NULLA DIES SINE LINEA

koniec dobrých časov

26. května 2018 v 10:31 | King Rucola
Ako to začalo je ťažko dnes objektívne povedať. Spomienky vynárajúce sa z vysokeho nánosu prachu, z obrovskej haldy zabúdania, akoby ju bol býval navřšil pásový transportér povrchovej bane na hnedé uhlie, dňom za dňom, po dlhé roky, pravideľne. Je to iste viac než päťdesiat rokov, je to ako dnes, je to ako keby to nikdy nebolo a určite o už nikdy nebude.

V tom čase sa u nás kúrilo tým úprimným drevom, ktoré bolo treba naštiepať, poukladať na schnutie, neskôr povynášať z pivnice, urobiť oheň podľa možnosti a schopnosti bez velikého čmudu, po čase pec hermeticky uzavrieť, aby oheň horel čo najpomalšie. Intenzívne som vtedy trénoval, dobrovoľne som metal činkami, hádzal guľami, boxoval, plával, dokonca kilometre behal. Tak som aj dosť nadšene vynášal drevo do všetkých pecí, k nesmiernej radosti obyvateľov. Typický pomýlený puberťák, honiaci si a honiaci sa za uznaním hlavne takzvaného nežného pohlavia.

Na schodišti do pivnice som často stretával našu nájomníčku. Bola to pevná, dobre urastená žena, taká prostá, ľudová, s tvárou ilustrácie devy pre prostonárodná poviedky od Martina Benka alebo majstra Fula, alebo trebárs Vincenta Hložníka. Jedným slovom ľudový model pre národostne cítiacich umelcov. Neskôr som sa dozvedel, že mala podprsenku čislo tri. Povedať sme si vlastne nemali čo, len sme tak nadávali na nutnosť nosenia dreva. Nejako sa nemala k odchodu ja som bol príliš slušný, aby som hovor prerušil a odišiel, hoci my v pyžame začínalo byť chladno. Hlavne v rozkroku som cítil akýsi chlad. Hore v byte som zbadal príčinu. Z rozparku nohavíc mi visel úd v celej jeho kráse, so žaluďom postriebreným slzičkou semena, pretože stretnutie s tou sexy-podnájimníčkou ma predsa nejako vzrušovalo. Veď mala tie trojky zahalené len povlakom s performovaného svetra, pod ktorým presvitala dráždivá biela tučná koža. Keď sme sa znovu v pivnici stretli som sa už nečudoval, že sa nemala k odchodu. Vták sa mi automaticky zväčšil, stvrdol, nechcene nabobtnal ako svojvoľne vyliezol z nohavíc a slzel som ako panna pred prvým obnažením. Tak sme zrazu aj intenzívne diskutovali. O počasí, stúpajúcich cenách, o všelijakých problémoch, len hlavne aby hovor neustal, aby sme nemali dôvod rozlúčiť sa. Ona hodila častejšie zrakom nižšie, zablúdila tam smerom k zemi, ja som vypliešťal oči na tie jej prsia. Opäť tn priehladný sveter!

Prichádzalo leto, v pivnici sme sa už nestretávali. Cvičil som úporne ďalej. Lavičku som mal na záhrade, priamo pred oblokmi spální. To bolo v určitom zmysle osudným. Morím sa tam, každý pohyb odpočítavam v duchu, námahou fučim, nič si nevšimam. Mali sme práve návštevu. Manželský pár nocoval v klavírnej izbe. Bolo skoré letné ráno. Také, aké môže byť len v letné ráno pri krásnom počasí. Vtáci mali koncert, hoci publikum ešte dospávalo dlhý letný večer. Okrem nej! Bola štíhla, tmavé vlasy, vtipná, pražské panička u "bratrů Slováků."

V najlepšej nálade. Bujne mi z okna zakývala a veselo pritlmene, ale až akoby nástojčivo, povzbudivo zakričala: "Jenom cvič. Cvič dál…"

To som aj robil. Musel som dodržať möj prísny tréningový plán. Ako sa skláňam v sede na lavičke pravou rukou s činkou k ľavej nohe vidím, že spopod trenírok mi trčí v plnej kráse žaluď. Robím sa, že nič o tom neviem a vydržím celú sériu do konca. Ona s len s úsmevom vytrvalo dívala...

Neskôr mi bolo prikázané, odviesť nášho hosťa na stanicu. Jej muž musel autom ďalej, tak iné riešenie nebolo. Po dojímavom lúčení v chodbičke rýchliku do Prahy, nespočetných uslintaných sme sa dohodli, že ju tam čoskoro navštívim. To sa aj s miernym - až fiasko pripominajúcim - úspechom stalo. To bol koniec môjho mladého pannenského života. Trénovať som už nemusel...

Po rokoch som ju ešte raz navštívil, prostú devu s priehladnom svetrom som už nikdy nevidel...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 26. května 2018 v 12:38 | Reagovat

Připomíná mi to tajemství dřevníku u babičky na Vysočině.

2 D.n. D.n. | Web | 26. května 2018 v 15:12 | Reagovat

Opravdu hezký klukovský příběh. Obecně má jistě mnoho variant.

3 Gabi Gabi | 30. května 2018 v 0:30 | Reagovat

Boli časy boli, ale sa minuli ..aj my sa minieme :-?
Ktovie, ako spomínajú tie ženy ... :-D -ak spomínajú

4 King Rucola King Rucola | Web | 31. května 2018 v 7:30 | Reagovat

[3]: asi nespominaju - dufam...

5 mysteriouswolf mysteriouswolf | Web | 31. května 2018 v 10:49 | Reagovat

Úsměvný až milý příběh...

6 King Rucola King Rucola | Web | 1. června 2018 v 8:02 | Reagovat

[5]: a az smutne-melancholicko-tragicjky! :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama