NULLA DIES SINE LINEA

Sen

21. května 2018 v 12:51 | King Rucola
Najprv sme bývali v tom hoteli, ktorý vyzeral ako divadelná šatňa v sanktgallenskej opere. Záchody a umyvárky boli ale na rozdiel od divadla na chodbe. Trafiť z mesta do hotela bol najprv malý zázrak. Ako kedysi v Drážďanoch. Presne ako vtedy tam sme krúžili okolo neho, v absolutnej blízkosti, ale hotel sa stále nechcel zjaviť Na druhý deň som si všimol, že cesta k hotelu zahýbala vpravo hore pri trochu zruinovanom kostole, ktorý sa vraj volal jednoducho "église", žiadne meno, žiadny svätý. Tu to vlastne začalo. Cesta z mačacích hláv, ale boli vytesané z menších kociek než bývajú obvykle, bola prerušovaná jamami, okolo ktorých sa hromadili v kôpkach tie dlaždice. Stúpala riadne do vŕšku, kde bolo vidieť, skôr tušiť, ďalšie opotrebované kulisy starého Paríža, ktoré by už požadovali občerstvujúci náter.

Rodinka turistov nás predbehla. Zaostal z nej pán približne môjho veku, cutaway, "utíkáček" po česky, - neviem, či slovenčina má na to takýto špeciálny výraz - z onej typickej látky, ako sa vždy šili, ktorej meno som zabudol. Oblečený ako sa na postaršieho turistického džentlmena sluši a patrí. Prihovoril sa mi, ale nerozumel som, len vytušil a pre istotu som odpovedal po anglicky, čím som signalizoval, že nie som Francúz, že tiež som tu cudzí.

- It's typical. The girls are always hurry up and we old stayed behind all the time, isn't so? -, pokúsil som sa o zdvorilú konverzáciu trochu "ausser Atem", pretože aj to nepatrné stúpanie mi dalo zabrať. Našťastie sme konečne stáli pred portálom hotela. O priebehu ďalších dní som sa v sne nič nedozvedel a preto som musel prísť znovu. Musel som sa vrátiť znovu do vlastného sna - to bola premiéra, také som za celý život sotva sníval. Do vlastných odsnívaných snov som sa myslím ešte nikdy doteraz nevracal.

V hotelovej hale, na recepcii, som márne čakal na informáciu, na "Auskunft", stále ma predbiehali mladé baby, ktoré sa drzo tlačili na "šalter", takže som nikdy nemal šancu, aby som sa dozvedel, kde sú naši ubytovaní. Vybral som sa teda sám a zrazu som sa vedel orientovať, spoznával som nábytok, chodby, schodište, len dvere boli od môjho posledného pobytu vymenené za akési provizorné zo stavebnej lepenky, - asi ich budú renovovať -, pomyslel som si ako bývalý architekt. Nemali čislovanie a tak som bezradne stál a nevedel, kam ďalej. Len blamáž na ženskom záchode mi bola ušetrená, jediné dvere, pred ktorými sa stálo v zástupe.

- Vous alléz partir monsieur? -, pýtal sa ma ktosi. V ruke som mal cestovnú tašku.
- No, je suis... actuellement! - a teraz sa to stalo, nevedel som si spomenúť ako sa po francúzsky povie "nie, práve som prišiel!" a automaticky som mňa vyprsklo švajčiarske dialektové slovo pre "kommen", prísť, ktoré skôr zo srandy než vážne používam, totiž slovo "cho"! "nó, ž svi 'chó' akťjualmá - nie, prišiel som práve", znelo to vo sne foneticky.

Raz sa ma v rozhlasovom interview pýtal môj známy moderátor, v akej reči počítam. Odpovedal som, že ešte stále v materinskej slovenčine, hoci rodičia sú jeden z Plzne, matka, otec z Korytnej u Uherského Brod. "Von wegen Muttersprache!" Ale počita sa skutočne aj po toľkých rokoch v cudzine ešte stále ľahšie v rodnej reči.

- V akej reči ale snívaš? - , chcel vedieť moderátor. No dnes je odpoveď konečne jasná:
"vo všetkých a v žiadnej bez chyby, nie?"


Zle pochopený príchod Svätého Ducha od pohannského náčelníka Svätopluka prvého...



Ako amatér psychológ pokrčený charakterom psychiatrickým je mi jasné, prečo bežal tento dosť podivný sen: "Svätodušné sviatky. Turice. Plamene, ohnivé jazyky a búrka a tak a na hlavy apoštolov sa zniesla znalosť rečí…"

Zakončím spontánnym veršom:

"Kto reč nevie nech teda kvôli neznalosti reči
nikdy nebrečí,
ako pekár chlieb pred pečením múči
nech sa tú reč učí
a tým zdravo mozog mučí…"
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gabi Gabi | 21. května 2018 v 14:27 | Reagovat

Na slovenskom salaši sa objavili turisti a pýtajú sa smerom k bačovi.: .."sprichst du deutsch?....do you speak English ?...parle français...govorite po russky ? ... Bača len krutil Hlavou. Tak turisti z bryndze , ani zo žinčice neochutnali, odišli s dlhým nosom  dole kopcom. Vraví valach bačovi: " Počúvajú bača, nemali by sme  sa trochu predsa len tie reči učiť, aby sme neboli svetu na smiech !? " ... A načo !!! Aha ho, koľko ich ten vedel a k ničomu mu to bolo ! "

Tak pekný sen, by som chcela mať. Ked ja si ale sny nepamätám. Tak si vymýšľam také, s otvorenými očami. ;-)

2 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 21. května 2018 v 19:39 | Reagovat

[1]:
To mi připomíná vtip ze soc. éry.
Topí se chlap ve Vltavě a volá o pomoc.
Z mostu naň křikne chodec:
"Umíš rusky?"
"Ano."
"Vidíš, raděj ses měl učit plavat."

3 Sugr Sugr | E-mail | Web | 21. května 2018 v 20:00 | Reagovat

Tvoje sny jsou Králi prostě bohovské! ;-)

4 D.n. D.n. | Web | 22. května 2018 v 4:57 | Reagovat

Onehdy mně kamarád vyprávěl, že ve snu předříkával vlnové rozsahy "Svobodné evropy" v Maďarštině.

5 Poustevnice, Čarodějka Poustevnice, Čarodějka | E-mail | Web | 22. května 2018 v 7:32 | Reagovat

Nejlepší sny jsou ty na pokračování nebo ty, které se čas od času opakují. Člověk ví, co přijde. A jsou zajímvé.

6 King Rucola King Rucola | Web | 22. května 2018 v 10:14 | Reagovat

[5]: mal som taku metodu, ze som si vedel privolavat sny, ale este nikdy doteraz som sa nevratil pocas sna do sna - ako hore popisane. A ked vobec, tak som hovoril len jednou recou, nie viacerymi naraz...

7 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 22. května 2018 v 18:15 | Reagovat

[6]:
Já čekám na svatého Jána.
To se mi jistě bude zdát sen noci svatojánské.

8 King Rucola King Rucola | Web | 23. května 2018 v 9:49 | Reagovat

[7]: aj ja! aspon ten  Trnkov babkovy film by sa mi mohol snivat! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama