NULLA DIES SINE LINEA

Spomienka na už navždy zamknuté dvere.

2. března 2016 v 11:32 | King Rucola
Dvere! Kedysi dávno, keď som si nevedel poriadne vybrať, co by som chcel študovať, mal som tú česť, že som sa smel zúčastniť pár hodín prednášok profesora Ladislava Vychodila, národného umelca a prakticky zakladateľa československej scénografickej školy. Sprvu, pretože pracoval v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, neskôr aj v Prahe. Svojou tvorbou vynikol ďaleko nad priemer, nespočetné realizácie jeho návrhov dosiahli aj medzinárodné uznanie. Ale to si môže každý sám overiť. Ja som chcel o inom…

Profesor počas prednášky - boli sme tam len traja, teda dvaja jeho poslucháči a ja ako hosť - chrlil nápad za nápadom. Tému som zabudol, neviem, o aké predstavenie sa jednalo, k čomu mala byť tá diskutovaná scéna navrhnutá. Vychodil nám slovo za slovom metal nové a nové nápady. Najviac mňa zaujal návrh - dôkaz, že si to po pol storočia pamätám! - na javisko, ktoré malo znázorňovať banícku šatňu. Takú, aké sú v tých hlbokých baniach, kde sa ťaží kamenné uhlie. Ťažké nepremokavé kombinézy visia na vešiakoch, ktoré sú potom vyťahované takým kladkovým systémom hore, aby neprekážali druhej šichte, aby bolo v tej obrovskej šatni viac miesta. Strašne to mňa zapôsobilo, k prejednávanému projektu sa to až príšerne hodilo.

Len potom prišiel ten pravý "vrchol". V nejakom súvise sa profesor rozhovoril o dverách. Teda úplne o dverách "rozjímal". Ako patrilo k jeho povahe, opäť sypal z vnútra svojej imaginácie nespočetné ídee:

Dvere, dvere ako večné záhada. Čo je za nimi? Dajú sa otvoriť. Ak áno, čo sa stane, keď ich človek otvorí. Alebo, kto príde cez ne na scénu. Aké tajomstvo skrývajú. Trinásta komnata, ktorú princezna nesmela otvoriť a podľahla, čo viedlo k poznaniu, alebo ku skaze. Bájky, legendy, rozprávky sú plné týchto príkladov. Preskočil k prostejšej, až banálnej problematike dverí.

Vylomené dvere, dvere sklenené, teda prakticky žiadne, dvere s nespočetnými zariadeniami proti vlámaniu, posuvné dvere, dvere proti zime a naopak, dvere pre ľahšie vetranie. Dvere, ktoré majú v sebe onú škáru, kadiaľ mohol kedysi poštár vhodiť poštu a detektívi vo filme mohli pozorovať, či je niekto v byte, kde nikto neotváral...Tak, ako to poznáme hlavne z amerických filmov, presne ako aj to zabuchnutie dverí. Dvere sa automaticky zamknú a stane sa z nich neprekonateľná priehrada.

Dvere ako mimický alebo psychický jav. Zlostne zatresknuté, alebo na protest nechané otvorené, rozčapené dokorán. A keď šef potom povie: "Zavrite dvere a posadte sa…" veští niečo neobvyklého, často negatívneho. Dvere ako predmet alebo nátlaku, trestu. Zamknutý vo väznici, v detskej izbe za trest. Dvere ako neprekonateľná prekážka pre deti, ktoré by prirodzene chceli vedieť, prečo sa rodičia zamkli v izbe…

Na javisku si divák ťažko všimne, uvedomí prítomnosť dveri ako takých. Vidí len nimi hercov prichádzať a odchádzať. O tajomstve alebo záhade dverí neuvažuje zrejme nikto.

Vôbec, o dverách si začne človek robiť myšlienky až vtedy, keď je väčšinou dávno neskoro.
Keď za zabuchnú a človek mrzne v pyžame pred nimi, alebo keď sa nedajú zavrieť, lebo ich vlamač vylomil…

Zavreté, zamknuté dvere, čo za poklad môžu skrývať?

Prepánajána! Na dôležitú kľúčovú dierku nezabudnúť - brána k poznaniu?


Historická scéna "Zuzana v kúpeli a starci". (Jeden už asi zmizol...)
Zaznačilo Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne. (©KingRucola)

Epiplóg: Zaujímavá náhoda k téme. Dnes v novinách...


Citát z www.20min.ch


Sie hätten vor ihren Augen Sex gehabt, berichtet die heute 23-Jährige. «In ihrem Zimmer, im Wohnzimmer, auf dem Balkon, auf einem Auto ... Sie hatten überall Sex.» Die Türen hätten sie dafür nicht geschlossen




 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 VendyW VendyW | E-mail | Web | 2. března 2016 v 11:53 | Reagovat

Zaujímavá téma i zpracovanie. ;-)

2 Miloš Miloš | Web | 2. března 2016 v 12:29 | Reagovat

Zabouchnuté dveře a klíče uvnitř je můj věčný strašák. Ale jednou se mně v práci stalo, že jsem zůstal uvězněný uvnitř, i když nebylo zavřeno. Jazyk zámku se klikou nedal ovládat, musel jsem zavolat na vrátnici, i když bylo už po čtvrté odpoledne, nějakého zámečníka našli a po půl hodině snahy mě nakonec otevřeli.

3 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 2. března 2016 v 12:44 | Reagovat

[2]: Mňa raz na pláži zachánil čašník z priľahlej reštaurácie. Prezliekal som sa tam na hajzliku a naraz sa to nedalo otvoriť. Manželka potom skúšala zvonku - najpr mi telefonovala na mobil. Nič. Keď už chcela volaž hasičov, naraz sa zjavil ten čašník a poznal nejaký trik.

Od tej doby sa zásadne prezlikam na verejnosit a moje exhibistické "ja" má aspoň radosť a pôžitok. Možno aj pridružení diváci...(kedysi aspoň, teraz už sasi dosť porné...) :-D

4 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 2. března 2016 v 12:45 | Reagovat

[1]: Téma ja naozaj zaujímavá. Lepšia než hromada iných, čo tu boli...

5 VendyW VendyW | E-mail | Web | 2. března 2016 v 12:48 | Reagovat

[4]:Veru hej :-)

6 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 2. března 2016 v 13:17 | Reagovat

Na dveřích mám nejraději, že se jimi dá dá zlostně prásknout.
Nicméně platím si svoji pannnu klíčnici. Pro jistotu.

7 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 2. března 2016 v 13:39 | Reagovat

[6]: Raz ma zachránil pre blamážou rozbitých sklenených dveri, ktorými som práskol, čo som len vládal, ten povestný víchor menom Lothar, ktorý vyhubil polovicu tatranských stromov. Všetci si automaticky mysleli, že to bol prievan počas tej víchrice. :-D  :-D

8 Gabi Gabi | 2. března 2016 v 20:49 | Reagovat

Oj, ale ako sa len človeku uľaví, keď si dobre dverami treskne.  Najlepší. pre mňa až smiešny je pocit po tom "hrmení" Človek - JA, by tie dvere zrazu tak rád zadržal keď už buchnu. Tá úľava a aj hanba prichádza zarovno s hrmením. :-D
Na zabuchnutie existuje dobrý zámok. Dvere sa zatvoria iba s kľúčom. Mali sme ho dosť skoro po nasťahovaní sa do bytu. Už sú to desaťročia. Na siedmom poschodí som mala problém s dobýjaním sa do bytu. Tu, na vidieku si už nerobím problém so zamykaním dverí. Sú za nimi psy a je ich vidno.  Chcela by som vidieť toho, kto vstúpi nami nepozvaný :D

9 Gabi Gabi | 2. března 2016 v 22:59 | Reagovat

Môj starý otec, mal na drevenom ráme dverí pribitý klinec a naň vždy pri odchode, kľuč od domu zavesil. Keď som sa ho ako dieťa pýtala, prečo to tak robí, dostala som odpoveď, že to pre istotu, ak by niekto niečo z domu potreboval. Ten niekto si iba ak jedlo mohol vziať nič iné tam nebolo, iba ak obyčajné dedinské  zariadenie. Verte, neverte, naproti cez cestu bol cigánsky tábor. Dedovi ani z dvora nikdy nič nezmizlo. Moja mama, keď už žila v dome sama, tak dom zamykala iba na noc. Cez deň, keď išla pracovať na záhradu, dvere do domu zamkla, ale kľúč nechala v zámku. Vysvetlila mi to tak, že keď niekto príde, a uvidí zamknuté dvere s kľúčom, musí ho napadnúť, že ona je iba kdesi blízko, najskôr v záhrade. Fungovalo to, tiež nám nikdy nič z domu nezmizlo. Ja som pred pár dňami prišla na to, že som po vetraní, tiež dvere mojej izby na terasu nezamkla. Nikto ma neukradol ...ale nemať psov, asi by som tak smelá nebola. Časy sa zmenili. Alebo my , ľudia sme sa zmenili? Asi máme dôvody sa jeden druhého navzájom báť a dvere zamykať.

10 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 3. března 2016 v 1:38 | Reagovat

[8]:

[9]:

Halt stare zlate casy...

11 mysteriouswolf mysteriouswolf | Web | 5. března 2016 v 18:50 | Reagovat

No vida, jak zajímavě se dá diskutovat a napsat na téma Dveře.

12 Natas Natas | Web | 6. března 2016 v 8:33 | Reagovat

Ne každé tajemství je třeba odhalovat, protože samo odhalení může být choulostivé, otázkou zůstává pro koho. Stát před dveřmi bez klíčů je nepříjemná situace, ale i to se může stát, pak nezbývá než doufat, že se v sousedovi probudí pud zachránce ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama