NULLA DIES SINE LINEA

Srpen 2018

Lovec lebiek

31. srpna 2018 v 12:35 | King Rucola
Keď zaľúbený nad milou sa skloní
necíti ako dobre voní
bo z nosa sopel sa mu roní
snáď nemá silnú nádchu
či v zadku pevnú zátku
praotec čech
do postele si leh
má tam strašnou zácpu
než ti to tam nacpu
milenec můj hezký
proč mluvíš se mnou česky
lebo po slovensky správne je to zápcha
nie v riti skôr v nose je nádcha
tá po česky zas zove sa rýma
choď mi s tým do cintorína
alebo do kelu
ak chceš kapustu na večeru
na takom žrádle nevylomíš si kel
na pitie dám ti chmeľ
ty starý húpy chmuľo
by to s tebou konečne hnulo
polib mi prdel
veď dobre všetci vieme
bez mäsa sa nenajeme
lebo kel je KOHL
kapusta aj KRAUT
nevesta potom nie kapusta
ale nemecky BRAUT
tak bezmäsitá strava je pustá
vedel vojvoda Hannibal
ten čo cez Alpy so slonmi sa štveral
vegáner nech je radšej kanibal
vyschnuté lebky skryje alobal
človek sa nažral
na hru miesto hlavy futbal
pes zdvihol nohu a vyčural

EPILOG (po navrate z terapie, fyzickej terapie, este nie psychickej!!!)

Poznatok, že kapusta je vlastne zelí,
buchol mňa ako keď do stáda volov podráždený bača strelí!
Ako som mohol na národa hrdosť zabudnúť,
bez použitia kombinácie "vepřoknedlozelo" skúsiť slobodne si uprdnúť?

Dnes ma z toho hlava bolí,
niet divu keď ženú sa ňou hladní voly.
Tvrdo si to básnik odpyká,
zloprajník mu rozum navždy zamyká.

Márne zámkou zúfalo lomcuje
Márne s duchom čiernym nekalým obcuje!
Márne mnohé telo v duchu ubije,
len horkú žlč z ich vysušených lebiek trpko ako víťaz sa napije...



keď lovec nemôže

29. srpna 2018 v 11:15 | King Rucola
Keď lovec nemôže niekto mu možno pomôže...(kde je rest?)

Vysvetlenie mi v kybernetickom éteri niekam zmizlo, takže dodatočne:

Včera na terapii som musel v rámci cvičenia oberať jablka. Nebolo to nič pre lovca, ktorý je z prírody aspoň lovec sukničiek a nie nejaký zavšivavený zberateľ. Ponižujúce zbieranie úrody prenechám vďačne liečiteľkám - ja maximálne pomôžem ako opora...Dúfam, že moja nová liečebná metóda nájde rýchlo svje mieto v medicínskych učeniciach!

Weightwatchers

27. srpna 2018 v 12:51 | King Rucola
Dunčo je rodený lovec.

Lovi prebytočné kalórie, stráži, on je výborný verný pes...kúše, šteká, a pes ktorý šteká vraj nehryzie. Asi len líže! Ako ja?

Zbytočne a zbytočné

25. srpna 2018 v 16:54 | King Rucola
Tak včera sa to skutočne stalo. Niektorí starší mali nakoniec s ich pesimizmom pravdu. My sme im pravdaže sotva verili, skôr nám boli na výsmech. No dnes sme poučili a balíme.
Ešte včera ráno som mal úplne inú mienku. O všetkom, aj keď som konečne pochopil, trvalo mi to dosť dlho, kým som porozumel, čo sa vôbec stalo…
Včera, tak okolo piatej ráno, už nebola tma, typické letné šero, počasie ako dnes, päťdesiat rokov neskôr. Sused cez cestu, kamoš, mi klopká na okno, neskôr buší. Vyleziem, pozviecham sa konečne trochu unavený po pracovnej a takmer tropickej noci. Dcéra je tak tri mesiace medzi nami, takže šestonedielka sa už dávno nekoná. Sused niečo vzrušene vysvetľuje. - Počkaj, hovorím mu, len sa oblečiem, hneď ich pôjdeme naháňať. - Myslel som, že hovorí o zlodejoch.
Vypotácam sa von, pred bránkou nášho domu stojí náš tank. Náš, lebo všetci z fakulty architektúry a stavebnej katedry sme boli automaticky odvedení bez ohľadu na telesné rozmery za tankistov, takže svoje tanky sme poznali. - Kde sú? - pýtam sa, ešte stále nič nechápem. Hlaveň tanku sa obracia proti môjmu domu, čudujem sa a konečne rozumiem, čo sa mi kamoš po celý čas pokúša vzrušne zdeliť: v tanku, ktory som automaticky bral ako náš tank nesedia naši - sú to Rusi…
Tak sme sa na druhý deň definitívne zbalili. Nepotrebovali sme na to dlho. Do športovej tašky sme nacpali všetky vypraté plienky, handrové. Papierové sme ešte nepoznali. Na zastávke trolejbusu, aby to blbo nevyzeralo a ľudia si nemysleli, že nebodaj evakujeme, sme sa nahlas dohadovali, či čistiareň bude mať otvorené, veď nikto nemohol tušiť, že chudáci nemajetni študenti by sme si ju nemohli dovoliť zaplatiť. Aj na lístky na vlak nám požičala suseda, ktorej se klamali, že si kúpime vajcia. Ona zase pre zmenu ani len nevedela, lebo sa nemusela o to sama starať, že celé obchody mohli ponúkať dychtivým kupcom už len prach z prázdnych regálov. Zbožie bolo dávno do poslednej smietky vypredané.
Nikto nevedel, netušil, že ten osobáčik do Viedne pôjde. Ako sa konečne pohol, ďaleko nezašiel. V Marcheggu na rakúskej hranici pre mostom cez Moravu zostal trčať strážený vojakmi ozbojenými samopalmi si hodinu. Tá sa zdala vesmírnou večnosťou. Neskôr na moste, na ktorý nás konečne pustili, si osadenstvo vlaku tak zborovo vydýchlo, že mladý porast okolitej zelene mal čo robiť, aby sa udržal na koreňoch a železná konštrukcia tohto staručkého mosta mala čo robiť, aby sa nezosypala. Rozvážne sme kolembali smerom Süd-Bahnhof, kde na peróne blikala modrým svetlom čakajúca sanitka, ako keby dorácky, ba spiklenecky na privítanie žmurkala vyjaveným cestujúcim na privítanie.
- Kde je to dieťa, wo ist das Kind? - , vzrušené dotazy personálu. Niekto zrejme prostredníctvom vysielačky avizoval vzácneho hosťa!
Das Kind spalo na svojich plienkach a my boli za železnou oponou, opona spadla, opona sa zdvihla pre nové dejstvo našej životnej tragikomédie...
Predvčerom to bolo pred presne 50 rokmi, že som si spomenul... medzitým mám sám už sto rokov mínus 24 rokov a jedenásť mesiacov - veľké jubileum, nie?
Bezhraničná láska, láska bez hraníc, grenzenloser Verkehr!

ODPODVEĎ NA OTÁZKU 5 p. TlusŤjocha na http://tlustjoch.blog.cz/1808/e147#komentare

23. srpna 2018 v 13:57 | King Rucola
K otázke číslo päť: má, on má tiež park alebo kráľovskú oboru, kde mu dozrievajú zvery divoké…
Pri bazéne v strede parku, kráľ so šermiarskou maskou. Šerm - toť šport kráľovský…
Platzhirsch. Erbový znak. Slušný obyvateľ obory, šetrí na strave.
Vchod do parku cez samopark…
Privítacie nádvorie…
Ďalší z početných z parku…
Je ich moc, občas v takomto teple aj smrdia - halt divé zvery, nie?
Ešte viac zvierat…
Lesné a vodné víly neparkujú v parku - náhlia sa do vody…
...aby boli včas vodníkom zachránené!





O ejakulácii a pravidlách umenia - venované pre Sugr a Sidoniusa Seeker-a

20. srpna 2018 v 20:15 | King Rucola
Dnešného rána sa rozvaľujem po mojej širokej novej posteli, kde ležím od určitého dňa sám, pohrávam sa so svojím údom a nechce sa nám vstávať. Rána začínajú byť čoraz tmavšie, šerosvitové, tá zlatistá žiara posledných horúcich dní predbežne vyprázdnila pole bielej vate, ktorá stúpa nad lesom pred mojím oknom.

Mestský vrchol pred oknom spálne. Dobré aj zlé. Dalo by sa povedať, že práve kvôli takému výhľadu som si tento chátrajúci dom vybral, keby som bol býval mal vôbec nejaký výber. Nemal som a v mojej situácii som ale nakoniec mohol byť rád, že mám kde spať. Utešujem sa Lhotákom, ktorý tu neplánovane vystavil jeden z jeho typických obrazov, respektíve presnejšie povedané motívov. Vysoký stožiar antény vysielačky funkujúci do noci tajomné červené svetielka kvôli lietadlám, ktoré už dávno vyzerajú ináč, než na Kamilových obrazoch. Cez deň potom biele svetlo pre poletujúcich športovcov na ich kĺzavých dáždnikových padákoch, ako sa to volá po slovensky? "Gleitschirm" mám na mysli, paraglidingový let nad Uetlibergom, ba aj vo veľkej výške nad mestom....

Nedaleko luxusnej reštaurácie na vrchole je krčmička, kde parašutisti popíjajú svoje pivečka, kým sa po nekonečnom prekáraní a vtipkovaní pozviechajú k ďalšiemu rozbehu dole kopcom, kým ich termika nevytiahne opäť do oblakov. Reštaurácia - kedysi ľudová, plná horských turistov a výletníkov spotených počas skoro obligátnej nedeľnej púti na ich mestský kopec -, dnes luxus pre účastníkov konferencií, ktoré sa na špici hory nad najväčším švajčiarským mestom hojne konávajú, má od nepamäti, od rokov výhliadkovú vežu, tie isté varovné lampy, ktorá tiež úplne zapadá do Lhotákového konceptu. Jeho obrazy som videl prvýkrát v pražskej národnej galérii. Hneď ma fascinovali ich akosi tajomnou atmosférou, potom som si zohnal reprodukcie. Chvíľu som ho skúšal napodobňovať, tak na mňa zapôsobili, ale ako vždy som nemal na to, trpezlivosť už vôbec nie…

Tak tam toto dnešné ráno ležím, žmolím si v ľavej ruke vtáka a vstávať sa nám obom nechce. Veď ma nečaká nič zvláštneho, kam by som sa ponáhľal? A tak rýchlo sa nám to zamýšľané dielo nepodarí, nemáme po ruke vhodný model. Tak ležím, prevaľujem sa vpravo, vľavo, ako ma to v terapii učili, čumím pritom do blba, je to príjemné. Mal by som vlastne sám cvičiť, lebo tento týždeň nemám terapie, sú prázdniny, ale som lenivý ako prasa.

Také uvoľnené vstávanie, nezáväzné, budí nečakané asociácie, zblúdilé spomienky, ktoré nikto nechcel, tisnú sa bez pýtania na obrazovku, často ako nemilosrdné výčitky, na tie som bol najmenej zvedavý. Okamžite siaham po niečom príjemnejšom. Prehŕňam sa bahnom pamäti, pokúšam sa vyloviť na povrch nejaké úspešné spomienky, najlepšie niečo erotické,
perverzné, korešpondujúce so situáciou v posteli. Niečo ma ale stále ruší. Stále niečo hľadám, nejakú kotvu, by som toto ranné pohupovanie na spomienkových vlnách utíšil, zakotvil v príjemých tichých vodách, mal radosť. Stále však nohy vyťahované z blata rozmočeného ílovitého dna vydávajú nasávacie odsávacie mľaskavé zvuky, tak sa nedá uvolniť.

Vyrušuje ma ľudská blbosť, s ktorou som v poslednej dobe konfrontovaný. Najviac preto, že márne čakám, kedy väčšina ľudstva pochopí, že nielen predpisy, a hlavne tie, ktoré niekto niekde povedal, uverejnil a my ich preberáme, ako by to bolo slovo sväté, nemôžu byť uznané za smerodajné bez použitia vlastného mozgu. Veď načo ho vlastne máme? Aby si ho Dr. Hannibal Lecter užíval spolu s agentkou Clarice Starlingovou ako kulinársku dobrôtku vo filme - tuším to bol tento film, ak sa nemýlim - "Mlčanie oviec"? Lebo ako ovce mi tí ľudia okolo mňa pripadajú čoraz častejšie!

Tak som na rozpakoch, lebo teraz napíšem asi niečo kontraverzného. Ovce zrejme nie, tie len krásne bľačia a k téme sotva patria, ale slávik? Čo s tým chaosom má slávik do činenia? Veď ani neviem, či lieta v kŕdloch, teda zhlukuje sa ako stádové ovce, alebo či je skôr mysliaci individualista, ako by som si prial u každého človeka?

Vidím sa podstatne mladší ako skladám záverečné skúšky môjho obľúbeného, milovaného predmetu, kde som aj absolútny favorit. Darmo, "Kunstgeschichte", dejiny umenia, som mal ísť študovať, nie zo zbabelosti architektúru, aby som vraj zarábal, mal na chlieb. Na ten som si neskôr aj tak nikdy poriadne nevedel zarobiť, živiť ma živili takmer neustále iní. Ale tak späť k tej skúške: papúškujem na položenú skúšobnú otázku "prečo človek tvorí" tak, ako nás to náš výborný pán profesor učil, pretože MUSÍ, tak ako MUSÍ slávik spievať…

To znie aj starému onanikovi logicky. Veď ako jeho vták podobne aj slávik a iní vtáci sedávajú na vajciach. Lenže aby sa do takej situácie dostal, musí si to najprv vyspievať.
Sotva by sa nejaká hluchá samička nechala na taký proces nahovoriť a nosila a kládla vajcia len tak. Tak tvoríme, všetci sme vtáci. Niektorí lietame dosť vysoko a padáme často dosť hlboko, ale lietame, pokiaľ dýchame. Panta reï - všetko tečie, všetko plynie, nikdy nevstúpiš do tej istej rieky, nič nie je stále, všetko sa mení. Kým teda dýchame. Ďalej ešte nevieme. Keď sa niečo o tom dozvieme, bude ai už neskoro. Pod vodou a pod zemou sa ťažko dýcha, tak využijme náš čas. Tak radšej do výšok, na končiare vysokých nezmerných kopcov, tam je pred pádom aspoň pekný výhľad.

Výhľad, panoráma, obsiahly - prípadne nekonečný - obzor. Nevidím tu však môjho Lhotáka! Kam mi zmizol, či ho niekto ukradol, alebo sa stratil, či ho zase zlodej vrátil? To by bolo dosť normálne. Tu kopce, ktorých je tu viac než dosť, občas zmiznú, aby sa opäť nečakane potom, čo ich premaľujú na zimné, jesenné, vysušené letné a podobne, zase vynorili ako keby nič. Turisti to nerozoznajú, hlavne nech sú Alpy tu...

Kamil Lhoták síce ako študovaný jurist by bol asi ľahko našiel chlieb, ale on sa svojvoľne radšej choval ako ten hore spomenutý slávik. Musel maľovať, kresliť a robil to dobre, možno aj preto, že bol samouk a nenechal sa zaradiť do noriem ovčieho stáda. Len pri výbere motívov a modelov bol trochu svojský, ale práve preto…

Pri takýchto pochmúrne vážnych až filozofických úvahách sa tak skoro ejakulácia nedostaví, môže to človiečik žmoliť, stískať, lomcovať tým, naťahovať, fantazírovať počas toho ranného telocviku, ťažko sa niečo podarí, ťažko sa dielo postaví…

Zostáva útecha: nie je to s tým Lhotákom "fata morgana", je to nenahlásená, v tomto teple nečakaná hmla, ktorá ako Ejaculatio praecox schovala všetko do ako bielej kaše hustej hmly! Predalpský štít nad mojim mestom je dnes ráno ponorený v predčasnej rannej hmle, alebo ju mám možno len sám v hlave?!?

EPILOG:

Ejakulácia sa nakoniec predsa konala. Síce z úplne iných zdrojov a otvorov, než ju jeden očakával, vysníval, ale predsa. Niekde pri pobreží Hokkaido, alebo skôr asi južnejšie, pristal nešťastný zblúdený tuniak so žltou plutvou. Rybári ho dopravili na svetoznámy rybí trh (築地市場, Tsukiji Shijō) v Tokiu, "Tsukiji Fish Markt" Tokyo, kde som ho pravdepodobne čerstvo zmrazeného videl, pomaly, zvedavo a v zbožnej úcte obchádzal okolo jeho statných proporcií. Včera som ho potom s obrovskou chuťou nenásytne požral. Ako rýchlo a pôvabne kedysi plával, tak rýchlo vplával následovne vyletel zase von, to už nemôžeme hovoriť o ejakulácii, to bola explózia.

Misa je nepoškodená, okno otvorené…

Sidonius Seeker-Gadabout looking out and watching his own eggs...

Nech žije kánon, platil od napamäti pre umenie cirkevné a socialistické...

Za všetko, matka našich detí...

18. srpna 2018 v 12:16 | King Rucola
Čo všetko mám dáva, za čo všetko jej vďačíme?

Naša matka televízia! Jej vďačíme za všetko. Za stravu, ukojenie a liečenie, ak práve na lôžku nemocnice skomírame...

(To je ale čechizmus: "skomírat" je slovensky vlastne "schmachten, ersterben, erlöschen, untergehen", proste zomierať, prinajlepšom živoriť...pozn. prekl.)

...nie je, ale s mierou...

13. srpna 2018 v 18:10 | King Rucola
Všetko s mierou!

Užívať treba - niekedy dokonca aj televíziu -, avšak všetko so správnou mierou...

Chýba možnosť vzdelávania...

12. srpna 2018 v 13:16 | King Rucola
Kráľ Rukola, nech nám žije večne, berie svoje úlohy vážne. Jeho verný sprievodca, biograf, fotograf, pisár, vysoko urodený vážený Dr Max de Bile ho zastihol pri ťažkom nácviku galopu…

Zásadne nesmia chýbať ďaľšie fešné tanečnice, pretože tri sú jednoznačne málo, štyri nie sú povolené (pre nešťastnosť tohto čísla znamajúceho po čínsky smrť je toto slovo zrušené, zakázané a stratilo význam, nahradené slovami 3-5) a tak Jeho Veličenstvo potrebuje minimálne dve fešandy do tanečnej orgie. (Viď video.)

Komentár k textu p. TluŤjocha http://tlustjoch.blog.cz/1808/c101#komentare

pokračovanie kamery zo včera

11. srpna 2018 v 11:14 | King Rucola
Kameraman nahral, čo mal v hlave - keď hlavu ešte mal...
PREKVAPENIE!

Kameraman stratil hlavu! A burka svoju podložku - v bloku bude z toho ešte búrka!

kamery!

10. srpna 2018 v 10:51 | King Rucola
Chýbajú nám tu kamery!
Čo tam schováva? Vidí tam niečo?
pokračovanie zajtra

camera obscura, camera verita, spycamera a skrytá kamera...

chladenie

7. srpna 2018 v 23:22 | King Rucola
Na blogu chýba chladenie! Jednoznačne chýba! Tie nablblé hlavy spamovské by bolo treba nejako schladiť!

Tak čo teraz? Je horko…

teplo...
...a v teple blbo!

Alles = všetko!

7. srpna 2018 v 11:59 | King Rucola
Tak tu chýba naozaj všetko. Na telefóne mám napr. upozornenie, kto a kedy má narodeniny - tu nič!

Živijó Caninka, sto lat, sto lat nech žije žije nám - zivijó, živijó, živijó!

Torte aus der Retorte - mit unzähligen Eier

Dorta z laboratórnej krivule. Krivuľa je aj po slovensky retorta, čiže vlastne "spätná dorta". No pre vegetariánov práve koncipovaná nie je, má v sebe príliš veľa vajiec...

Našťastie dnešná oslávenkyňa si rada dá, nielen vajcia, tie hlavne natvrdo, keď to príde, tak aj mäkké, ale dokonca aj mäso. Párky, vajíčka a podobne zhltne bez výčitok svedomia. Je to kráľovná vyrovnanej životosprávy, vie, čo jej robí dobre...


Eigenerzeugnis - Torte au der Retorte

Ako jej bývalý šéfkuchár - dnes už len degradovaný kuchtik-pomocná sila - jej stavian chutnú tortu, z ktorej by mala mať každá dáma radosť!
Papá všetko, len vnútornosti nie. Také ponúknutné srdce síce neodhodí, ale ponúkne susedom-kocúm...

Miesto na svete.

5. srpna 2018 v 13:42 | King Rucola
Je mi úplne jedno, či si železná panna, či dáka iná. Ani len panna nemusíš byť, len to srdce ber a mňa žer!

Tvoj milenec - nikomu to nepovec!

Dajte mu miesto v srdci, má narodeniny

1. srpna 2018 v 12:36 | King Rucola



Ohňostroj tohto roku nebude - obrovské sucho, nebezpešie ohňa!
Náhradná munícia pri Wilhelma Tella čaká nazbieraná...(v. hore)

Happy Birthday Switzerland - Erster August - national Feiertag, Bundesfeier der Schweiz