NULLA DIES SINE LINEA

Červenec 2018

ako havran

29. července 2018 v 16:43 | King Rucola
Minútka gramatiky...
Malý slovník švajčiarčiny:
schuntele und ehemann!
"schüllige Schüüche" je približne odporný strašiak (hlavne ten v poli, čo tam stojí a straší proti vtákom) a "Schuntele" je neporiadna žena a bordelársky neupravená postel...čo je takmer to isté!

V čom je tá chyba? Ako je to teda len možné, byť tak dlho ženatý? Je to skutočne niečo spojené s krvou - viď ilustráciu? Alebo je to všeobecná lenivosť, pohodlnosť, zbabelosť?

Je to blbosť, omedzenosť, tuposť, nedostatok kreativity? Neviem ako vrany, ale nejaké tie zvery zostanú po celý život vraj spolu. Vrany sú inteligentné, údajne aj majú reč. Ich jediná chyba pritom - nemajú na rozdiel od nás gramatiku. Tak nech sa idú učiť, nech idú do školy, nech prestanú krákať, nech nechajú jastrabov a spol. na pokoji, lebo je sotva niečo smiešnejšie, než keď starec havran alebo vraniak naháňa po nebi obrovského jastraba, ktorý sa ho bojí a letí preč ako strešťený. A to všetko asi len kvôli samičke a vajíčkam, blbci!

Tak neviem, kde je chyba, niekde musí predsa byť - že by v mojej hlave?

Toto tu som našiel...

25. července 2018 v 11:16 | King Rucola

Dnes nemá nič chybu, kde sa teda stala?

Před 7 minutami | Dr Max. de Bile
Dnes má meniny Jakub. Tak to výdatne oslavuje aj Jákab Gazdag. Dôvodov je veľa, ale Gazdag má ten najdôležiejší:
Jeho pán, milovaný obľúbený kráľ, King Rucola má dnes STO ROKOV mínus jedno štvťstoročie. Ak toto nie je pádny dôvod pre radovánky a ku radostným oslavám, tak už potom nič na tomto svete!
Nech nám na veky žije náš kráľ, King Rucola...
Asistent, tajomník, pisár, komorník a dvorný lekár Jeho Veličenstva
Dr Max. de Bile
Ďakujem, King Rucola vlastnou rukou

Môžem alebo musím platiť?

21. července 2018 v 12:58 | King Rucola
SEGNE DEN
SARAH UND LUBOR
"MŮŽU NEBO MUSÍM"?
Divná to otázka…
Môže všetko - nemusím nič!

Tak neviem, či si niekto z Vás musel položiť otázku, "oženiť sa"? Obvykle si páry, hlavne teda muži, kladú túto životne dôležitú otázku, keď niekto z nich - teda z toho páru, aby bolo jasné - otehotnie…

Musel si sa ženiť? Súcitná otázka kolegu. Musela si sa vydávať? Nemohla si počkať na lepšieho, majetnejšieho partnera? Súcitná otázka zaváňajúca až sústrasťou od slobodných kamošiek, ktoré už obvykle šancu na výdaj samy nemajú.

Osobne som sa ženiť nemusel. Oženil som sa z trucu, pretože som mohol, nemusel, nasral tým aktom všetkých, rodičov, úradníkov, majiteľov bytu, spolužiačky a spolužiakov, zamestnávateľov, profesorov, kamošov z mokrej i suchej štvrti - no proste všetkých!

Čo ale robia už dvadsať švédske výdajachtivé dievčatá? Veď tam je už dobrých dvadsať rokov prostitúcia zakázaná! Tam neplatí "môžem-musím?", tam je jednoznačne "nesmieš!"
Ako financuje švédsky manžel svoju sexuálnu partnerku? Na čierno asi, tým sa stáva každý ženatý chlap kriminálnik…

Dobre je nám, celibátnikom! Majú teda vydaté Švédky chodiť nahé a hladovať?
Vozík zaplatím, ten nie je pre teba, ale šaty si musíš kúpiť sama, ešte by si susedia mysleli,
že ti za manželský sex platím, nie?

14.,15.,16. júla, keď sa spomínať nedarí

14. července 2018 v 13:23 | King Rucola
Celý deň brblú o tom, či je niekto poverčivý, či mu tento špeciálny dátum niečo znamená, či je to nešťastie, či práve naopak šťastie, poslucháči prinášajú svoje spomienky z obidvoch protichodných táborov. O protichodných táboroch, či o diametrálne rôznom ponímaní udalostí spred päťdesiatich rokov - nebol to piatok trinásteho, hoci kde kto to mohol takým pocitom vnímať, bol to 21. august 1968 - bolo a bude veľa popísaného. Ako sú ukážky poslucháčov k dnešnému dňu rôznorodé, ba protichodné sú, podobne sa nesú osobné spomienky na spomínané obdobie pre 50 rokmi.

Quatorze julliet:
Dnes v Paríži, národný sviatok. Veľká vojenská prehliadka. Tradične uzavrú celý marš légie. Patetickejšie finále je ťažko predstaviteľné. Než sa strhne búrlivý potlesk, zachváti divákov posvätné ticho, najprv musí prebehnúť mráz a zježiť sa chlpy, kým si masa uvedomí, čo sa pred nimi manifestuje.
https://www.youtube.com/watch?v=oZlFxgHP5OE
Legionári, asi najlepší bojovníci novodobej histórie. Môj strýko prežil v tej hrstke Francúzov masaker pri Dien Bien Phu https://www.youtube.com/watch?v=hI-T5_RnGac
získal hromadu vyznamenaní a užival svoju skorú penziu od francúzskeho štátu do veľmi vysokého veku.

Keby nebol býval august pred 50 rokmi asi by som ho nikdy nebol býval spoznal. Prišiel som vďaka ruskej okupácii o majetok v bývalej vlasti, zato som bol ale donútený naučiť sa takmer päť nových rečí, spoznať aspoň toľko cudzích krajín, o niečo viac ľudí, ktorých by som nebol býval stretol a tak podobne - takže sa k augustu pred päťdesiatkou zatiaľ chovám ako ľudia piatku trinásteho...ambivalentne je myslím správny výraz.

Šestnasty júl - držime proti Francúzom - nech žije malá hrvatska kolónia českých a slovenských dovolenkárov, nie?

Vive la France. nech žije hrvatska!



nemám ho?

10. července 2018 v 12:15 | King Rucola
Pozor, merať pravidelnre. Životunebezpečné!

ciel skrotiť ich konečne!

8. července 2018 v 12:06 | King Rucola
Hrátky - s čertom?

Milá Uriela

už veľmi dlho som ti nepísal, to je mi ľúto. Nemohol som, pri najlepšej vôli som nemohol. Typické výhovorky: čas, veľa práce, čiastočne nechuť, chýbajúca inšpirácia a hlavne potreba, skôr vlastne povinnosť, hrať sa!

Posledný argument znie obzvlášť čudne, ale ten je ten najdôležitejší. Som obklopený samými ženami. Neviem, či mám napísať našťastie alebo či je to tragédia.

Na prvý pohľad prekvapujúca okoľnosť. Musieť sa hrať! Ale niet východiska. Vy ste tu na to! Nič iného nechcete, nič iného neviete. Ste tu na to a my sme trochu za to aj vďační, my, úbohí samčekovia.

Krivdím, som azda nespravodlivý? Chcete aj niečo iného? Chcete dokonca iné pravidla, aby ste mohli vaše hry rozšíriť? Akoby by to bolo napríklad s povinnou vojenskou službou? To vraj nie je žiadny problém, každá samica automaticky ochraňuje svojich pitomkov. Dobre, tu som zjavne strelil vedľa. Do politiky? Tam už páchate vaše prečiny v dostatočnej miere, nie?

Nie! Myslím, že netreba pre vás niečo iného, než hru. Prečo si to myslím, prečo som presvedčený, že sa nemýlim? Milá Uriela, roztopašne obnažíš kotník tvojej nôžky. Môžem sa rozkošou zblázniť! Toľko krásnej nahoty. Nepochopil som, že sa len s ohňom zahrávaš. Vlastne sa so mnou nehráš, so mnou si zahrávaš. Naletel som. Každý samec na mojom by naletel! Už náhlivo, s trasúcimi rukami, sťahujem nohavice, prekliato tesné džínsy, trvá to celú večnosť. Naoko dobroprajne, veľkodušne, nastrčíš tvoje biele, vekom trochu zmocnené boky, tvoj oblý zadok vyčnieva ako sľub proti môjmu lonu a v momente ako sa odhodlane rozhodnem vášňou premôžený, nelízať ťa, ale radšej hneď vsunúť môj napätím praskajúci úd do tvojich teplých vlhkých mäkko vystlaných oblín, v tom istom okamihu sa otočíš tvojou krásnou, rozžiarnou tváričkou ku mne a so šibalským úsmevom s pohľadom smerom nadol prehodíš, aby mi vraj neprechladol…

Chceš sa teda asi zase hrať, nie? Nie! je tvoja rezolútna odpoveď. S tebou nie, pokračuješ a to už až bolí. Ja na to nie som, nie som len taká dáka! Choď si za tými tvojimi, hraj sa s nimi, ja nie som na len také kadejaké hrátky stavaná…

Neverím ti, chceš sa predsa hrať, nič iného nevieš, si predsa žena! Ale ako žena máš zabudované v génoch, že sama si vyberáš, s kým do hry pôjdeš... Tak teda...

Zrejme ja tvojim génom nepasujem do krámu, tak aby som nerušil ani tvoje krámy vzdávam sa, lúčim sa s tebou, ostane mi aspoň pekná spomienka…

Mal som ťa možno rád, navždy ostávam v spomienkach takmer tvoj, vrelá vďaka

Jákab Gazdag

vysnívane zamestnanie!

6. července 2018 v 12:15 | King Rucola
Jakab Gazdag, mladší brat Ferenca Gazdaga, nechcel ani pracovať, ani študovať. Nerád sa učil, ešte menej rád sa nechal poučovať. Vedenie motorového vozidla napríkad vzládol až na štvrtý raz, za účasti psychológa, podmienečne. Preto ho aj hneď radšej poverili vedením mamutieho podniku, ktorý, prízračne, vyrábal motorové vozidla, aby teda aspoň niečo viedol.

Jákób, Jáko, ako ho nazývali jeho maďarskí kamoši, alebo dokonca čoraz častejšie Köbi, láskavá prezývka v Gazdagovej novej domovine, v Zürichu, fantasticky uspel ako CEO toho medzinárodného podniku. Jeho stratégia bola relatívne jednoduchá, výsostne eficientná. Nakolko sám bol zlý vodič aut, kompenzoval tento nedostatok intenzívnym bicyklovaním. To ho ale podnecovalo, priam nutkalo, sadať za volant skúšaných prototypov. Skutočnosť, ktorá indirekt viedla k zvýšeniu produkcie, nakoľko takto zošrotoval nespočetné modely aut, čím zachránil firmu pred bankrotom. Podnik ledva stačil zvýšenou produkciou držať so svojím CEO krok. Toto zapričinilo, že Jakuba už na budúce obdobie nezvolili do funkcie šéfa, ponúknuté miesto v správnej rade urazený Jáko odmietol.

Ako každý šikovný menedžer nemal problém dostať nové miesto, pretože miesta, ktoré takéto postavenie núkajú, sú početnejšie než huby po daždi alebo komáre v letný podvečer. Jediná podmienka: Uchadzač o miesto nesmie mať ani štipku znalosti matérie, o ktorú sa jedná. Tak sa Jakub uchytil ako riaditeľ zásobovania tekutinami na blížiacej sa 105. "Tour de France". O vode a jej používaní - či už ako hygienický prostriedok, či ako nápoj - nemal ako alkoholik z presvedčenia a prasiak k tomu najmenšie poňatie, čím bol pravdaže automaticky predestinovaný k vedeniu vodného hospodárenie jubilejnej Tour.

Každé cyklistické preteky väčšieho rázu má vo svojich zúčastňujúcich mužstvách okrem špičkových jazdcov nespočetne veľa pretekárov, ktorí s konečným výsledkom nemajú nič v zaľube. Povestní sú práve takzvaní "Wasserträger-i", nosiči vody. Jazdia ovešaní flaškami vody, pripravení zasiahnuť, keď vodcov prepadne smäd. Práve týchto mal viesť, pomocou rádia organizovať a kontrolovať náš Jakub Gazdag. Lenže opäť raz prerazilo jeho nutkanie uplatniť sa napriek chýbajúcim schopnostiam. Zabudol v zápale príprav na nové postavenie, že teoreticky a prakticky nesmie mať ako vedúci menedžér žiadne znalosti veci, ktorú má viesť. Prezradil sa sám keď sadol do sedla bicyklového tátoša, uchopil prvé prázdne vedro a vydal sa na koniec peletónu pre vodu…

Nič u nepomohlo, keď mu jeho milá Líza nástojčivo, úpenlivo, strachujúc sa o svojho milého Jákaba nôtila: "There is a hole in the bucket my dear"…, pretože ten drúk nevedel po anglicky ani ceknúť.

Prišiel s prázdnym kýblom, bol ako šéf diskvalifikovaný a od dnes dodnes chodí pešo...viď


nesplnený sen

3. července 2018 v 15:55 | King Rucola
Ferenc Gazdag chcel už od detských dní stať sa kňazom. Mníchom možno ani nie, farár by mu bol býval úplne stačil. Malá fara na ešte menšej dedinke, dobrotivá farná, ktorá by sa o všetko starala a nadovažok výborne varila. S prichádzajúcou pubertou - a ešte viac neskôr potom - by mohla byť tá dobrá duša aj pekná. Aj ženy farnosti a priľahlých dedín, ktore patrili pod jeho kostolík by boli prítulné, oddané, ich farárovi vždy príchylné, dôverčivé a verné.

Aby to všetko obhospodáril jazdil by na ťažkej 500 kubíkovej Jawe a hoci uprednostňoval radšej pivo a po večeroch pohár červeného vína, navykol by si aj na pohár čaju so sladkým malinovým sirupom, pre zmenu to nemohlo škodiť a dámy by určite rady pocucávali s ním. Moravské koláče alebo tvarohové buchty by pomohli pri riešení problémov, ku ktorým ešte nemusela byť spoveď. Po vyčerpávajúcej spovedi sa žiadalo niečo výraznejšie...Ku poháriku dobrého koňaku patrila aj tučná kubánska cigara, mesiac v splne diskrétne za vežou kostola.

Takto si svoj životný cieľ živo predstavoval mladý Ferenc. Priatelia ho nazývali Frank, všetci snívali o západe, kde z Ferenca by bol automaticky Frank, nikto netušil, že to neslávne skonči u starého Ferybacsiho, ktorý namiesto svojej fary a vlastnej Jawy alebo Čezety, Suzuki či Aprilie spravoval a opravoval cudzie bicykle a mopedy, všetky sny, predstavy skončia ako prvý apríl...

Na starecké dni sa Gazdag ešte stále chcel stať kňazom. Mníchom ešte stále nie, farár by mu už tiež asi nestačil, ale tú farskú hospodyňku pustiť nechcel. Ani len v predstavách. Ani tie početné verné ovečky, i keď už i len nejasne vedel vymyslieť, aké rozhrešenia a ako by im ich udeloval...