NULLA DIES SINE LINEA

Prosinec 2018

Sviatok Lucie!

Čtvrtek v 12:48 | King Rucola
Lucia, patrónka slepých, nositeľka svetla. Lux je latinsky svetlo, odtiaľ jej krásne meno. Nosievala jedlo kresťanom ukrytým v katakombách pred pohanskými Rimanmi. Aby mal voľné ruky a tak uniesla viac jedla do tých podzemných chodieb, nosila veniec so sviečkami na hlave. Baterky a iné nositeľné zdroje, vreckové lampy a podobne, vtedy neboli.
V moderných časoch prichádza vývojová pomoc z nečakanej strany. Lucie z Afriky učia svoje sestry z vzdialenej Skandinávie nosiť bremäna na hlave namiesto vencov a sviečky radšej potom v rukách…

(Červené šerpy nosia Lucie na pamiatku jej umučenia.)

Poučenie:

Lucie noci upije ale dnu nepřidá. Na Nový rok o slepičí krok, na Tři Krále o krok dále!

Pomaly môžme začať dúfať na svetlejšie dni!

Posledne na ceste...pre jednnorožca!

Pondělí v 19:42 | King Rucola
Cestou stretávame aj známych. To sú väčšinou ľudia, ktorí nevedia obsedieť doma a potulujú sa bezcieľne po cestách, krivoľakých uličkách, zablatených chodníkoch, proste jedným slovom ľudia, ktorí si zbytočne komplikujú život tým, že sú na ceste.

Niet divu, že pri tom aj myslia, veď sú len ľudia! Aspoň reflektujú, majú asociácie. Niekedy dostanú - nie všetci, ale tí vyspelejší cestovatelia - aj plodné, kritické myšlienky, nápady, ktore majú veľa do seba, ako napríklad táto oprávnená kritika, ktorá sa až z Anglicka ešte tesne pred Brexitom dostala medzi komentáre k môjmu predošlému textu:
(pozri tu http://nivnice.blog.cz/1812/asurdne-na-ceste#komentare)
3jednorožecjednorožec | Včera v 20:25 | Reagovat
No jo, Svicrlend. Na ulici ani vajgla, či obalu, kelímku, krabičky, obálky, plastové láhve. Ani listí. A díry v asfaltu? Ty taky nemáte. Co jste to za zemi?? What a country! :-((

To je tak presne vystihnutý obraz mojej domoviny, lepšie to snáď nie je možné.
Vyzbrojení ťažkoodenci patrolujú opustenými ulicami, kontrolujú stav hladiny čistoty, bdia nad netvormi - viď čudného návštevníka vpravo dole -, ktorých nekalé úmysly zboria už pri budovaní základov. Medzi ich úlohy patrí dbať aj na mentálnu čistotu im zvereného mesta. Hazardné hry sú len s komplikovanými výnimkami povolené a prísne kontrolované. Napríklad obľúbená komerčná hra na "kočky v mechu" je povolená len po vypraní kočiek v práčke na riad…

Len tak sa predchádza pandemickému šíreniu pohlavných a iných chorôb - kočky musia byť čisté!

Aby som ukončil citátom klasika: "Načež se kněžna otočila k oknu a zašeptala: 'Šťastná to žena'!"
Lebo to platí aj pre cesty, ulice a chodníky tohto mesta...



Kočky - mestské zamestnankyne - pred nástupom do služby...nedočkavo čakajú na pána Jednrožca of Great Britain!

Absurdne na ceste

9. prosince 2018 v 13:14 | King Rucola
Cestou alebo na CESTE stretnem rôzne čudá - pozri aktuálnu snímku Dr Max. de Bile…
Našťastie už miznú v diaľke, pozdĺž plotu curyšskej zoologickej záhrady vľavo. Niekto - možno roztúžený pavián - húdol žalostne trúchlivý popevok:
"Hviezda padala a milá hlavou kývala, do kandelábru ňou naražala, hviezdičky očami hltala."

Početní ruskí turisti, ktorí zaplavujú tie najdrahšie luxusné obchody na slávnej, neuveriteľne drahej Bahnhofstrasse v Zürichu, sa nenechali opicami zahanbiť a zanôtili smútočnú častušku, pri zoologickej totiž leží slávny cintorín. Slávne mena tam, James Joyce, Elias Canetti, napríklad.

"Kagda padajut samoljoty čeloveki ili ljudi tagda éto pajot
Eto padajet samoljot
I potomu ljudi prismatrivajut samoljot pajot
na zdarovje dobroje ljudi sidjevši v samoljote, i dobrije ljudja pajot i pajot..."

Cestou stretávam čudá. Niekedy chodca napadne, že ho niekto prepadne. Ostražitý chodec cestou ďaleko nezájde. Obzerá sa neustále, pozoruje strechy lemujúce ulicu, na chodníku má problém s nenápadnými nerovnosťami, kanálové dekle akceptuje len ak sú okrúhle, počul o tých iných, že prinášajú nešťastie. Celý pohyb pôsobí naoko pokojne, skýta však pri intenzívnom pozorovaní neuveriteľné napätie. Pozorovateľ má dojem, že chodec vyslovene číha na okamih, kedy ho obkľúčia podivní mužíci a unesú ho prinajmenšom na neznámu vzdialenú planétu.

Cestou stretávam čudá, neviem kade kam, "ili kudá". Často neprídem nikam. Je to dôležité?

Nie, to nie je dôležit! Dôležité je nesedieť doma na riti, do diaľky sa "pustiti…"


Pešiak na cestách pred záložňu...

Mikuláš

5. prosince 2018 v 12:15 | King Rucola
Tak boty pucovať! Heslo dňa, aspoň pre tých malých. My veľkí musíme nakupovť a ešte horšie - rozmýšlať a uvažovať o tzv, emancipácii…

Bol Mikuláš vždy len muž? Je to vôbec dnes ešte udržateľné? Odpovedá to ešte duchu doby? Asi ťažko…

Milý Mikuláš, je ti to jasné, že za každým úspešným chlapom sa skrýva silná žena? Kam by asi tí muži bez nich prišli, kto by im vypucoval tie ich boty?

Čo je vôbec s tými tromi zlatými guľami? Komu patria, prečo?

Na ceste k neveste!

4. prosince 2018 v 9:58 | King Rucola
Bol som zas raz na ceste
k mojej staronovej neveste
doškriabal som sa až k hornému mýtu
osedlal čerstvé kone
tu vzlykala úpenlivo vraj "me too"
tak pošteglil som ju trošku vo vlhkom lone

Dlhé nohy dlhé vlasy
štíhle pásy
ženy plné krásy
zblbnem z toho asi

Cestou som sa doterigal na Spiš
niekde tu si niekde tu spíš
vôkol v dohľade žiaden voľný rikša
opretý o strom osamelý pes pišá
"Pozri, neuverteľné, aké kotrmelce ten tu hádže. Ten ju musel mať tak strašne rád, skáče od nadšenia, je radosťou celý bez seba, že je už zase voľný…"

Niesol som milenke na hrob vence
od radosti metal kotrmelce
slivovice predtým napil

nedočkavý starý nekrofil

dnes

3. prosince 2018 v 12:58 | King Rucola
Dnes je Medzinárodný deň zdravotne postihnutých. Pretože už skoro celá dva roky sa s nimi a medzi nimi potĺkam, živorím, jazdím, krívam, sťažujem i nesťažujem sa na osud a hlavne nadávam, musím priložiť aj osvetľujúci moment z priebehu liečby.

"Dnes pôjdeš skákať na trampoline, to je zmena, niečo nového...", zneli povzbudzujúce slova liečebnej dámy.
"Nepôjdem!" Odvrkol som odbojne.
"Jednak mám ten 'Hôhenangst', strach z výšky, jednak sa bojím, že aj tak spadnem než na ňú vyleziem a jednak nie som ani cirkusant, ba ani gymnasta a najmenej som nejaký malý chlapec aby som si len tak zadupkal..."
"Okrem toho ešte niečo - ja mám celkom rád toho Trampa, ale neznášam nejakú jeho Olinu. Ani ju nepoznám!"
"Ale si momentálne ako maký chlapec", utešovala ma krotiteľka, "veď sa teraz len znovu učíš chodiť. Na to dobre padne poskákať si, stať sa na chvíľu 'air born', ako nejaký 'miniastronaut'...s Trampom a jeho ženami to nemá nič spoločného."
"Tak prečo sa tomu nadáva trampolina?"
"Dobre", hovorím, "keď teda musím skákať, tak skočím hneď aj o žrdi!"

Tak a aj stalo...Na počesť dňa som zdolal aj trampovu Olinu aj skok o žrdi...



predsa sa im to podarilo

2. prosince 2018 v 11:07 | King Rucola
Nejako sa im to podarilo prebojovať sa do týlu mojich línií. Už sú tu. Nič zlého som netušil, ba dokonca dve-tri slova s Mikulášom prehodil. Ale už sú tu…nič nepomohlo!

Tu sa valia pozdĺž múru zoologickej záhrady v Zúrichu, niet kam utieť, nedá sa nikde schovať.
Ešte šťastie, že som si mohol pomôcť s určitou variáciou "molotov koktajlu"!

Natrvalo to asi fingovať * nebude - viď vykradnuté brucho...

(Kresba len ľavou rukou, pre pravú nezostal čas.)

*fingovať? Nové sloveso? FUNGOVAŤ SOM MYSLEL - ale fingovať nie je až tak zlé...

zrazu je to tu!

1. prosince 2018 v 17:59 | King Rucola
Blížia sa magické, tajomné sviatočné dni plné poézie. Už klopú na dvere. Vstupu sa domáhajú. Na dvere búchajú, bušia ako stádo utekajúcich losov. Tí sú väčší než soby. (A lososy sú menšie než kapry!)

Skoro je to násilnosť. Čo tak neotvoriť?
"Očúvajú, bradatý strýcu, neny ste tu nejako skoro? Icte sa ešce oholyt, dajáko upravit. Máme ešce do Vánoc dost času…Icte si ešce teda zabruslyt, alebo čo já vím čo!"

"Prepáčte, ale ja som Mikuláš, toľko toho času už nemám. Nepleťte si ma s Ježíškom…"

Tak neviem - pustiť, privítať? Alebo vedome zabudnúť?!?