NULLA DIES SINE LINEA

Květen 2017

rok mravenca

27. května 2017 v 15:12 | King Rucola
nenásytný mravnežník ruší rok mravenca. jeho neslávny koniec.

dalej u borisa filana "palenica" na www.rtvs.sk radio slovensko jeden.

mladý vedec hovadské veci o mravcoch. oplatí sa…

pekný víkend

prastaré veci ľahko zabúdame

25. května 2017 v 20:29 | King Rucola
...ale to je ľudské. pomôcky ako uzlíky na kapesníku a pod. pomáhajú.


"don't forget", varuje kráska. stressovaný milenec robi uzlik a žiarlivý nadsamec sa zarazene pýta, kam a ako si ma robit uzl9ky on.

kazdy mame nejaký problem, nie?

ked sa nikto nedíva, tak to nebaví...

19. května 2017 v 16:38 | King Rucola
to vie každý umelec alebo jeho rodič a tak sa každý po svojom snaží.

niektoré ctižiadistové matky aj preháňajú, ako vyobrazená pi. mozartová pred mário teréziou so svojim synom...

no ale ked má to jubileum!

pes s ľudskou tvárou

12. května 2017 v 10:01 | King Rucola
socializmus s ľudskou tvárou. ten pokus tu už bol a príliš neuspel. možno ten pes?
dodatok k predošlému textu článku zo stredy:

do tretice som poznal psa, ktorý neštekal. ani to nevedel. lízal ako divý, chuťou, ba určite s nadšenim. tiež rád liezol na určité objekty zozadu, ako ten pravý kozák v tej povestnej pesničke, "kde kazaci éto delali sabačim štylom". ale štekať sa správne nikdy nenaučil. jeho panička dúfala, že to ešte raz príde.

v pochabej nádeji mu kúpila aj onú loptičku s pichliačikami, ktorú mu potom hádzala, naháňal ju, tešil sa
vo vysokej tráve za letiskom, ale aj tak už nikdy nezaštekal. na to bol príliš ľudský…


pes s ľudskou tvárou cviči aport...

čo sú vlastne hranice?

10. května 2017 v 13:30 | King Rucola
preposlané od pána tlusťjocha, prost
* * *

potom som bol na slováckej svadbe niekde tam. výnimočne sa bitka nestrhla a moja družička v prekrásnych starorúžových šatách na pogrcanie mi nedala, hoci už sme dosiahli zemepisné súradnice humna za stodolou, tak zostalo len mikulovské víno.

potom zase vo švajčiarsku sa vydávala sestra môjho zaťa. pár žiaril ako mal, krásou, dychtivosťou, očakávaním, mladosťou. bol dynamický, nepokojný, trpezlivý i nie, spokojný a zároveň zvedavý. prastará belovlasá prababička ma odhalila v kríkovom labyrintom medzi kostolíkom a priľahlým cintorínom, kde som tajne hltal cigaretu. jediný fajčiar na sto hostí.
- môžem vás poprosiť o niečo veľmi veľmi neslušné - spiklenecky sa mi stará dáma prihovorila.
- dáte mi jednu cigaretu, ja som už asi tridsať rokov nefajčila -. tak sme s pôžitkom tu
jednu cigaretu po rokoch v pohode vybafkali. na druhý deň ráno stará pani ešte žila a neskôr v nemocnici skonala. ale to už bolo po svadbe.

do tretice som poznal psa, ktorý neštekal. ani to nevedel. lízal ako divý, chuťou, ba určite s nadšenim. tiež rád liezol na určité objekty zozadu, ako ten pravý kozák v tej povestnej pesničke, kde "kazaci éto delali sabačim štylom". ale štekať sa správne nikdy nenaučil.

jeho panička dúfala, že to ešte raz príde. v pochabej nádeji mu kúpila aj onú loptičku s pichliačikami, ktorú mu potom hádzala, naháňal ju, tešil sa vo vysokej tráve za letiskom, ale aj tak už nikdy nezaštekal. na to bol príliš ľudský...

zase raz

8. května 2017 v 7:06 | King Rucola
takový schdy do nebe postavim jenom pro sebe!

už dlho som nič nenapísal
už dlho žiadnu básničku
už dlho som nekoštoval žiadnu krabičku
už dlho som nezjedol ani ani krabovu manželku krabicu
už dlho som mal chuť aj na pizzu
a neotvoril som ani tú pandorinu škatulu
hoc ťahala ma silno za guľu

ani dorinu, ani pandorinu
krabičku
obsadil poslednú v tieni stromu v parku lavičku
odkopol zatúľanu lesklú asi sklenenú guličku
zahľadel sa medzi pevné nohy roztiahnuté na trávničku
hrejúc ju v jarnom slnku ako račicu na randlíčku

potrebovala skôr riadnu rajnicu
kde upražila by pizzu


veliké a rýchle sú nevspytateľné cesty
pomedzi krabicami starých škatúľ
len ti mobilní uspejú v tejto rally
aby všetci čerti ich brali

ilja a ja

7. května 2017 v 12:31 | King Rucola
historia sa opakuje, časy sa beru vzdy…

bohatier ilja muromrec v ulohe obete