NULLA DIES SINE LINEA

Září 2016

O mne!

24. září 2016 v 13:30 | King Rucola
Tak teda s pravdou von! Hora mäsa. Zbytočná. Stráviteľná dokonca pre vegetariánov. Hora mäsa, poskakujúca medzi 99kg a 146kg, podľa stavu prílivu a odlivu. Momentálne hrdých 105!

Georg Christoph Lichtenberg, narodený 201 rokov a 24 dní predo mnou to vedel už vtedy o mne. Ináč by nebol býval napísal tento aforizmus: "Der Mann hatte so viel Verstand, dass er fast zu nichts mehr in der Welt zu gebrauchen war." (Voľný preklad) "Tento človek bol tak inteligentný, že sa už k ničomu na svete nehodil!"

Hora mäsa, ktorá sa už začína so štvorcom času rozpadávať. Svaly chradnú, sublimjú, ramena sklesnuté, ochablo visia na kostre ako zbytočná záťaž, mastné vlasy a nepestovaná brada zvýrazňujú jedinú ešte rastúcu činnosť a zároveň definujú aj príslušnosť k stavu triedy bezdomovcov - stále silnejúcu potrebu slopať.

Ten Lichtenberg to musel vedieť. Veď bol okrem iného prvým profesorom pre experimentálnu fyziku.

Tak teraz to už vieme všetci...


Aktuálne problémy strážcov

13. září 2016 v 1:53 | King Rucola und Dr Max. de Bile
Veliký strážca s malým a pichlavými...

Foto Dr Max. de Bile

Zdá sa mi, že som veľmi veľmi schudol,
ale nie len to, aj veľmi veľmi zblbol...

Nechce sa mi už písať v próze,
stále o volovi a koze.
Pôjdem radšej pre ďaľšiu cigaretu,
postavím z nej vežu minaretu!

Milujem vietor, konečne správna akcia,
nenávidím však, ako cigarety mi fajčí.
Nepriaznivá je na vietor moja reakcia,
lebo potom peňaženka prázdna zbytočne tlači.

Vždy keď mávam hnačku,
zúfalo hladám korytňačku.
Priložím jej pancier na riť,
spokojne a isto idem sa napiť.

Kvôli sumitu v Bratislve uzavrú v piatok početné ulice,
kde budú čakať na ministrov miestne pobehlice?

Uzavrú Dunaj pri Gabčíkove?

Chválil som úžasnú výstavu v Danubiane?
Pôjdu ju navštíviť páni európski ministri,
o tom nesnivalo sa žiadnej Anne,
kto a ako ich bezpečnosť zaistí?

Keď uzavrú kvôli nim aj Dunaj pri Gabčíkove?
Kto bez dunajskej vody bude prať spodky ministrove?
Potom, čo na stene galérie Stalina zočí,
pretože Karel Appel zo skupiny CoBrA má fúzy ako Stalin a aj podobné oči!


Karel Appel v Danubiane Bratislava. (Foto Dr Max. de Bile)

Pani Clintonová má zápal plúc dnes,
to musí byť pre Donalda užasný des!
Želám jej rýchle uzdravenie,
je práve vyborná možnosť na čestné odstúpenie....

Vidím teraz na riadkov konci,
keď šiaham po záverečnom zvonci,
že okolo šedej reality sa točí rozprávka, báseň v próze končí, zo slov sa stala epická próza,
z capa riadne hlúpa koza...
Mééé, mé, mé...to radšej nie!

Eiplóg:

To tušil však onen rumúnsky kapitán, švajčiarskú loď od hanby schoval,
keď loďou svojou do hrádzy pri Vojke bodal...
Pohárikom odvahu si údajne dodal,
keď ako posledný koráb svoj v sanitke opúšťal...

Oblomov

12. září 2016 v 0:03 | King Rucola und Dr Max. de Bile
Ja sam velikij Oblomow
Ja rabotal na lomoch.
Mne nenrávila sa, ja nechatel étu rabotu
zahodil od raboty špinavú galotu.

Ja velikij Oblomow
lúčše guljál po lomoch*
chadil i mnogo guljál, solnce užíval,
i večerom mnogo piwa popíjal.

Ja velikij Oblomow
chatel sidjet v komnate lúčše
i poživáť ablokom slnečné lúče,
no ja stratil z bytu klúče
niekde za dlhých majich pochodoch.

Sijčás poživáju pod mostom ili v podchodoch...
Ja velikoj i baľšoj Oblomow!
*na étoj puti ja Putina nevstrétil
do reality sa už nevrátil...

Pochod Oblomovcov

Velikoj Oblomow odpociva

O živote, láske a mobile

11. září 2016 v 9:36 | King Rucola und Dr Max. de Bile
Keby som bol vedel, ako je tu biedne
Nebol by som vystrčil nos za hranice Viedne.
Keby som vedel ako hlboko je tu to na dne,
netušil by som dodnes, že omietka mi na nos padne.

Omietka na nos padá?
Dom asi nie je kvetina, ktorá suchom vadne,
skôr naopak, keď dosť vody má,
neprekvitá, chradne.

Voda, základ života,
zhrdzavie od nej aj telo robota.
Dieťa nerado vymieňa mokré plenky,
voda a decko lodníkovi siahajú už až po členky.

Dnes krásnu vetu počul som, "tancujem na hrote ihly", (Zuzana Kugler)
na cintoríne Slávičom požičajú vraj krhly.
Čítal som to z diaľky "požičiavame knihy",
prečo by nebožtíci mali byť ako čitatelia - než mi sami - iní?

Výročie dnes: anarchista dnes pred rôčkami nešťastnú Sissy v Taliansku bleskovo zapichol,
prechladnutý z domu vlhkého, hoci stále kýcha, by som si pritom ani nekýchol.
Mokré steny ešte stoja, času však steny tak ako ľudia sa boja.
Na svatbu so zánikom, padaním chalupy sa vyzbrojujú, stroja...

Či číta dnes Sissy v nebi tieto spisy? Asi sotva!
Básnikovi k tomu chýba oficiálne "Kaiserlicher Hofdichter" a okrúlhe razítko, či kotva.
Ako lodníkovi na jeho člne s vodou už až po členky,
vlhkosť v hrobke stúpa neúprosne do jej hodvábnej halenky.

Stúpa všade nie len spodná voda?
Bude raj na zemi, bude pohoda.
Bol tu raz Noem s jeho archou?
Spomienku "delíten", vymazať, to bola by len veľkou, zbytočnou ťarchou...

Študujú mŕtvi ešte dáke spisy, v truhle či na telocvičnom náradí?
Zjavne sotva! Chýba kotva spásy?
Dnes mobil všetko plne nahradí!
Pri láske, zábave, účtoch, atď., držíme sa ho pevne za vlasy.

Epilóg:

Keď myslíš pri mobile na milú,
pozoruj, či nemá plešinu...

Videl som cválať stádo koní. Žrebce i kobyly,
všetci mali v ich kopytách-rukách
nezbytné mobily.


Stádo žrebcov a kobýl pri povinnom cvičení (Videné a fotené Dr Max. de Bile)

Podivné myšlienky mojou myslou sa honia,
slobody duch niekedy páchne a inokedy zase dokonca (vr)aj vonia.

Nemám chuť chodiť susedovi každu chvílku,
aby som vyťahoval z riti jeho ženy pílku.


Divoká v(D)od(V)a, Danubiana, Bratislava, návšteva sa oplatí. (Momentálne Juan Miro, skupina CoBra, Vladimír Gažovič, kopa iných a tak...)
(Kresba Jeo Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne!)

Nemám chuť bývať vo vlastnom byte,
keď ráno i večer mám mokré gate...
Už asi nepridem.. Je tu vlhko, plieseň hrozí,
po prefajčených plúcach mojich neodbytne už lozí.

Lúčim sa s mladosťou a slávou,
lúčim sa na vrchole slávy s rodnou Bratislavou....
A keď zacítim aj dobrú slovenskú kuchyňu
radšej vdýchnem ju zo suchého mobilu....

Myšlienky? Odkiaľ ich vziať?

7. září 2016 v 9:01 | King Rucola und Dr Max. de Bile
Pozoroval ju s prižmúrenými očami, ako ho kedysi učili pri kresleni či maľovani, v posledných lúčoch zapadajúceho neskoroletného slnka. Ešte babie leto nevypuklo, ale predzvesť jesene sa hlásila. Skôr sa už stmieva, kostrbaté chodníčky v Horskom parkuuž prekvapujúco žlté. Dážďom ubité listy ochraňujú poslednú zeleň, nápadne veľa konárov, psy ich nevládzu poodnášať v ich rozosmiatych papulách.

"Rozhodli ste sa? Máte vybrané?" Hlas potetovaného čašníka rozťal melancholické ticho. Tetovanie na jeho predlaktí a na odhalených ramenách pôsobili, ako keby bol špinavý.

"Dala by som si vyprážané kuracie prsíčka na brusnicovej omáčke, k tomu varené zemiaky." Zametový hlas na hranici medzosporánu.

Čašník kývol a otočil sa k mužovi. "Ja by som si pre zmenu dal opálené ženské prsia bez omáčky, tú dodám sám..." Obsluha sa zdvorilo usmiala, kývol hlavou a nečujne, tak ako sa zjavil, odišiel smerom do ofisu.

Potom mu priniesol Kofolu a v nej pravý domaci UM! Zrejme aby som ho znovu nadobudol, spamätal sa. Asi aby už neblbol, Ale chlapove myšlienky boli presne u tých opekaných prsíčiek...

Tak teda dobrú chuť...

Lost in Translation, alebo tak nejak...

5. září 2016 v 12:50 | King Rucola und Dr Max. de Bile
Darmo je, ale tam, kde nie je alebo nefunguje internet, tam vládne uplne iný svet.
Stratený v pokroku, ktorý sa súčasne pohybuje skôr záporným smerom než ku skutočnému pokroku, sa márne chytám za hlavu, márne čechrám vlasy, ale tento text mal byť k k dannej téme týždňa. Ale presne ako nemôžem reagovať na milé komentáre, takisto nestíham na čas uverejniť svoje oslnivé ídee.