil len mlieko...nie?

sto prvá tvár nového človeka

3. listopadu 2019 v 11:41 | King Rucola
Sto prvá tvár nového človeka, alebo ako sa stal z hadičky mohutný hydrant bez básničky...

Včera som sa pretrhol. Po rokoch som sa pustil na púť lesom. Čím ďalej hlbšie v lese ponorený, tým ma prepadal neznámy, nepochopiteľný strach. Môj les. Roky som brúzdal hlbokými priekopami, ktoré zostali zo zákopov po napoleónových vojakoch, cez suché vetvy strielajúce pri lámaní pod mojimi nôžkami, sem tam vyplašená srnka. Ale tá stiesnenosť, bolo to pre mňa nové, neznámy cudzí pocit. Pot, nielen námahou, ten mrazivý lepkavý nechutný pot prýštiaci z pocitu neznáma, tiesne. Takmer panika. Pretože som mal cestu vrytú v pamäti, tak som vedel, koľko ma ešte čaká, koľko leží predo mnou, čo budem musieť, auto ma tam nepríde zobrať. Šľapať a šľapať.

Tá beznádej párená so strachom, či to vydržim, či ma nájdu, keď niekde cestou zaľahnem, to tajomné tiesnivé nevysvetlitelné čosi. Pot ma zalieval, pot - vidina vody. Mokré žlté červené hnedé listy, nedláždená mozaika. Mäkká, pérujúca, šmyklavá.

To najhoršie sa dalo už vidieť. Strmo klesajúca cestička. K ceste. Na tú bude môcť to naše auto prísť. Tam si konečne sadnem, tam sú lavičky. Pedometer stojí na rokordných tisícoch.

Cez cestu k voľnej lavičke už nedôjdem. Vyškrabem sa na hydrant, ten je obstavaný kameňmi, ako trón. Mrznem a čakám, a čkám…

Z hadičky hydrant ako z básničky - veľký, mocný, výkonný. Skoro ako had v raji...
(Eva zostala pri mne!)

Jeden zo sto xichtov

1. listopadu 2019 v 8:08 | King Rucola

Trapazlík ale s takým ...

A celkom podla chuti a náhodou ešte jeden kuk sem:

Vážená pani architekta, vážený pán architekt, vážený kolega

dovoľte mi oboznámiť Vás so zamýšľaným projektom v Bratislave, na Mudroňovej ulici, zároveň by som Vás chcel vyzvať ku spolupráci, pretože môj zdravotný stav mi neumožňuje pracovať ako kedysi…

Ide o malý atelierový domček na po rodičoch zdedenom pozemku. Najlepšia poloha v meste, žalostne málo voľného pozemku.

Predstava investora sa pohybuje v intenciách stavby podobnej ako už stojí postavená pre nadáciu Sv.Martina v dedine Gockhausen, kanton ZH, Švajčiarsko. Na predstavu, porovnanie viď fotky a plány tu: https://www.mokarch.ch/de/projekte/wohnen/efh-st-martin

Zamýšľaný dom môže-musí byť zrejme menší, ak sa nepodarí prikúpenie spodnej parcely, ktorá kedysi patrila k predmetnému pozemku. Hraničné odstupy, ako vôbec celé stavebné povolenie, budú asi veľmi ťažko riešiteľné. Ale urbanistická situácia s jedinečným výhľadom nad bratislavským hradom je jedinečná a preto celý projekt stoji za "boj" o jeho realizáciu.

Situácia s naznačením problémov.
Zeleným orámovaná časť by bola na prípadné prikúpenie, ale pokus o projekt by mal fungovať podľa možnosti aj na pôvodnom pozemku. "Grenzen nahes Bauen" je to po nemecky, po dohode so susedmi a úradmi. (Sused má napr. garáž celkom na hranici pozdĺž rampy do našej garáže…)
Ja ešte stále nie som následkom choroby schopný sám tie potrebné plány za účeľom prejednávania so susedmi a stavebným úradom kvôli povolenie naškicovovať, ba ani CAD už nemám a ani neovládam.

Bol by niekto z Vás schopný, pustiť sa do riešenia tejto situácie?

Vreľá vďaka za Vaše - i záporné - odpovede, konštruktívnu kritiku, námietky, pripomienky...