NULLA DIES SINE LINEA

Červenec 2016

Odchod a rozúčka, hlavne venované p. TlusŤjochovi

29. července 2016 v 18:16 | King Rucola
Beriem z gruntu nový počitač a odporúčam sa do (under)grund(t)u. Kedy a ako z neho vyleziem, stoji vo hviezdách. (Závisí aj od potkanov, nie?) Preto prajem všetkým všetko dobré, blogujeme, pretože ináč nemôžeme a - na rozlúčku letnú hadanku:

V ktorom kanáli vleziem do podzemia, do "untergrundu" a vyleziem možno z "gruntu nový"?
(hlavne venované p. TlusŤjochov)

Pomôcka: Nejedná sa o Canal La Manche, panamský kanál ani Suez...kde to môže byť?
(Foto verný Dr Max. de Bile)


Uľav si - napíš! Blog ako terapia.

28. července 2016 v 13:30 | King Rucola
Kopirované kvôli nedostatku času (usersom.blog.cz)

Keď ťa niečo ťaží, napíš do blogu alebo čiernou kriedou do komína - hneď a ti uľaví.

User si a "júser budeš", zostaneš!


Narodeniny

25. července 2016 v 15:18 | King Rucola
Narodeniny! A to nie hoci aké! Okrúhle. Sto rokov - mínus dvadsať sedem - slávi dnes
Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne.

Medzi početnými gratuláciami aj táto od samotnej kráľovny:


Radi sa k zbožným želaniam pripájme.

Dr Max. de Bile a ostatní...

Kto šťastie sveta honí

24. července 2016 v 11:59 | King Rucola
nájde ho na chrbte koní. (Citát z koránu) NIkdy nezastavuj rozbebnuté kone...

Zajtra mám obrovské jubileum. Budem presne sto rokov mínus dvadsať sedem rokov mladý!
Pokúsil som sa znovu naštartovať staručký a choručký počítač, ktorý si chcem zobrať na cestu. (Očakáva ma dlhšia cesta po stopách mojej prvej, kde som zničli "len" dva počítače vďaka zle fungujúcemu internetu. Od zúrivosti som ich takmer roztrieskal. Potom som ich doma akosi zase zlepil a chcem ich nechať odpočívať.)

Takže prišiel na radu tento staručký pán a hľa: na jeho obrazovke žiaril úplnou náhodou tento už dávno zabudnutý následovný text. Ponechávam ho v pôvodnom znení, bez diakritiky, bez korektúry. Aj tak sa to neoplatí čítať. Je to len symbolický akt k
môjmu jubileu…


Hoúrce ráno

23. července 2016 v 16:59 | King Rucola
Dnes priskoro zobudil som sa dolámaný a v pote,
než na záchod som dobehol urín mi čvrkotal už v bote.
Ako tam sedím a rozmrzelý nohu suším,
podivnú stopu polúcie na pyžame zočím.
Nie, predsa nie som už pubertujúci žiačik,
ktorému často v noci vytečie čuráčik!
Pažravo a aj zo smädu som si včera jogurt dal,
nohavice pritom pokvapkal.
"Häš gsabberet", prípadne aj "kšlaberet", po švajčiarsky sa povie starcovi,
keď pri jedle kostolné šaty pošpiní,
jeho umelé zuby to nezvládli, ten starec je bez viny!
Povie poslušný zdvorilý syn, keď ho čistí, otcovi.
Toto horúce ráno vidím škvrnu od výtoku semena,
Nemožné! Musel to byť jogurt, presne farebná zámena.
Kde tam v noci vystriekať,
ani keby som ťa videl sa vyzliekať!
Dusné ráno, za oknom lístok sa nepohne,
rozmýšľať o iných pohyboch je rozmýšľať o hovne…


Nikdy nezastaviť - kolobeh vody v prírode

22. července 2016 v 12:00 | King Rucola
Tak teraz to skúšam tu, na tom "ajpäde" ale aj tak blbo…
Neviem to obsluhovať, pajdám tu na blbo!
(Nemám tu ani slovenskú tastatúru. klávesnicu,
lepšie by som asi vedel bezzubý kúsať kukuricu!)
Rad by som, ale...všetko ma akosi hatí,
Ten vysoký tlak, to je zase svinstvo. Nezaslúžene!
Odvaha klesá do gatí.
Pritom mam ale dnes taký dobrý pocit,
nieže sa mi stratí(!),
ako keď jeden už dlho musí a konečne môže močiť!
Alebo prípadne - viď text nižšie - rozpálený do príjemnej vody skočiť.
Uľahčenie, uľavenie, dlho vytúžené...
Teplý letný vetrík, nikde v dohľade pevné prsia nekryje zbytočný svetrík,
počasie rozkazuje, ako generál všade sa rozťahuje, velí káže,
vyhľadať blízkosť vody, obliecť uniformu pláže.
Krátke nohavice keď už žiadne plavky,
nechať vetríkom sa pohládzať sa v rozkroku cez príliš voľné gaťky.
Vánok gule nežne ovieva, jeden by sa najradšej obnažil,
od rozkoše si rýchlo niekde na medzi, na poli napoly "ftáka" vyhonil.
Dávno zabudnuté takéto časy, vytratili sa ako zvyknú starcom vlasy.
Tíšina, šum vetra, vyzleč sa z toho svetra, v diaľke vysoko buráca lietadlo,
takéto slova tu napísať môže len táradlo.
Nedá sa to len tak opísať, radosti nad pocitom letmým letným,
každé slovo tejto ódy musí končiť nejakým slovom vzletným!
Tak ako sa človek znalý radšej nie na jedenkrát vymočí,
blaho na tvári žiari, sála, až pýcha pichá ťa tu do očí.

Čuranie z mosta s prerušovaním!
Vynájdené, objavené nami na praxi v Brezne,
keď sme sa ráno - páni študenti, neskoro ako obvykle - hnali na stavbu,
na rieke z mosta do rieky močili.
Blížili sa však dámy, tak sme rýchlo nástroje schovali, predčasne skončili.
Zadržať však tie bystriny po nočnom pive s masochizmom hraničilo,
zvláštne orgazmu podobnú bolesť spôsobilo.
Ale leto sa už konečne nezadržateľne blížilo,
nezostávalo teda, než večer ísť znovu na pivo.
Tak vznikol takzvaný kolobeh vody v prírode,
večer na pivo a ráno na most,
mladí vtedy mali sme z toho radosť.
Nič, žiadny večer i žiadne ráno, nenechali sme náhode, boli sme ako deti malé,
boli sme - a aj dnes zase sme - stále v pohode…
Kolobeh vody v prírode, z mosta do prosta!
Stretnutia členov NGO "Vodu ľudu!" na moste v Brezne, okolo r.P. 1963 nášho letopočtu.
(Zaznamenal v príkaze Jeho Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne, Dr Max. de Bile)

Neobzeraj sa synu, utekaj a nezastav!

20. července 2016 v 22:45 | King Rucola
V hlave vymetenej cítim hluchú prázdnotu,
neviem, čo s tou kečkou, uložím ju azda nepotrebnú na kapotu?
Kus plechu, rozpálený v lete je to, neucítiš jej hladký povrch, mrazivá je v zime.
Rozhliadam sa trápne, prázdno búší, ticho v hlave kypí, hľadám miesta iné.

V prítmí pod pokrývkou tuším trblietať tvoju nahotu,
brúško tvoje mäkké nahradí neľútostne tvrdú kapotu.
Zdvihnem ju, odkryjem hlbiny tvojho tela,
chcem, aby si navždy nad hlavou mojou bdela…

Čo by som mal robiť, čo povedať, čo nakresliť,
aby hlavu prázdnu z kapoty lesklej mohol som konečne odlepiť?
Jedného dňa privrie sa zabuchnutím kapota,
nechcem, aby tu po mne zostala prázdna nahota…

(Zdá sa, čaká na mňa riadna robota!)

Pribuchla treskom kapota,
padol som rovno do blata.

Nikdy sa nezastav, ináč nevydýchneš...

Riešenie

17. července 2016 v 23:25 | King Rucola
Aj keď na techniku prevažne len nadávam, predsa len niekde hlboko v mojom vnútri je niečo, čo sa niekedy s technikou aj pomerí, udobrí, ba ju aj využiva. Hlavne inovatívne objavy ma inšpirujú, nadchnú, ako následovný inzerát, ohlasujúci skutočne humánnu pomoc ľudstvu, sužovanému okrem iného aj tropickými horúčavami.
"Máte pokazenú ľadničku? Okamžitá pomoc. Prepožičiam za mierny poplatok svoju frigidnú manželku! Chladí dobre, chladí všetko! Má takmer bezrozmernú kapacitu. Ponuky a kontakt pod značkou Spokojný manžel."
Tomu hovorím nápad s veľkým "N"!

Pán Wasserbrenner a jeho sladká pani Iwansdottir boli zase raz na cestách. Medzičasom sa v ich rodnej chyži pokazila akosi chladnička. Boli tropické dni. Teplota neklesla ani v noci pod dvadsať stupňov. Po odstraňovaní pliesne z chladničky obaja manželia, obzvlášť spotení po nočných činoch, túžili po chladných nápojoch, Iwansdottir snívala o svojej chladnej vlasti, Wasserbrenner o plávaní v mori. Ale realita bola, že zohnať opravára mraziaceho zariadenia bolo v oných dňoch vylúčené, nemožné. Peniaze po dovolenke kúpiť nové chladničku samozrejme neboli.

O prevencii a pedagógch

17. července 2016 v 12:40 | King Rucola
Nad prevenciou v medicáne dostávam záchvyty zúrivosti a nad metodami výučby len bezmocne žasnem.
Tak Ty mi chceš zmerať tlak?
Aj tam, kde spí na dvoch vajíčkach môj vták?

Ešte zatiaľ nepatentovaná metóda odvlhčenia

16. července 2016 v 9:34 | King Rucola
NIekde v hĺbke duše som predsa len asi AJ STAVÁR! Teda nielen úbohý architekt. Doteraz som sa považoval skôr za neúspešného architekta. Nieže by som nebol býval mal talent, vyhral som dokonca aj dáke súťaže, ale popravde som postavil až na pár chalúpiek tak akorát guľové...Ale tieto prázdniiny som bol donútený dokonca aj pracovať!