NULLA DIES SINE LINEA

Červen 2019

Keby...

28. června 2019 v 11:25 | King Rucola
kybych byl jako Zdeněk můj starší brat
uměl bych krásne na klavír hrát
on uměl taky jako baryton zpívat
neumím - můžu jen o tom snívat

na umělce se slzami se dívat
na moje školy jen spílat
kdybych tu muziku uměl kdybych
byl bych snad druhý né Zdeněk ale dokonce snad druhý Zdeněk
ten Zdeněk Fibich!

Druhý Fibich? Druhý ja - rozdvojená osobnosť...

Tichý výkrik do krásy ticha

21. června 2019 v 9:43 | King Rucola
Dnes! Včera bol nad štadiónom UNI Zürich - aj ETH z toho istého mesta smie na ten trávnik, posvätný trávnik s tartanovou dráhou, lebo odkedy ETH predbehla slávnu Cambridge a je za Oxfordom najlepšia univerzita v Europe a šiesta na svete sa každý o ňu derie a ona pomaly už všetko smie! - záver strašnej búrky v podobe dvojitej dúhy. Mladí sa tešili, že mohli zase točiť svoje nekonečné "kolečka" na tej dráhe, kde divák prosí o odstrelovaciu pušku, aby ich mohol odstreliť, lebo ináč sa asi tí bežci - a prekvapujúco veľa pôvabných dám - nikdy sami od seba nezastavia, kým my bývalí sme len smutno mohli konštatovať, že síce my nemáme dvojitú dúhu, ba ani dve rundy bez námahy nezdoláme, ale zato máme aspoň dvojitú
bradu…
Druhú dúhu halt moc nevidieť - nad tým ľavým stromom. (Foto Frau Dr Max. de Bile)

Ale dnes by mal môj otec 135 rokov! Nakoľko v čase Jeho Majestátu rakúsko-uhorského cisára Franz Josefa sa nechodilo bežne študovať na ETH, musel si vybojovať svoj diplom na nemenej slávnom Vysokom učení technickom, či ako sa tá pražská technika nazývala.

To ale musela byť rovnako veľká vec, ako dnes tá ETH. Z rodnej viesky Korytnej chodieval, krajec chleba, v ňom zabudovaná hrudka masla, celodenný proviant školáčika, päť a neskôr viac kilometrov do základných skôl v Nivnici a Uherskom Brode. Nedozviem sa ako odtiaľ neskôr do Prahy. Ten výkon bol rovný ako dnes, keď niekto ide študovať na MIT do Spojených štátov, nie? (Napadá ma práve, že vtedy to boli tiež "spojené štáty", tie zeme k.u.k. monarchie…)

Mal som pár vzácnych pamiatok na toto historické obdobie. Vyťahovavie rysovacie pero na rysovanie tušou - kde tam CAD s počítačom! - zošitok, kam si zapisoval príjmy a výdavky úhľadým písmom budúceho inžiniera, "pět krejcarů za cukrové" sa v zápiskoch objavovalo pravidelne koncom týždňa, osladil si svoj pobyt v ďalekej Prahe, hoci si ho tak neviem predstaviť, pretože ho mám v pamäti ako náruživého fajčiara. Začínal vtedy pravidelným výdajom za "viržinku" a roky neskôr mal v stole vždy krabicu "Orava", krátke polovičné cigarety, ktoré som mu odtiaľ kradol. Ale aj to málo, čo som po ňom mohol na pamiatku mať sa časom roztratilo, moja emigrácia to zavŕšila úplne. Zostávajú mi len spomienky, čoraz hmlistejšie.

Veľa by som chcel a vedel sa dnes spýtať - nespite, dokial je to ešte možné...Každá duha, aj tá dvojitá, raz pominie...



Báseň v próze - relatívne politická...

20. června 2019 v 10:37 | King Rucola
Na salaši, na tom Hornom, zabil bača ženu HOVOROM...známa slovenská ľudová…

On ju proste ukecal? Nie, vôbec nie - večer sa proste riadne nažral a ráno sa tomu večeru zodpovedajúc vysral. Preto v to texte ľudovej piesne musí byť asi tlačová chyba! Nie teda slovami, lež skutkami sa zbavil pán bača svojej milovanej, zrejme ako reakciu na jej slova.

Teraz nový verš, veď sa jedná o báseň!
Preklad textu na obraze: "Červená a zelená poskytnú zdravú hnedú zmes!"

Prezident veľkej nemenovanej krajiny začal volebnú kampaň. Vo veľkej nemenovanej republike, alebo čo to je, keď sa jedná o Floridu. Samozrejme všetci europskí riťolízači museli začať s volebným verbovanim, aby im niečo neušlo. A ušlo! Vyhodia strašne veľa finančných prostriedkov, len aby sa dostali respektive zostali pri moci. No v zápale boja im sem-tam aj niečo ujde, nielen do gatí...

Tak jeden komentoval to nové moderné šialenstvo "už aj červení sa snažia prebrať zelené myšlienky ohľadne ochrany životného prostredia, hlavne produkcie "céódve", plastik, klimatická zmena, oteplenie, sobáš manželov rovnakého veku a zmýšľania...atď."

(V pochabej nádeji na pretiahnutie voličov na svoju stranu - možno aj doslova "pretiahnutie"...)

Ohromné! Každý začínajúci študent maliarstva bude rýchlo vedieť, k čomu taká zmes medzi červenými - sociálne demokraticky zameranými - aktivistami a zelenými - pomätencami pod rúškom ochrany zemegule - dospeje: červená zmiešaná so zelenou od nepamäti tvorí krásne hnedú farbu. Hnedú! Farbu iných šialencov spracovaných inou teóriou. Hnedu, farbu chutnej čokolády. Nechutných výkalov. Hnedých košiel. Slimákov bez kabátu, bez domčeka. Hnedá sračka…(to je dobrá značka!)

Vraj si bol včera poobede šesťkrát na hajzli, vraj máš hnačku? Nič si z toho nerob. Ako som spoznal tvoju matku, sral som takpovediac v jednom kuse. Dvadsať šesť krát som musel behom na misku. Našťastie bol záchod len pár krokov a žiadne schody. Dnes by som to už ťažko zvládol. Vtedy to muselo byť zjavne súčasťou taktiky, možno to bol podvedomý plán; behajúc do komnaty, kam aj cisár pán chodievali pešo, som samozrejme nemohol zostať natrvalo v posteli. Ani tá pani. Sedela cudne pri nej a predčítavala mi z prekrásnej starobylej ťažkej knihy "Staré pověsti české". (Preto som sa asi oženil, ale to sem teraz nepatrí.)

Neskôr som tú knihu predal do antikvariátu ako kopu iných, ktorá dnes postrádam, aby sme s tou dámou mohli ísť na pivo. Vidíš, že niekedy je sračka aj produktívna! Ja som sa vďaka nej úspešne vyhol tvrdej práci na lôžku a až keď som už nemal východisko, som tie knihy predal, lebo hnačka poľavila, podlahla stavu manželskému, kedy sa už z hovna nestrieľa.

Ale napriek tomu má vylučovanie exkrementov naďalej svoju nesmierne závažnú váhu, úlohu v politike, morálke i boji za mier. O tom svedčí na začiatku predspievaná slovenská ľudová: "Na salaši, na tom hornom, zabil bača ženu hovnom, atď…"

Analýzou textu je hneď jasné: Keby bol býval "hovorom", možno by pani bačová ešte žila.
Keby bol býval mal hnačku, tak by tá hnedá kašička bola skôr laškovným pohladením než vražednou zbraňou. Preto tá nesmierna dôležitosť vylučovania!

Alebo spisovne: Pozor na stolicu - akúkoľvek!



Lysistrata

14. června 2019 v 10:42 | King Rucola
Dnes zase stojí. Po dvadsiatich ôsmich rokoch. Vtedy som si to neuvedomoval. Bolo to nejako prirodzené. Nijako som si ani nevšimol, že stojí. Všetci sme boli aj podstatne mladší. Nepamätám sa dnes, či aj vtedy to bola Bulharka, teda rodom Bulharka, ktorá tam ale nikdy nebola, ktorá bola čiastočne spolu zodpovedná za to, že stojí. Dnes je to tak, tá čiernovlasá Bulharka, ktorá tam nikdy ešte nebola, je dnes čiastočne za to zodpovedná, že zase stojí.

Tušil som, že niečo pravdy na tej divosti, náruživosti, tej vášne spárenej aj s troškou hlúposti u žien tohto a podobného pôvodu existuje. Možno je to dokonca v ich génoch, dnes moderná výhovorka, takmer pre všetko.

Netušil som, alebo nepochopil, čo vlastne chcú tým, že stojí, vlastne dosiahnuť. Vraj sa, podľa nich, vôbec nič za tie roky nezmenilo. No neviem. Myslím, že sa značne mýlia, tie tmavé temperamentné Bulharky, tak isto ako tie plavé alebo červenovlasé. Dnes sa už ťažko nájde niekto, kto by ich násilím ťahal za tie ich rôzne sfarbené vlasy len preto, že práve stojí. Skôr opak môže byť pravdou, len úchyl si nie je tejto skutočnosti vedomý. Tak, ako si úchyl neuvedomeje veľa ostatných vecí a často si tým aj sám sebe škodí, brvná si po nohy kladie.

No dobre. Buďme natoľko toleratní. Stojí - tak stojí. Veď raz aj to pominie. Možno, ak nebude stáť, budeme sa o tých podmienkach rovnoprávnosti v kľude rozumne rozprávať, ba aj asi zase niečo vymyslíme, aby sme ich ukojili - tie po 28 rokoch opäť štrajkujúce ženičky Švajčiarske...

Umelý šrám, viď aj slov. slovník

13. června 2019 v 10:42 | King Rucola
Toto je z ART Basel, bazilejská mega výstava moderného alebo súčasného umenia, najväčšia obchodná svojho druhu na svete. Kým ma ešte umenie zaujímalo, chodil som - naivný mladík s hlavou plnou plánov, snov - sem každoročne.

Dnes by mi bolo nemožné s dobrým svedomím vôbec vyhodiť peniaze za vstupné, ale v Bazileji o tomto čase už dozrievajú tie ich povestné čerešne, z ktorých je potom ešte povestnejšia čerešňová pálenka, 52°, výborná, možno už len tá z pod Rigi je lepšia...Takže oplatí sa tú povestnú prehliadku umenia predsalen navštíviť. Umenie zostáva umením, či upáliť poriadnu pálenku, či niekoho poriadne napáliť...
Ja tam vysielam aspoň mojich madých následovníkov, nech sa podučia. (Foto Leonie?)

Sám som presvedčený, že umenie nevyhaslo a nikdy nevyhasne. Akékoľvek umenie. Napríklad táto práve odfotená "zápalka"! (Socha má žltú hlavičku, ako riadna zápaľka, na presvetlenej fotografii nevidieť dobre, fotka z telefonu.) Určite podpáli aspoň chvíľkovo hnilobou navlhlé šedé buňky mozgové a prinúti na zamyslenie, prinajmenšom na úškrn…

Šrám na srdci - ten zostane pri posudzovaní tohto umeleckého objektu určite! Hneď aj intenzívne a vo viacerých podobách, ale o tom "potom"...

Mimochodom som práve tu, pred mnohými rokmi, spoznal mne vtedy - prichodiac z "Ostblock-u" - neznámeho umelca, ktorého považujem za jedného z najlepšich tohto veku, nedávno skonalého Tomiho Ungerera.

PS Zápaľka sa týka článku p-TlusŤjocha, odpoveď k bodu dva: http://tlustjoch.blog.cz/1906/p439#komentare

Pokračovanie zo včera!

9. června 2019 v 10:01 | King Rucola
SEBAKRITIKA - alebo ako som sa pozabudol a takmer pri nej na prach stvrdol…

S pravdou von! Hora mäsa. Zbytočná. Stráviteľná dokonca pre vegetariánov. Hora mäsa, poskakujúca medzi 99kg a 146kg, podľa stavu prílivu a odlivu. Momentálne hrdých 105!

Georg Christoph Lichtenberg, narodený 201 rokov a 24 dní predo mnou to vedel už vtedy o mne. Ináč by nebol býval napísal tento aforizmus: "Der Mann hatte so viel Verstand, dass er fast zu nichts mehr in der Welt zu gebrauchen war." (Voľný preklad: "Tento človek bol tak inteligentný, že sa už k ničomu na svete nehodil!")

Hora mäsa, ktorá sa už začína so štvorcom času rozpadávať. Svaly chradnú, sublimjú, ramena sklesnuté*, ochablo visia na kostre ako zbytočná záťaž, mastné vlasy a nepestovaná brada zvýrazňujú jedinú ešte rastúcu činnosť a zároveň definujú aj príslušnosť k stavu triedy bezdomovcov - stále silnejúcu potrebu slopať.

Ten Lichtenberg to musel vedieť. Veď bol okrem iného prvým profesorom pre experimentálnu fyziku.

Tak teraz to už vieme všetci…

Náhodne prebudený a hneď krásnou básňou - viď tu: http://denikkocouramodroocka.blog.cz - inšpirovaný vodník zamilovaný, mení sa k lepšiemu:

Zvodná vodníčka chytí ho za vajíčka, poštípe na líčka, zacpe dírku do nosíčka,
obnaží kus prsíčka
a hele -
král mne si spánkem slepené víčka.
Horror probuzení, neboť je to tá a ona to není...král jako by skamenělý, vždyť byla to jenom kněžka, ne jeho sny, leč tá ženská, tá je příliš těžká!

Muleta, červená matadorova muleta, aj ťažkým býkom zametá,
moletná, červenovlasá, nežným torerom kúty vymetá…

Na záver sa vynára ešte jeden - gramatický? - problém:

Na Turice pivo do pivnice,
Na Letnice víno do pivnice? Do pivnice??? A kam teda zemiaky? Do zemljanky!

*zaujímave ale - prsia sú, aj keď už visuté...



k bodu tri

8. června 2019 v 14:25 | King Rucola
Bol raz jeden vodník, kvapkal keď šlapal na chodník,
rád pofajčil by aspoň machorku, no našiel len starú uhorku
Ilustrácia je z najnovšej knihy Jeho Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne, kreslená ešte stále ľavou rukou.

Tak mal aspoň na chvilku malú šťastnú idylku
vymenil tú uhorku
za pôvabnú mladú bosorku!
(pokr. následuje)
Téma evokovana z blogu pána TlusTjocha http://tlustjoch.blog.cz/1906/p438

Haiku na rebríku

5. června 2019 v 22:39 | King Rucola
Včera byla nedele bez večeře
v pondělí pak ráno div
že nikdo ráno nesere
jak cestující do Malediv

včera som zostal bez večere
to často ma aj nasere
ráno zažívam ťažkosti
nevyprázdnim ľahko brušné kosti

každý rok zase
slnko hasi hviezdy neba
bosorky letia
"Čo robíš tam vysoko na rebríku?"

"Mažem zase nové haiku…"

Z tolikých zraku vnad zapomenul se náš básnik-kamarát...

prvý jasny deň - začiatok leta, deň D, deň detí

1. června 2019 v 11:07 | King Rucola
dnes je začiatok leta
či vie o tom ostrov Kréta?
čo vie o tom severská Gréta
ktorá nezmysly trúbi do sveta?

dnes je aj deň detí
je dievča z ostrova Kréta dieťa či kreténka?
ktorá zanovito zmieta kopec plastikových smetí
ktoré turisti nechali ostrovu do vienka
vivat umelá hmota - najlepšia živina pre zelené víly!

polystyrénový chlap zobral jej vienok zelený
do vienka zanechal jej dieťa
žltý tuniak má sezónu čerstvý je už zjedený
po ostrove s krkavcami lieta

havran bez ženy:

krá, krá, krá - kde moja kráľovná?
huláka vták čierny
od zlosti púšťa zo zobáku brvna
stav stavby hniezda preto len mierny

dnes sa ešte nestavia…

vrana v zobáku brvienko
v cudzích očiach ho nezbadá
v lete stratí hovienko

zima bude ani sa len nenazdá