NULLA DIES SINE LINEA

Březen 2019

na smiech?

31. března 2019 v 12:59 | King Rucola
Čo chce ten starý somár na takej mladej kobyle?!?

Ak sa ona pod ním zasmeje, starec sa rozsype, nie? Ale také sú sny s úsmevom na tvári...

posledný, veľavravný úsmev...

30. března 2019 v 11:45 | King Rucola
Tutto nel mondo è burla, l'uom è nato burlone
(Všetko a zemi je vtip, človek sa narodi ako blázon…)
Alles ist Spaß auf Erden, der Mensch als Narr geboren.
(Giuseppe Verdi v jeho poslednej opere Falstaff, kam vložil múdrosť svojich 80 rokov...)
Gogolov Revizor a gogolovský "smiech cez slzy"!
...a smiech nadržaného rytiera, ktorý prichádza po rokoch z križiackej výpravy, hľadá kľüč od pásu cudosti svojej manželky a zistí, že ho stratil!

Klľúčová služba tu...

Vlastenecký smiech - skôr úškrňok...

27. března 2019 v 6:47 | King Rucola
Maestro Federer, som presvedčený, že váš koncert budú aj tí, ktorí sú hluchí ako poleno naplno vychutnávať…
Hrajte už prosím, nemôžem sa dočkať…

Hral by som, hral, kde však husličky som dal? Mám tu len raketu a nejaké loptičky...

...odhalí tajomstva?

26. března 2019 v 12:33 | King Rucola
Tajúplný úsmev. Takmer mystický. Prezradí tajomstva? Dáva podnet k špekuláciam?

Každopádne lieči. Smiech lieči...a zostáva tajomným...

Omluva Gabikám

25. března 2019 v 9:52 | King Rucola

Leden, únor, březen
do pr...prirody všichni vlezem
pr, prrr,, pr…(niekedy aj brrr!)
Otáčame v rukách slovo březen
ako v mastných perách tlstý rezeň.
Bohatý řezník v Praze má dobrej výsek
chudej kluk si koupí chutnej řízek.
V troch jazykoch bratislavčan zarazene šišle
"zas nekúpila mi do gací stará tie šle…."
nadáva maďarsky, nemecky a ináč,
veď neska je už marec
čo je to za chlapec
čo rezňami cpe sa ako hladný kanec
hoc chuť má na udenáč.
Január, Február, Marec po nich ešte dokonca snáď aj mariec
po rybách smrdia ľudia,
nasypaní do vriec,
kde na udenáče makrely udia
a hladovej steny a veršov je koniec.
Vraj včera nebola Uriela, zato dnes je mena Marián
kúpime im teda veniec
nie si Mary, nie som Ján
pusu na dobrú noc ti ešte dáko dám...

Prirodné materiály

24. března 2019 v 14:33 | King Rucola
V predvečer mojich opätovných jubilejných narodenín - 100 rokov mínus 24 rokov plus jedna tretina! - pripravujeme hostinu z prísne lokálnych ingrediencií podľa aktuálnej ponuky z kráľovskej obory. Samozrejme dnes, keď má Gabriel meniny a všetkým Gabrielam, drahým Gabikám gratulujem, nesmie chýbať v slávnostnom jedle medvedí cesnak!
Ak sa dostatočné množstvo nájde, aspoň trochu konvaliniek primiešam. Takto ostrý "kuskus"* nahradí naskutku aj ten najvášnivejší bozk! (Kuss, nemecky)
Tento bozk teda vsetkým oslávenkyňám, nech im slávnostná hostina chutí...
*(Couscous, Cous Cous oder Kuskus (arabisch كسكسي vorbereitet auf diese Art ersetzt jeden letzten Kuss und Probleme mit der Entsorgung der unerwünschten Personrn sind weg!)!
Posledný bozk?

Medznárodný deň šťastia v prírode.

20. března 2019 v 11:14 | King Rucola
Dnes medzinárodný deň šťastia - prosím definovať šťastie…
Pán a pani Hugo sú šťastní. Roky prilietali zo súsednej zologickej záhrady. Kuchár našej jedálne im vždy dačo podhodil. Naše centrum predali na FIFA a tak ani oni ani my nemáme kam chodiť. Ale včera, neďaleko ich bydliska, na areáli univerzitného štadiónu v Zürichu im rozprestreli slávnostnú hostinu na obrovskej tabuli, presne vo veľkosti futbalového ihriska. Čerstvé červíky, pestré hody, rozprávka...šťastie na kvadrát. Len žabie stehienka ešte chýbajú, pre žaby je príliš skoro, jar začína o dva-tri dni, vypukne ďalšie šťastie...
Dobrú chuť vy dvaja labužníci, je to radosť, pozerať na tie premyslené kroky od hrudy k inej hrude, nenáhlené požívanie kráľovskej hostiny…

Aké šťastie máme my? Napišajte do komentáru, bez hanby napišajte, čo rozumiete Vy pod šťastim...

Všetko žijem pre prírodu...

19. března 2019 v 20:08 | King Rucola
Okolie, príroda, zeleň, khaki farba jarných lístočkov, nevtieravá červeň pučiacich magnólií…

Toto všetko ohrozené kvôli pár nespratným kravám, ktoré sa pasú na lúkach alebo zelených stranach, - pozor stranách, nie zelených stráňach s klíčiacimi prvosienkami alebo dokonca enciánom -, kde vypúšťajú nekontrolované plyny, podobne ako auta na elektrický pohon, gumový odpad ich nehlučne svištiacich pneumatík, ktoré pri neskoršom pálení znečisťujú ovzdušie, strašné, jednoducho hrozné!
Jeho Veličenstvo King Rucola, nech nám žije večne, so svojou najnovšou karosou.
(Foto Dr Max. de Bile, prvý sekretár a dvorný fotograf)

V celkovej hystèrii okolo CO2 som sa preto rozhodol zakúpiť staršie, mne ale z mladých časov ešte dôverne známe vozidlo. Kombinácia obľúbených SUV, MPV, kombis, kabrioletov ako aj dôkladne premyslených mestských vozidiel, ktoré nemajú problémy s parkovaním, CO2, hlukom, dodrživaním cestných pravidiel alebo nerovnakým, neudržovaným, vymletým, hrbolatým cestným povrchom. Dokonca ani pri najväčšej poľadovici nebudem potrebovať reťaze…

Postaršie vozidlo, ale stále plné najmodernejších technických vymožeností, aj hydraulický stabilizátor a vysielačku má, mobilný telefón je zbytočný. Som s kúpou veľmi spokojný, teším sa už teraz na prvú cestnú kontrolu, hoci momentálne nemám vodičák!

Kryha - krysa - kríza

15. března 2019 v 14:47 | King Rucola
Pomaly to na každého čaká...

Kryoterapia! To je tiež niečo! Terapia, ktorá schladí každú horúcu hlavu. Opačná sauna, namiesto príjemného tepla chladnička. Poriadna chladnička. Mrazník. Ale toto je o niečom inom. Na blogu pána Modrookého kocúra prebehla krátka ale výsostne inšpiratívna diskusia na tému - okrem iného - samovraždy. Viď tu: http://denikkocouramodroocka.blog.cz/1903/klub-vahavych-sebevrahu

Navrhol som, pretože niekde počul alebo čítal - sám ešte samozrejme nezažil -, aby za najlepší spôsob samovraždy bolo vyhlásené umrtvenie kandidáta mrazom. Údajne to nebolí, je veľmi čistotné, krv netečie, mrtvola je zmrazením dlhšie skladovateľná a ľahšie prenosná, lebo pekne, prakticky ztuhnutá. Dokonca môže vzniknúť aj omylom, ak sa vyššie zmienená terapia v kryolaboratóriu preženie, prípadne ten klient tam bude zabudnutý a jeho problémy tým automaticky vyriešené.

Pomaly ale iste sa musíme zaoberať touto tematikou. Niekto nepotrebuje, umrie hneď, ešte malý, ani memá čas nad problematikou rozmýšlať. Iný vyfuči ako opačný meteorit, smerom nahor rôznou náhodou. Bez ohľadu veku, len tak. Veľmi početný je zástup čakateľov na skonanie, ktorých trápia rôzne neduhy. To je najväčšia a zároveň najťažšia, ba nespokojná, najnevďačnejšia skupina. Starí sem vlastne nepatria, tí nemajú už inú šancu, môžu mať len trochu šťastia.

Každopádne to neminie nikoho. Preto ale neznamená, že pri plávajúcich kryhách si jeden nemá myslieť, že sa jedná o kryoterapiu, krys sa obávať si nemusí, tie vedia síce plávať, ale v takej ľadovej a čistej vode by sa menej doma cítili, ale kríza hladujúcich ľadových jazdcov na kryhách môže skončiť pre človeka žalostne…

Niektorí chlpatí terapeuti nemajú ten správny cit pre svojich klientov...

...budú voľby, gdo gandiduje?

11. března 2019 v 12:49 | King Rucola
MOTTO:
od Buchlowa vietor veje
moja milá vodu seje
ak ju niekto vypije
vyliahnu sa mu zmije

Potvory patria do pitvora! Tak je to správne. Už som sa chcela opýtať, či sa hneváš na Urielu , lebo si jej prestal listy písať - čoby si písal, keď ju, potvoru, doma v pitvore máš. (Citát)

Dlho som musel hľadať, než som sa dopátral. Až celkom na konci skúmania rôznych zdrojov som ho našiel. Stál tam sám ako konečný bod celej kľukatej cesty, čosi ako konečník po labyrinte čriev. Jedna z Urieliných sestier tam držala stráž. Bola taká dáka rozčupená, asi tam už dlho stála a kadejakých pútnikov brala. Konečník jej nevinne cukal, ako aj pri zvieratách niekedy, keď majú problémy s vylučovaním, sťa ako ľudia.

"Dobrý deň, sestra moja, dlho tu vyčkávaš? Ako ťa nazývajú, si azda tiež nejako ako Uriela? Tiež biblické meno máš? A či zadarmo im dáš, keď prídu teba voliť? Ako to vlastne funguje?", zdvorilo som sa jej prihováral, lebo som akosi tušil, že už má tých útokov na jej osobu asi po krk..

"Volám a Zuzana, Zuzka, tá, čo rada cucká, mi hovoria tí, ktorí ma poznajú, ktorí dôverne poznajú moju záľubu. Vieš pútnik, dôležitý je v konečnom efekte dobrý konečný otvor, vieš, konečník. Ten musí stopercentne fungovať, ináč som stratená.
Keď ten konečný bod je okay, tak všetko musí byť okay. Keď ma dav zvoli, zvolia ma, ak nie, tiež sa z toho nepo...veď konečník je ako dáky statný stotník. Stojí na stráži, iste ma ustráži!"

"Ustráži alebo ustraší?", pýtam sa, lebo konečníkové zvuky zrazu zosilneli, ako pes, ktorý výhražne cení zuby, preto som - nedoslýchavý, ako som sa už vekom stal, takmer hluchý ako poleno - nerozumel. Aj smrad bolo zrazu cítiť...

"Čo teba do toho? Neplatil si, tak sa nestaraj! Zmizni kade gam, nech ťa tu už nevidím, otravuješ, potentných zákazníkov odradzuješ. Nepýtaj sa Gam, choď Gad' ľahšie…Gam alebo Gade, len neskĺzni do tej kade!"

Zaveršovala mi Zuzka na rozlúčku a vyleštila snubnú obrúčku, prstienok, na svojim tučnom prste. Kaďu som obišiel veľkým oblúkom, nepozdraviac, Urielu som už nestretol...darmo som premýšľal, čo sa stalo, čo znamenalo to "gam" a "gad", prečo náhle Zuza nevedela vysloviť "k" v takých bežných slovách, ako sú "kam" a "kade"?

Jedná sa snáď o volebné sprisahanie? Jedna konšpiračná teória živí hneď ďalšiu!
volebý plagát

gdo je najlepší gandidát? gdo%

V mojom a našom svete dnes!

8. března 2019 v 12:04 | King Rucola
gratulujem, gratuliere, congratulation

Internationaler Tag der Frau, 08.03.2019
International Women's Day
Medzinárodný deň žien

Prestaň už fúkať, radšej ma bozkaj! Pokazíš mi účes a ešte si budú o mne myslieť, že som taká nafúkná…a pritom som len žena, nič viac ale aj nič menej!

Hör endlich auf zu blasen! Küss mich lieber! Du machst meine Frisur kaputt. Man wir noch von mir denken, dass ich so aufgeblasen bin! Dabei bin ich einfach eine Frau, nichts mehr, aber auch nichts weniger!

Stop blowing finally, kiss me better. Otherwise you're messing my haircut! One could think that I were a sort of bighead! And I am just woman, nothing more but nothing less!



Holotropné dýchanie.

7. března 2019 v 20:14 | King Rucola
Tak to je pre mňa, to som ešte nevedel. hoci som k tomu mal tak blízko! Ale to je v tom mojom svete krásne - furt sa môžem presvedčovať o tom, aký som blb a môžem sa aspoň fiktívne ale úporne pokúšať o nápravu...
Taká krásna, jednoduchá liečba! Prečo som na to neprišiel skôr? Zlostí pacient či iný klient? Tá pumpa nemusí byť ani sterilná, postačí aj tá na bicykel, núdzovo aj na futbalovú loptu alebo nafukovaciu matracu a za pár minút neposlušná osoba vzlietne a kým sa neochladí zase na normál, máme pokoj….
Potrebná teória, ab mal človek vedecký podklad je k nájdeniu napríklad tu:
lebo priamo pre technické detaily napr. tu:

a to si vonkoncom nerobím srandu!

Zakliaty v svojom svete...

7. března 2019 v 12:12 | King Rucola
Môj svet je vtesnaný do úzkeho obzoru. Niekde tam, kde by človek čakal svetlé perspektívy, nádejnú budúcnosť, rozlt, rozmach, tam stojí hradba skál, na ktoré narážam hlavou, mastím ju krvou sopľami tryskajúcimi z narazeného nosa. Na pohľad krásne skaly. Volajú ich Alpy. V ich reči je aj so Alptraum, alebo Albtraum, vraj obidve verzie sú pravopisne správne, len či je to od tých hôr odvodené, neviem. Pre mňa - žiadny lyžiar, dávno už ani horolezec, šofér, ktorý nemá rád zľadovatele horské zákruty - je to jasne pôvodom z toho mena: "Alptraum" znamená sen strašidelný, očnú moru...Tak to teda sedí!
Tu si sedím aj ja sám a kochám sa v tom mojom svete, ktorý nie je vôbec môj…

Môj svet je diametrálne iný, hoci taktiež značne pahorkami obsiaty a pre zmenu sú zatáčky veľmi vítané. Opäť problém s pôvodom jedného slova: "Zatáčka" sa povie v ich reči "eine Kurve", v našej je to niečo trochu iné, ale ak bujne rastnuté, tak to má tiež časté zatáčky, nie?

(Detská veršovanka "Kurva kurve riť neurve, a keď urve, tak len kurve…" je príkladná a zároveň inšpiratívna!)

Môj svet, jeho široký obzor, totiž nie je ničím skalnatým hatený. Jeho steny sú naopak veľmi veľmi príjemné, niekedy príliš mäkké, inokedy pružné, pérujúce, skvostné. Ako každá vydarená pekne formovana voňavá vlniaca, sa v rytme plavých krokov sa pohupujúca, riť je to ako predmet obzoru, ako je hranica, jeho cieľ - a celý ten náš svet - nekonečne lákavý, niekedy vyzývavý, zvúci. Spomínam na moju sesternicu, ako mi kedysi dávné, v rannej mladosti citovala staročeskú ľudovú múdrosť: "Ženská bez prdele je jako vesnice bez kostela…", čo som dospelší podstatne neskôr po rokoch našťastie pochopil.
Tak sedím zakliaty v pralese podivných stromov.

...a k prvej štvrtine "roku okurky" vidím aj takéto niečo...

tu stretnem len pochybné živly......

6. března 2019 v 13:08 | King Rucola
Môj svet je zapeklite komplikovaný. Vyžaduje presný prísny náhľad. Pohľad riadne do hĺbky. Nič plytkého. Oči treba mať na hlave, rozum na mieste. Potom tú komplexnosť možno môžeme chápať.

Veľa ľudí to nepochopí, zostanú trčať pri nepodstatnom. Niekde hlboko pod pásom...

Bod, to bych si rád bod'...aspoň do "bot"!

1. března 2019 v 7:38 | King Rucola
Bod, či už zlomový, či pevný, po ktorom vyzýval už Archimedes, či básnický v zmysle nesprávne pochopenej gramatiky lebo vychádzal ten bod len z fonetiky nahluchlého cudzojazyčníka - viď titulok a hneď hľadaj aj "útulok" - môže mať ako spoločnú veličinu geometrický, matematický rozmer. Veľký, malý a tak. Samozrejme to je len časť celej múdrosti, humánne vedy vynechávam, to by sa príliš rozrástlo. Stačí teda len pojem veľký zlomový bod. Ale Archimedove "Noli tangere circulos meos" nechajme v platnosti napriek malosti tejto mojej témy.

Už vyše dvoch rokoch sa aspoň raz do týždňa plahočím v takzvanej physiotherapii, v rehabilitačnej liečbe. Mimo iného sa tam učím ako každé novonarodeniatko - lebo ja som sa pred dvomi rokmi vlastne znova narodil - aj opäť chodiť. Náhodou som narazil na vysielanie v telke, ktorú ináč nesledujem, možno len nejaké kriminálky, o dvoch neurológoch, muž a žena, ktorí propagovali tanec pod heslom, že tanec je tá najlepšia medicína. Napísali na túto tému aj napínavú knihu "Tanzen ist die beste Medizin".*

Po uvážení všetkých pro a kontra som nahovoril moju mladučkú, pôvabnú liečiteľku, ktorá je nadovažok Rakušanka a preto tým pádom k viedeňskému valčíku ďaleko nemá, aby sme takúto medicínu teda vyskúšali. V živote som netancoval, ale pokušenie tu bolo. Tak teraz drvíme pravo a ľavotočivý valčík, ale operný bál vo Viedni sme už nestihli...

Ako cieľ terapie si má každý určiť aj tému, bod - a tu sme pri téme -, ktorý chce terapiou dosiahnuť. Tradične volievam ako métu "zvedenie zralej ženy"! Nikdy mi to nechcú ako cieľ akceptovať. Až teraz, lebo každý vie o absurdnosti takého nedostupného, nesplniteľného záväzku, ma poľutovali. Tak, ako sa to halt s duševne či telesne postihnutými klientami často robí a naoko to prijali. A hneď to aj proti mne využili, zneužili. Vraj potrebujem zosilnieť. Za tým účeľom nasadili cviky, pri ktorých mi okrem potoku potu slzy napätia a bolesti chladia tvár. V nemožných krkolomných polohách sa zmietam, skrúcam, kŕče z ochabnutých končatín odháňan, skuvíňam, dychčím, nariekam. Zúfam. Na koniec čakám...

Tu vypočul som dialóg, ktorý znamel ten zlom, ako sa to často prihodí, aj toto bolo dielom čírej náhody:

Soeben habe ich eine Reportage aus Bratislava über den Beruf Therapeut verfolgt. Es ist wichtig, die fachliche Ausbildung und dann lebenslange Fort- und Weiterbildung, dass man von jetzt an dort, in der Slowakei, streng kontrollieren will…

So hier mein Kommentar zur gestrigen Lektion, liebste Sarah, die wirklich super war und mich total begeistert hat!
Hund: "Man sieht sofort, dass wir eine Dame als Therapeutin haben…"
Klient: "Wie so? Was ist daran? Ich mag sie sehr, sie ist so einfühlend."
Hund: "Klar! Ich auch, aber sie ist halt eine Frau."
Klient: "Na und? Was ist schon dabei?"
Hund: "Eigentlich nichts. Nur sie weiss es halt nicht, dass wir dazu einen Baum brauchen!"

Also dann, meine Allerliebste, dies hier als eine wichtige konstruktive Bemerkung zur Methodik und Gestaltung der therapeutischen Stunden.

Herrin meiner Träume, mein Licht der dunklen Tage, leuchte für mich mit weiterhin...

Dein für immer und ewig ergebener Diener Gluteus Maximus Lubor

Po vypočutí tejto scénky som vstal, takmer vyliečený, relatívne vyliečený a nezvykle pevnými, odhodlanými krokmi, ktoré už pripomínali kroky muža a nie dieťaťa, bez palíc, s pevným cieľom, som odišiel hľadať strom...močový mechúr mi už takmer praskal!

Strach z chôdze bol od tohto bodu zrazu zlomený - nastáva čas rekonvalescencie!

*Tanzen ist die beste Medizin
Dr. Julia F. Christensen a Dr. Dong-Seon Chang
Rowohl Taschnbuch Verlag
ISBN 978 3 499 63353 9