NULLA DIES SINE LINEA

Prosinec 2016

Mimóza (fragilná bojazlivá citlivka)

13. prosince 2016 v 19:02 | King Rucola
Konečne viem, čo som zažl,
konečne viem, že som fragil.
Bola to dlhá púť, únavná chôdza,
končne viem - som mimóza!
Preto mi naskutku ver
a aj tak ma ber
a
handle with care!
Another way "this side down"!
Pre pohyblivé viď
Nie som obrezaný
Možno je to škoda
Pretože nepoužívaním
Prepucium zrastať začína
Ako planá burina,
Ako blbčiace drevo vyletí hore krbom do komína
Myslieť mi to začíná
Ako plevel, čo už klíčiť zase začína
Ako zachváti neobrobené pole burina…
Štuo ty skažes na éto Irina?!?
Myslíš, že som cicina?
Svitá, či je to len vidina?
Myslíš, že chovám sa ako mimóza?
Chytá ma už psychóza?
Alebo hrozi mi znovu fimóza?
Opatrne, "lúče" opatrne
Nech nepadnem holou riťou
Medzi alebo na tŕne
Nechel by som to zažiť ani v Prahe, ani v Brne,
Napätím mi telo trnie...
Kompletné herbarium. Die Mimose (Mimosa pudica) auch Schamhafte Sinnpflanze genannt.
© Dr Max. de Bile

Lucia

13. prosince 2016 v 10:53 | King Rucola
Lucie noci upije - ale dnu nepřidá!

"Budete fúkať! Som zvedavý, koľko ste z tej noci upila!"
"Nič som nepila…"
Reportážna snímka policajného fotografa. ( © Dr Max. de Bile)

"Sliepka! Veď ja si ťa na Nový rok znovu chytím!", zahundral si pod nos sklamaný policajt.
"A na 'Tři krále' si to dáme!!!" Zakončil strážca zákona.

Fragilná spomienka

12. prosince 2016 v 20:43 | King Rucola
Oblok čí okno?
Stál čí stálo otvorené
Príklop na záchdovej doske zakrytý
Bude záchodová doska o niečo tepejšia?
Nebola. Elektrizujúca ako ľad.
Pastózne nánosy kremžskej beloby na kobaltovom nebi.
Nejako sme zabudli včera jesť.
Pod veko niet čo nakladať,
Kde nič nie je niet čo vziať,
Len ísť si teda aspoň zamrdať.
Studená doska nepozýva k spánku.
Vyhrievaná.
Elektricky.
Nebezpečné (prekvapenie pre hostí).
Brat by mal dnes deväťdesiat dva.
Ľahko si pamätať aspoň jeden cudzí dátum:
12 + 12 rovná sa dvadsaťštyri. (Tzv. "Esselsbrücke!")
Dvadsaťštyri a dvetisíc šestnásť je deväťdesiat dva.
Ináč len 1620, 1415, najnovši aj 1315 a hlavne 1789.
To sú akosi ľahké dátumy. Plus moje vlastné narodeniny, samozrejme!
Bratov kamarát, režisér z Barandova, mal dosku potiahnutú staniolom.
Napojenú na batériiu.
Moment prekvapenia sediaceho klienta.
Salvy smiechu.
Mal som ťa rád.
Škoda ten testament…
(Vždy predtým si priniesol "Literární noviny"!)
Boužiaľ nemám "okno".
(Všetko si príliš dobre pamätám!)
Negatívneho veľa v hlave mám.
Láska je synonymom nálepky "attenzione fragile".
Málo sme včera jedli, niet pod dekel čo ukladať.
Inými slovami všetko - aj bez neho - je na hovno...
Tak dajme si ešte jednu vodku!
Tú Glenfiddich whisky ste mi vtedy vypili, kvapku nenechali, kým som tvrdol na
Gatwick aéroporte

Žiadny Gatwick. Pietná spomienka s krížom po funuse. (Foto © Dr Max. de Bile dnes)

Snival o dobrej narodinovej dorte

Krehký zárobok

11. prosince 2016 v 14:28 | King Rucola
Zákazník reklamuje u majteľa kadernikého salónu:
"Šéf! Prečo tá lenivá tučná učnica konečne tie vlasy nepozametá?"
(Reportážna snímka © Dr Max. de Bile z cyklusu "Práca a jej odrazy v obraze".)

"Ach viete, ja jej to tolerujem. Tú chvíľku, čo sa živí nádejou, že si pri jej pažravosti bude môcť kúpiť aspoň zákusok a kofolu. Učňovské platy sú dnes mizerné, Čo si máme čo vypráva, nie? Ona hľada tie povestné tri zlaté vlasy deda Vševeda! Viete zlato...to má stabilnú hodnotu, hoci zase klesá. Nie ako euro a podobné nezmysly. Stále sa živí nádejou, že predá tie zlaté prúty, keď ich konečne nájde. V týchto neistých časoch je to ako soľ nad zlato, z tej rozprávky, pamätáte sa ešte, nie? Tak načo jej kaziť tú krehkú nádej? Aj tak sa jej to zbytočne pokúšam vyhovoriť a poukazujem na jej iné prednosti, ktorými priam prekypuje..."

Fragile po x-týkrát

10. prosince 2016 v 10:45 | King Rucola
Fragile
Life is fragile
Dreams are to be broken often
Handle with care
Básnická otázka:
Ako dho to potrvá, než sa takýto sen (ne)uskutoční?
(Nenechajte sa pliesť kalendárom na fasáde radnice!)

Super deň - ale opäť "molto fragile"!

8. prosince 2016 v 9:16 | King Rucola
Architekúra! Dávno zabudnutý svet. Už dávno som to vzdal. Ale čas ma nemilosrdne uvrhol späť. Máme tu kontakt so začínajúcimi študentami architektúry. Takže sa zase aj o tejto téme hovorí. Takmer zákonite sa pripletie do reči aj slávna dvojica švajčiarskych architektov, obaja rodáci z Bazileje, Herzog a de Meuron, ktorých asi momentálne najpopulárnejšie dielo je olympijský štadion v Pekingu. (Hniezdo!)

Oni sa však už predtým preslávili o.i. používaním tzv. "gabione" (gabbione - klietka taliansky). Okrem inéo v nemenej slávnom vinárskom kraji Napa Valley v Kalifórnii. Len namiesto kameňov a podobnéo materiálu začali tieto klietky plniť sklom, ktoré používali ako materiál na priesvitné fasády. To bolo vlastne nóvum. Táto dvojica celosvetovo úspešných architektov dostala aj tzv. Pritzkeho cenu, čo je čosi ako "Oscar" za architektúru. (Ja sa nepresne pamätám, že v mojej kóji na ETH Zürich bol akýsi mladý študent z Bazileje, ktorý sa tak volal, aj vek by odpovedal, ale na viac, než na naše diskusie o automobilovej premávka, si nespomínam. On mal vtedy prvé auto a bol vášnivý zástanca privátnej autodopravy, kým ja som žiadne auto nemal a tvrdil som, že tých sto metrov ku vchodu do objektu zájde publikum aj pešo! Či to bol ozaj on, ten neskôr slávny architekt, to neviem, ale mohlo to byť. Dnes by som mu dal , čo sa tých aut týka ako, náruživý šofér za pravdu…)
Jednalo sa teda o nový materiál na presvietené fasády, kde "pracuje" sklo. A sklo je "moja" téma, pretože je FRAGILE.

Tak idem dnes ráno nič netušiac pripravovať "Bierteig", pivové cesto, na obalenie a vysmaženie rybacích kúskov. Prvé, čo som spravil, že prinesené pivo som opatrne položil na pult, aby sa mu nazákonne neublížilo a potom som neopatrne zavadil prsteníčkom o dekel od misky na maslo. A takto som získal náplň do mojej "gabbione", lebo som nerešpektoval, že téma dňa je FRAGILE!

Vrchnák sa totiž rozletel na tisíc kryštálikov, naplnil som cely pohár a vytvoril tak svoju prvú "gabbione-gabione" a môžem začať stavať, nie?
Gabione Jeho Veličenstva, nech nám žije večne! (Foto © Dr Max. de Bile)

Rybičky som obalil v pivnom cestíčku so závanom cesnaku a zapil krištáľovou vodkou. (Vd pohár!)
Horúci kastról som počas smaženia postavil na kuchynský pult a vypáil krásny odtlačok, to ako záver "úspešného dňa"...

Mikuláš, alebo zase fragile...

6. prosince 2016 v 9:45 | King Rucola
Bol raz jeden staručký Mikuláš. Unavený. Mal už strašne veľa služobných návštev v svojom dlhom živote. Nohy ho už bolievali, lavičky, kde si chcel na púti odpočinúť, boli studené. Posedieť s cigaretou sa nedalo. Nezostávalo, len ísť ďalej a ďalej.

Jedného dňa mu spríjemnila vidina peknej, radostnej a prívetivej pani jeho povinnú návštevu podľa plánu objednávok. Nebolo to tak po prvý raz, ale už dávno to nebolo. Ale znovu pocítil zvyšky vyhasínajúcej sily a vletel strmhlavo s novou vervou odumierajúceho nadšenia do komína. Dychtivo sa chcel vrhnúť k rozžiarenej dáme, nezbadal, že modrý badachýn nad jej postelou nie je obloha ale ozajstný baldachýn, tak lačno tam vhupol, že si svoj skok z komína zle vypočital a čo čert nechcel - alebo práve čo ten čert chcel? - zrútil sa dole aj s postelou a nebesami priamo na čumák.
(Reportážna snimka © Dr Max. de Bile)

Ako výsmech čital text pod obrázkom: "Fragile! Handle with care!".

Len dodnes nepochopil, či sa ten nápis vzťahoval na jeho osobu alebo na vetchú postel, jej chabú konštrukciu s možno už aj dávno hrdzavými nebesami, alebo čert to vie, čo to vlastne bolo.

Nebesa sa ale priblížili nápadne, ba nebezpečne blízko...každopádne to zmenilo Mikulášov život. Odteraz kráča pomalšie, opatrnejšie a kedykoľvek len možné, sa službe v teréne už vyhýba.

Po toľkých rokoch, ako keby to bolo včera!

4. prosince 2016 v 9:36 | King Rucola
Po toľkých rokoch, ako keby to bolo včera!

Prežil som život
Každý bez vynimky deň
Bol krásny sen
Sen, čo znovu prežiť chcem
Dnes opäť jubileum - koľké už?
Dnes so DVADSAŤ ROKOV dedko, Grossvater. Prvá vnučka je tak ďaleko,
kým ja som medzitým "podozrivo blízko"...
Všetkým Barbarám vetvičku na vodičku…
Život je veľmi fragilný...

Fragile Nr 1

3. prosince 2016 v 15:24 | King Rucola
Začínam a viem, že nikdy nedokončím. Na túto tému je toho príliš veľa. Nevyčerpateľná téma, zdroj nápadov, jedna generácia nestačí.

P.I. Čajkovský: Luskáčik

Asociácia © Jeho Veličenstva Kráľa Rucolu, nech nám žije večne, pred očakávaným príchodom Mikuláša a spol.

Na začiatok teda niečo neúhonné, trochu politické, trochu zábavné, trochu morbidné, trochu na zamyslenie, trochu nič, trošku spontánny nápad pri predvianočnych orieškoch, proste z každého rožku trošku...a voľný priestor pre diváka.

Liberté, egalité "fragilité"

1. prosince 2016 v 7:54 | King Rucola
Včera, 29.11.1516, bolo 500 rokov podpísania "večného mieru" (ewiger Frieden) medzi francúzskym kráľovstvom a švajčiarskou federáciou, ktorá samozrejme ešte neexistovala.

Uskutočnilo sa tak po dlhých rokovaniach v jedinom toho času francúzsky i nemecky hovoriacom meste Svajčiarska vo Freiburg-u, resp. vo Fribourg-u. Mesto bolo vraj vypucovné, vyzdobené a aj pohostenie delegácii bolo vyberané, delikátne, na vysokej gurménskej úrovni. Po katastrofálnej porážke švajčiarskych žoldnierov v bitve pri Marignano sa obdive strany veľmi výhodne dohodli. Ale historické detaily - o tých som nechcel písať -, tie si môže každý zainteresovaný prečítať v patricných análoch.

Mňa zaujala len jedna stránka, pretože je to zároveň úloha, zadanie, ktoré majú riešiť začínajúci študenti architektúry na ETH. Na curyšskej technike teda. Doslova znie táto úloha: "Attention fragile!" Pretože ma prekvapilo, čo všetko môže byť vlastne fragilné.

Liberté, egalité a teda aj "fragilité"? Mier sa ukazuje naskutku ako krehká vec...
Večný mier vydržal "veky". Tristo rokov to trvalo, než Francúzi sťali svojemu vtedy práve panujúcemu kráľovi hlavu a tým pádom sa necítii povinní, držať sa na záväzky, ktoré uzavreli jeho predkovia, jeho historickí predchodcovia.Počas všetkých tých rokov Švajčiarsko prevažne profitovalo z "večného mieru", ktorý si Francúzsko nechalo aj niečo stáť. (Vždy je v takýchto situáciach aj "kšeft" ako hlavný motiv.)

Tristo rokov, než sa delostrelecký poručík z Korziky rozhodol, že bude radšej cisárom, pozval si ruských a habsburských protihráčov na štadión, ktorý bol na území Švjačiarska, kde si to roku 1789 veselo rozdávali, bez ohladu na večný mier. Napoleón jednoducho helvétske územie okupoval a bolo po večnom mieri.

Dodnes to Helvéti poriadne nestrávili, ale to je zase tiež iná kapitola. Dnes nás na fakulte architektúry zaujíma, ako stvárniť umeleckou formou tradičnú nálepku "Fragile". Alebo doslovne: "Pozor, krehké!", ako ten slávny "večný mier".
Práve táto téma skýta neuveriteľné množstvo riešení, viď len kráľovu hlavu poskakujúcu v koši pod guillotínou. Som napätý na výsledky, pár som mal už možnosť posúdiť…
"Bezhlavo proti nepriateľovi". Marignano 1515. (Zdroj Wikipédia.)

"Cherchez la femme, fragile" (Dobová kresba © Jeho Veličenstva Kráľa Rucolu, nech nám žije večne!)