NULLA DIES SINE LINEA

Říjen 2016

Basketbal a iné radovánky

28. října 2016 v 13:14 | King Rucola
Basketbal, alebo z cyklu "Spevy zrodené v aute"

Ty mladá si úžasne hrala basketbal.
Kto by to bol o tebe povedal? (Keď som tak do zrkadla pozeral!)
Dnes sme už vo veku,
kedy jednému je z toho do breku.
Kúp rýchlo si vyzdobenú peknú paličku*,
skôr než konečne v kľude si sadneš,
než predtým náhodou sa potkneš a spadneš.
Ak našťastie nie - prešťúram ti s ňou aspoň tú tvoju (pičku) holubičku.
Zatni zuby, do prstov si schyť jazyk
a s úsmevom recituj,
"Mlynárka má holubičku"
veselo pritom na mladosť spomínaj,
ako takýto sme mali humoru vtipy, hlúpych reči návyk.

*To bolo ešte vtedy Československo.
Kľudne sa dalo povedať:
"Než spadneš kup si radši honem hůlku,
když však nespadneš, nařežu ti ní tu pěkné prdelky tvé půlku..."
a nevedela by si mi ani vynadať.

Bolo treba prekladať? Každému narástol vlastný zobák,
"Paličku" povie automaticky Slovák,
Čech sa bude len nechápavo diviť a smiať,
lebo on paličkou môže tak akurát len "řízek" naklepať.
Basketball cez Halloween. Podľa vyše tritisíc ročných pravidiel z riše Mayov.
(©Zaznamenal Dr Max, de Bile pre Jeho Veličenstvo Kráľa Rukolu, nech nám žije večne!)

Basketball cez Halloween.
To nekričia div(i)aci už bez bázne ľahko "haló, tu hovorí Wien"!
Zamrzol im od strachu jazyk?
Halloween - to relatívne blbý návyk...

Tak než pôjdeš znovu ten basket hrať,
nechaj sa riadne vymakať. Vymasírovať, od niekoho s láskou - hoc tĺčikom na rezne - naklepať. Súpera potom nie však "paličkou" ale palicou vyklepať!
Natluč ho řádne holí,
ať taky on ví, jak srdce, udeřené hnáty a vůbec všechno to dnes boli!

Epilóg:
Nie, my nie sme už senilné voly.
vieme, že nezahráme ako keď mladí sme boli!
My ale napriek tomu ešte stále hráme,
my nikdy sa nepodáme!

Realita a obchod s realitami?

25. října 2016 v 18:16 | King Rucola
Svet má niekoľko realít. Dnešná, napriklad: práve mám zase raz jubilejné narodeniny, okrúhle. Som okrúhlych stodvadsať rokov mínus 46.75 rokov mínus trištvrte už uplynulého dňa mladý, čo zasluhuje bujarú oslavu.

Ale musím intenzívne pracovať. Staviam dom pre investorku, ktorá nemá pozemok. Tak tvrdo hľadám riešenie...

Návrh samostojaceho domu bez pozemku, tzv. "Dom na kľúč"!
©Dr Max. de Bile podľa námetu Jeho Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne!

Oslavovať budem teda, až bude po kolaudácii...

Cesta je cieľ

23. října 2016 v 9:36 | King Rucola
Nedjú farby k nám? Poďme k nim. Hrajme sa s nimi...

Fotené v Danubiana-Bratislava

(Foto Dr Max. de Bile)
Vlado Popovič (chodili sme na tie isté školy) http://www.vladimirpopovic.com/en/home/

Cesta je cieľ - tak poďme

The Luscher color test

The Luscher Color Test, despite the remarkable ease and speed with which it can be administered, is a "deep" psychological test, developed for the use of psychiatrists, psychologists, physicians and those who are professionally involved with the conscious and unconscious characteristics and motivations of others. It is NOT a parlor game, and most emphatically it is not a weapon to be used in a general contest of "one-upmanship."


Nejako to nefunguje, možno teda tento test:


Alebo rovno k psychiatrovi alebo psychológovi alebo na dobrú jesennu polievku z tekvice!

Festival farieb jesenne!

© Dr Max. de Bile:
Veletrh jesenných radostí, jesenné slnko praži do duše, do kosti, nadržaný žalúdok hladom a mlsnotou kručí už od zlosti - kde do kelu trčí ten kuchár?!?

On si kľudne požiera tekvicový zákusok a my chceme pikantnú polievku!!! My môžem čakať!

©Dr Max. de Bile - hladný

Starci, nie na chmele, nachmelení?

19. října 2016 v 11:50 | King Rucola
Starci! Starci!
Tí sú tí najlepší kanci
bo z nich nebudú už nikdy branci!

Statočne bránia svoje zákopy, riadne po vojensky,
až pôsobia svojimi brúškami a prsiami tučnými trochu žensky.
Keď zaľahnú starci raz do svojich zákopov, do postele,
zostanú v nej od pondeľka až do nedele.

V tom nenájdu tak rýchlo páru,
hlavne ak maju pri sebe prítuľnú dámu.
Ja starec som ešte veľký pán.
to i dnes ešte z prekrásnych dám si nehanebne vyberám!

S dámou prítuľnou sadám na tobogán.
Hlava sa ti múti, krúti,
telo vyjazdeným žlabom do pekla sa rúti.
Pripadám si ako ostarnutý chuligán.

Nechcem ťa veru nič už učiť,
len kým si zatiaľ ešte celá trochu mučiť,
to si predsa chcela, vylízať ťa potom
(zo sladkých dier a tvojich rán,
ako hladný rybu žerie osamelý kormorán) (cenzurované)
niekde na pláži za drôteným plotom.

Som a bol som veľký pán,
rád jazdil som, užíval si tobogán,
hlavne v spoločnosti dám,
keď na minulosť obzerám.

(Rádio Slovensko1 mi tu práve hudie a čo to počúvam?
V detailoch gramatiky sa už pomaly celkom nevyznám.)

Čo sa to práve v "Jazykovom kútiku" dozvedám?
Krátke "a" má togoban?
Nech nevolám sa Radovan,
radovať sa aj tak budem, aj keď len krátku jazdu si teda dám.

Rozhodnem sa! Nechám si ťa, ponechám,
chutíš - pre tohto kto rád - ako marcipán.
Rozhodujem, veď som a bol som vždy urastený, urodený mocipán!
A to i dnes ešte z prekrásnych dám si nehanebne, vyberám hoc i do hrobu sa trandavo bez chuti a nadšenia poberám!

Jazda síce krátka, už to tak nefičí,
brzdí to a škrípe ako keď kĺžu sa mokré dlane pri šplhaní na tyči.
Toto len na zásah cenzora, ktorému ani núkajúci sa verš neodolá
a drhne ruky po tyči svojej pri šplhaní aj zdola...

Tak si ťa teda dám, kým si ešte celá,
veď ty si vždycky chcela,
hadí potomok bude mať sviatok,
ten vyhnilý lotor, pekný to kvietok!

A keď sa naspäť obzerám,
si ešte veľmi rád vždy dám
sadnem na tobogan vrtko,
zahrabem sa do teba ako krtko…

Epilóg?

Ťažká niekedy je šicht nočná.
hlavne keď spíš na vajíčkach mojich ako kvočna,
Kočka alebo aj kvočka, osemnásť čí storočná
Zostáva nam už len "skočná"?!?

https://www.youtube.com/watch?v=HZiiSlYWZtI


Epilóg:

Ak starec v posteli omylom nájde pannu,
nepokojne sa otočí na druhú stranu.
Mrmlavo skôr pre seba recituje,
(pohár trpkosti usrkáva, do dna vypije)
Nehcem ťa nič nového učiť,
aj keby si to chcela,
chcem ťa len trochu mučiť
dúfam, že zostaneš ráno ešte celá…

Nechcem ťa nič učiť,
mäkkým kyjom ťa len zmlátim,
do mladosti na chvíľu sa vrátim,
smotanu už nemôžem bezzubý piť,
mal by som sa asi nechať zbiť...





Šedá nie je farba, je to vyblednutá spomienka

18. října 2016 v 8:08 | King Rucola
Kde sa podel čas?
Odvial ho vietor, zas' ?
zožral ho fras?
Kto je ten fras?
"O daiba", Kenzo Tange, budova Sony,
vypadne "o" zostáva "daiba" a na nej zo "Sony" tie nostalgické "sny"!

Zostáva len chuť
pikantnej polievky
žiadostivo vychlípanej,
na okne zažltnuté spomienky.

Allegra* nostalgia
zakoktanie, preklep, z preklepov alergia!

*Allegra (seltener und besonders imOberengadin dieadverbielle Form: "allegramaing!") ist einrätoromanischerGruss, der in der Zeit zwischen frühem Vormittag und spätem Nachmittag gesprochen wird. Er kommt dort zur Anwendung, wo sich sozial gleichgestellte Personen begegnen.

Allegra! Teš sa!

Teš sa zas, allegra, príde aj iný čas…

Allegra iný čas.

Óó daiba, óóó Sony, syn, sny?


Kenzo Tange, pán architekt, osamelá kuželka, biela panenská(!) šestonedeľka...(klobúk dole!)


© Fotografie sú originály pera Dr Max. de Bile, ktorý vždy oddane verne Jeho Veličenstvo Kráľa Rukolu, nech nám zije večne, na cestách doprevádza a ochraňuje...

Olej do ohňa?

16. října 2016 v 8:00 | King Rucola

Celý týždeň dumám, či sa mám ozvať, či kašlať na to. "Neboj se být svůj."
Neboj sa byť sám sebou! Ako už niekto správnejšie preložil do slovenčiny. Zvláštnosť, svojráznosť, osobitnosť, pred ktorými by oslovený nemal mať strach. Zábrany. Obavy.
Asi je to správne vyhlásenie. Asi. Pretože sa za tým skrýva aj obrovské "ale".

Neboj sa byť svojrázny, verný sám sebe - ak máš silu, niesť konzekvencie tohto postoja.
Tie môžu byť pozitívne, takisto ako aj príšerne negatívne.

Mal som kedysi v dávnej minulosti "učňa". On to nebol vlastne ani učeň. Študent grafiky na vysokej škole umeleckého smeru, ktorého mi odporúčal vtedajší riaditeľ ako mimoriadne talentovaného študenta. Potreboval som niekoho, kto mal prístup a kto ovládal vtedy tie komplikované a drahé stroje na výrobu akéhosi reklamného prospektu pre firmu, ktorá vyrábala a dodávala náhradné súčiastky pre lietadla. A ešte raz takú brožúru, v ktorej sa predstavovala jedna obec neďaleko letiska. Príjemná práca a pre študenta neuveritený zárobok k jeho štipendiu. Zaplatil som mu za jeho pomoc celých sto frankov švajčiarskych. Uvádzam to preto, aby si to čitateľ uvedomil po nazretí na v motte uvedený link. Dnes by boli tie stroje a ten jeho zárobok na smiech, ale to bola ešte doba kamená a počítače patrili do ríše zbožných snov a peniaze mali akúsi hodnotu.

Samozrejme takáto práca vyžaduje nespočetné rokovania s klientom, ktorý neustále prichádza s novými požiadavkami a jeden musí byť často ako krotiteľ dravých zvierat. Na druhej strane, ak nechce prísť o zakázku, tak musí byť aj diplomat a krotiť vlastné predstavy. Nemôže byť za každú cenu "sám sebou", ale všetko má svoje hranice.

"Odvážnemu šťastie praje!" je taká fráza. Rokovanie v zasadacej sieni obce. Vážení pánkovia, zastupitelia platiteľa, prevažne zaslúžilí politici, tmavé obleky, kravaty nesmia chýbať. Hovory ako horské bystriny, neskôr sa spoja ako vodopád. Všetci sme dosť neistí, ale tí s peniazmi ešte o chlpíček viac, čudné, nie? Čo je vo veci, premýšlal som intenzívne, chcú nám zobrať tú zakázku?

Zvláštne nesmelý hlas asi po hodine: " Prosím Vás, pán Hirschhorn, mohli by ste nám prezradiť, čo to vlastne znamená?" a pýtajúci nerozhodne ukazuje na oblek môjho učňa.

Túto pointu som si nechávala až k tomuto momentu. ja so si to totiž sprvu ani nevšimol, neskôr sa mi to strašne páčilo. Môj pomocník mal totiž nespočetnými špendlíkmi pripevnené ústrižky zelených papierikov na límci, na chlopniach, na rukávoch, na vreckách svojho škoricového - a zrejme jediného, ktorý v tom čase vlastnil - obleku. Ako päsť na oko tých uniformovaných vykravatovaných predstaviteľov obce s naškrobenými košelami a ksichtami.

"Trochu farby do života", znela suveréna odpoveď adepta umení grafických. To bodovalo! Thomas sa nebál byť sám sebou, nebojí sa dodnes, je svetoznámym umelcom, momentálne na šesťdesiatom mieste medzi stovkou najlepšie platených žijúcich výtvarných umelcov, ešte dobrých pár miest pred do módy prichádzajúcim čínskym disidentom Aj Wei Weiom a pod., viď tabuľku pod linkom motta.

V jeho prípade sa určite oplatil, nebáť sa byť - a predovšetým aj zostať! - sám sebou.

(Nie ako ja, čo som pre podobné pokusy "zostať sám sebou" letel každú chvíľu z každého zamestnania!)

Trochu "farby do života" priniesol aj iný kandidát na titul "neboj sa byť sám sebou", ktorého práve pre ten jeho svojrázny postup a prístup k oficiálnemu svetu relatívne obdivujem a držím mu palce. Toho skutočne predstavovať nemusím. Je to všeobecne známy Donald Tramp! Ten sa určite nebojí "byť sám sebou". Žiadny to síce veľký kumšt, on má finančne relatívne ďaleko k môjmu vtedajšiemu študentíkovi…

Otvorená zostáva len otázka, ako správne preložiť anglické slovo "tramp"...

The Lady is a Tramp - Frank Sinatra - YouTube

https://www.youtube.com/watch?v=_VJY97l0jVA

Esemes, touch-telefón a klinové písmo

10. října 2016 v 6:28 | King Rucola

Poučenie - varovanie

Rád by som Ti poslal dnes
nejakú krásnu SMS,
aby si vedela, že nie som zlý pes!
Ako však písmenka klínové do telefónu vytesať,
ako - keď sklo sa volá "gorila"a je pancierové -, kde silu na to vziať?

Veď to je asi mene tekel to písmo klínové,
veď už ako jeho meno hovorí
krásne správy patria do klína
nie som zlý pes a pri čítaní v klíne ty budeš "psina"!


Obludná omluva a nepriestreľnosť, hrošia koža.

9. října 2016 v 10:24 | King Rucola
V tme, ktorá nás obklopuje sa zjavil Amor so svojou kušou. Zacielil na chudnúcu tlstú obludu. Táto sa mu do očí vysmiala. "Veď ty, Amůrek, ty ma zasiahnuť nemôžeš. Aj keď mám už menej obranného tuku, aj keď ma tento už tak celkom nechráni, moja koža vädne, vysychá a tvoje šípy sa od nej odrazia alebo na nej skĺznu. Nemáš šancu. Radšej dávaj pozor, aby si neskončil ako v tej paródii na Boženu Nemcovú!" Amor sa zahanbený stiahol a zašiel do zbrojnice pre Smith-Wesson...
Čo najskôr rýmuje sa k slovu "obluda"?
Spontánne a z nečistého svedomia napadá ma omluva!
Trochu - aspoň rytmicky - príde na um náhodne aj "odvaha".
Čumí ona však len do blba, nič nerobí, kritizuje, z konfliktov zutekať, sa vyzúvať, nikdy neváha.

Oblude chýba odvaha,
zato urážať a zlostíť neváha!
Zbabelosť a lenivosť, v tom je jeho sila,
skutočnosť opačná ničila by ho, priam bila.

Chcela - táto "zrůda" - by sa ti omluviť,
musel by jazyk dobre nabrúsiť,
to však zrejma blba tohto bolí,
nedotiahnu ho k tomu ani statné, vypasené voly.

V smilnosti, ktorá už nie príliš (Je to námaha! Sex ho príliš namáha!) často ho prepadne,
Počul o knihe Doktora Martina Hollého "O duši a sexu", dumá chvíľku o tejto téme, záhadne.
Pozbiera omrvinky odvahy a váhu svoju postaví na váhy pred Amorovu kušu,
nech trafí telo jeho tlsté a vstrelí mu nejakú tú citlivejšiu dušu.

Pritom dobre z literatúry vie, že približne 573kg tuku plus vlastná váha (momentálne kolíše medzi 105 až 109 kilogramov) zaručí ako tak nepriestreľnosť. (Zdroj © New Scientist 2005, vyd. Mike O'Hare)

Čiže, sčítaný, aký je, príliš dobre vie, že jemu, tučniakovi odpornému, plesnivému, nemôže sa nič stať! Nie kvôli váhe, tú stráca už skucesívne, ale kvôli tej vystarnutej ovisnutej vysychajúcej pokožke, na ktorej sa hroty amorovej kuše nemajú do čoho zadriapnúť.

Tak - namiesto sexu - zo slôv upletiem si na Teba bič
a za pokazený včerajšok chcem sa Ti omluviť a sebe neodpustím nič,
tým bičom zamrskám, zlých duchov odvolám a Teba chcem tak urobiť,
by slzy si nikdy viac nemusela vyroniť…

Po nepriaznivej, negatívnej reakcii:

Dobre. Hodenú rukavicu nezdvíham,
radšej do kuchyne robiť bordel sa poberám.
Z hory sa ozýva, ako sa do nej volá,
smädím po živote, tu nepomôže žiadna Coca Cola.

Intermezzo:
(Ani štamprlík by to nenapravil, aspoň dva-tri...)

Tam sa mi môže lepšie dariť,
keď pre nejedlíkov budem variť.
Ako ináč by som bordel robiť mohol,
ani sen o tom by mi nepomohol.

Keď už sám neviem nič robiť len urážať.
idem na všetko sa vysrať, jemnejšie povedané vykakať.
Nebudem sa Ti už viac do riti cpať,
darmo to môžeš odo mňa čakať, až sa Ti bude čkať...

Praženicu na spôsob "Maison" s klobáskou a dvomi vajciami ponúkam gratis...

Tip: Klobásku treba spracovávať, kým je ešte teplá. Vychladnutá už (za nič) nestoji...

Architekti a spol.

8. října 2016 v 14:25 | King Rucola
Dnes je vraj Medzinárodný deň smiatia! Na dovažok: Konečne som aj ja architekt! Nie je to k smiechu! Nezaháľal som! Postavil som stenu! Keby len stenu! Stenu, v ktorej žijú duchovia. Tým sa vyrovnávam akosi kolegovi Markovi Levy, ktorý bol tiež architekt a tiež mal čosi so skriňou a duchom v nej. (Preto som tú jeho slávnu knihu hneď na tom mieste, kde sa mu duch zranenej lekárky Lauren ubytoval v skrini, bez dočítania odhodil. Aspoň ma nikto nemôže obviňovať z plagiátu!)
K porozumeniu tu citáty z Google a Wikipédie: Americký architekt Arthur žije v nově pronajatém bytě v San Franciscu a ani náhodou nepřemýšlí o tom, že by se mu mohl zjevit duch. Ten přichází v podobě Lauren, které byt patří, avšak po těžké automobilové nehodě je v nemocnici v hlubokém komatu. Po podivuhodném setkání se dva "nájemníci" bytu sbližují a dostávají do spletitých romantických a komických situací. (Zdroj Google)

Nemecky z tch istých zdrojov:
Die Geschichte von Arthur, dem jungen Architekten, der eines Tages in seinem Wandschrank den Geist der jungen Ärztin Lauren entdeckt, während deren bewusstloser Körper nach einem Autounfall im Krankenhaus ums Überleben kämpft, rührte dieLeser millionenfach. Für seinDebüt? erhielt Marc Levy denPrix Goya du premier roman und denPrix Lucien Barrière?. DasBuch blieb 250 Wochen lang auf derBestsellerliste. In den folgenden zehn Jahren folgten weitere neunRomane, die Levy zummeistgelesenen französischenAutor weltweit machten. Sie wurden in 41 Sprachenübersetzt und 20 Millionen Mal verkauft. (Zdroj Wiki)

Postavil som teda stenu. Stenoskriňu. Stal som sa tak úspešným architektom a spisovateľom jednou ranou! ( Viď kolega M.L.)


Samozrejme, že je to k smiechu, ale lacné, rýchle a geniálne riešenie!

A nová podnájomíčka, nová budúca architekta, moja prvá vnučka, ma týmto počinom svoju izbičku a svoj obrovský vzor. Geniálny architekt a ešte geniálnejší šofér, pretože tá skvelá ETH, ktorá je už na ôsmom mieste v svetovom rebríčku vysokých skôl, sa presťahovala z historického centra, kde sídlila za mojich časov, na kopec na okraji mesta. Tak ráno so žeravým výfukom pálime na prednášky…

Toto som písal ešte včera, ale dnes už deň smiechu nie je, ale moja architektská čínnosť ešte pretrváva, ba dokonca nová stena ešte stoji...

Je to síce možno skutočne k smiechu, ale videli ste už mladú dámu, aby nemala možnosť uchovávať svojho milenca aspoň v skrini?!? Tak som jej ju postavil a zároveň aj stenu, kde ho môže zamurovať do večnej tmy, ak nebude robiť dobrotu...

Epilóg: Architekti aj tak žijú v tme!

Siedmeho, vraj Medzinárodný deň smiechu!

7. října 2016 v 9:10 | King Rucola
Dnes, siedmeho októbra, je vraj Medzinárodný deň smiechu! Tak teda , gogolovský smiech cez slzy?

Dnes začína nová éra,
nech nič nie je ako bolo včera!
Z mrzutých a slabých chcel som opäť ožiť,
zlepenú špinu dní zlých zo seba zmyť, do aktívneho života sa vrátiť, vyskočiť.

Príliš jedla vraj nám škodí, hovoria učenci, aspoň sa mi tak marí,
tak nejedzme a buďme radšej všetci zdraví.
Než však od hladu zájdem dám si ešte do nosa,
na hriankach s cibuľou a chrenom údeného lososa.

Nemusím dobrôtky namáhavo hladať,
len za vôňou ich sa na cestu vydať,
pozerať na cestu ani nemusím, ba šatku čiernu pred oči si smelo zavesím,
veď u Teba sa vône do sýtosti nabažím.

Tí dobrá, staroznáma vôňa,
na správnu cestu vie ma zviesť,
zabila by stopára, psa i jeho koňa,
sladkastej toľko je, nestačím všetku ju zjesť!


Kresba Jeho Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne, ktorá sa hodí aj k textu, aj k dnešnému dňu lepšie, než tomu včerajsiemu. Veď začína "nová éra"!

Oscar Wilde a život v tme

6. října 2016 v 8:52 | King Rucola

Tma tomu, ktorý rozpráva! Vo väznici v Readingu, Anglicko, sa nesmeli väzni medzi sebou ani len rozprávať, tuším nesmeli na seba ani pozrieť. Oscaŕ Wilde sa raz niekomu prihovoril a odsedel si štrnásť dní v temnote. Po dvoch rokoch vyšiel z basy ako zlomený muž, on, ktorý bol vychýrený za jeho vtipné komedie, elegantný zjav, určitý "dandyizmus", alebo ako by sa to dalo nazvať.

Podrobne o tom v článku najlepších švajčiarskych novin, Neue Zúrcher Zeitung. Veľmi sa oplatí preluskať.

Oscar Wilde und das Zuchthaus von ReadingUnd Dunkelhaft für den, der spricht

Zdroj NZZ Zürich, 06.10.2016

Celý článok pre nemecky čítajucich tu:
http://www.nzz.ch/feuilleton/schauplatz/oscar-wilde-und-das-zuchthaus-von-reading-und-dunkelhaft-fuer-den-der-spricht-ld.120496

Osobne milujem tmu. Ale predstaviť si, že by som tak dlho nevidel svetlo, žiarivé azúrové nebo, oslepúce krivky dobre stavaných ženských zadôčkov, záhadné žiarenie z ich očí, padajce listy by som len počul a nevidel ich jesenné farebné tóny, pri jedle nevidel do taniera a nemohol preventívne vybrať vlasy kuchára čí kuchárkine vlny a musel by som ich ťahať z úst, nemohol sa pokochať pohľadom na alpské hrebene v zapadajcom slnku po namáhavom výstupe (lanovkou!) pri pohári piva-

Táto predstava robí zo mňa okamžite z rebela poctivého malomeštiaka, dodržujúceho konvencie, predpisy, zákony.

Nechcem skončiť v tme, hoci ju priam milujem. Človek pod rúškom tmy - čo všetko môže napáchať.

Najviac, keď ma "tmu v hlave", takej by som sa asi aj bál...tie zadky krásavic sa daj aj nahmatať, aj keď ich nevidieť, na spôsob Brailovho písma, napríklad. Ale vyhmatať niečo v lebke, kde nič nie je? Na to si treba riadne posvietiť!


Nepotrebujem ani hmatať, podľa smradu už viem, že je to tá naša stará koza!
Hra na slepú babu, bukolické výjavy z prvej polovice 21. storočia.
(Zaznamenalo Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne.)

Jeseň

2. října 2016 v 15:30 | King Rucola
Prší.
Kde si? Na hajzli?
Nie, som v tvojom srdci.
Nie je to odpoveď dvojsečná?
(Vie predsa vie každý somár,
že srdce a hajzel neobývajú ten istý konár!
Alebo predsa - hádžem ich do jedného vreca?!?)
Nie je každá zastávka konečná!

Prší, tak beriem prázdnu konvičku,
namiesto práce napíšem po čase zase básničku.
Načo zeliny v daždi polievať,
radšej poď pod deku, budeme sa zohrievať.

(Samozrejme kvôli veršu by každy odomňa čakal,
že namiesto kvetín budem polievať tú tvoju krabičku,
že priložím pery na pičku,
keď na hajzli som už aj konečne kakal!

Ale sklamaný čitateľ by už aj zo mňa plakal.
Darmo slova tie pravé by čakal:
"Veď to vôbec nie on, básník pravý,
on už len slušné poetické slova vraví!")

Keď po vykonanej práci zaspíš,
do Hypnózovej ríše sa stratíš,
zostane mi len jeden problém,
že bohužiaľ nie som ten statný Golém.

Keď nešikovne povrázok povolí a padne,
ocitnem sa nečakane na dne,
z toho mám veľký strach,
aby nezobudil ťa pádu krach.


Keby som bol mocný Golém z dobre vypálenej hliny,
pri páde rozpadol by som sa na prach,
a prisadol by k lôžku iste niekto nový, iný,
a žiarlivý Golém, ak ožil by znovu - by stal sa vrah.

Všeobecne mám teda strach.
Veď prší, je po letnej paráde,
neposedíme už na záhrade,
nebudeme dýchať ulice prach…

Je jeseň a nie som na hajzli, ani v domčeku záhradnom,
bývam v srdci tvojom,
znečisťujem ho mojím strašným hnojom,
prečo mňa do dažďu nevyhodíš, zostane navždy záhadou, hádankou, problémom…

Tak dovidenia, s hlineným Golémom...






Pramene strachu

1. října 2016 v 22:55 | King Rucola
Strach zo slučky - strach zo sučky!

Strach doprevádza každého pastiera, pasáka.


Galeria Danubiana - Bratislava, foto Dr Max. de Bile

Pasáci su aj na univerzitách!


Tto Versatilku s univerzalnou hrúbkou až po "6B" som si "vypásol..."

Chodil som štyri roky s jej majitelkou, nechal si za moje služby počítať príklady zo statiky, betónu, betónových konštrukcií, matematiky a podobne, ktorým pozornosť som opovrhoval venovať.

Na rozlúčku som dostal tuto univerzálnu plniacu tužku, v tom čase veľká rarita.

Kým som sa ale vymanil z tej pásky v podobe hroziacej manželskej obrúčky som si vytrpel poriadne strachy!

Teraz sa len bojím, či to ten špagát vydrží...




Smutný príklad hrabivosti.

1. října 2016 v 13:55 | King Rucola

«Aus finanziellen Gründen ist die Swissair nicht mehr in der Lage, ihre Flüge durchzuführen . . .», tönte es vor 15 Jahren aus dem Lautsprecher des Flughafens Zürich. Rund 4000 Passagiere standen mit wertlosen Flugtickets in der Abflughalle und mussten ihre Weiterreise selber organisieren. Als Folge einer ehrgeizigen Konzernpolitik blieb die Flotte an diesem Tag am Boden. Die Swissair-Crews in der Luft wurden aufgefordert, so schnell wie möglich nach Zürich zurückzukehren.

"Z finančných dôvodov Swissair nie je v stave previesť svoje lety..."

Toto smutné výročie bude zajtra pätnásť rokov sláviť svoje smutné jubileum V ten deň umrela kvôli tvrdohlavosti bankových inštitúcii a vlády historická pýcha Švajčiarska...

Zostalo nám len toto: (Nádej?)




Snímka Dr Max. de Bile

Takto to deň vyzeralo na letisku v Curychu

Nepodarilo sa mi vložiť, tak zu len link:
http://www.nzz.ch/wirtschaft/unternehmen/15-jahre-nach-dem-grounding-der-letzte-tag-der-swissair-ld.11976

Zdroj NZZ