NULLA DIES SINE LINEA

Březen 2016

Veľkonočné prianie

25. března 2016 v 0:07 | King Rucola
Všetkým veselé veľkonočné sviatky...

Myšlienka Jeho Veličenstva, Kráľa Rukolu, nech nám žije večne!
(Vlastnokrvne vypotilo Jeho Veličenstvo po vedeckej diskusii s pánom Einsteinom...) (©KIngRucola)

Pred odletom

24. března 2016 v 9:43 | King Rucola
Tu sedím ticho oddený v hovädzej koži,
ako spitý pod obraz baránok boží,
krúpy s praskotom na kôžu padajú,
mne a jej nič nerobia, na nás nemajú.

Znovu nad hlavou preletela mi sardinka,
zaleskla sa aj druhá, aj tretia,
keď veľké lietadla, žraloky prestávku majú,
vtedy sardinky jedna za druhou, ba i tretia letia.

Z šedého neba padajú krúpy
tancujú na hovädskej to koži
sedím tu ako Kubo hlúpy,
či ztvrdnutý penis na milenkinej loži.

Hoväda koža stuhnuté telo príjemne hreje,
hovädo chlap z terasy na vnúčata sa díva,
ich šantenie veselé, šťastne sa smeje,
nevníma vôbec že na jar je ešte zíma.

Dnes v Tokyu okolo stupňov päť,
stromy čeresňové majú však už plný kvet,
keď musím sa tam teda zajtra vliecť,
problém je, ako sa obliecť!

Ach ty moja bunda hovadsky kožená!

Pamiatka nenarodených detí!
Nečitateľný záber z cintorína-chrámu pri druhom najväčšom Budhovi Japonska. (Kamakura)
(Foto Dr Max. de Bile slabým telefónom v daždi.) (©KingRucola)

Ranný pozdrav - básnik patrí za mreže!

23. března 2016 v 8:46 | King Rucola
Akú spustím pre dnešok vetu pozdravu,
čím prichutím tú pravidelnú dennú otravu?
Aké použiť dnes korenie,
keď pomaly čaká nás už balenie?


Ako ide vajco do sveta...

22. března 2016 v 15:01 | King Rucola
Keď som musel - vyžadovali to každodenne - s vedychtivými mladými do postele, tak som pravideľne používal tú istú lesť. Slávnostným, podľa možnosti hlbokým hlasom, som spustil "Ako išlo vajce do sveta" a začal som si vymýšlať tie najväcšie hlody. Obvykle som prvý zaspal. Preto som volil krátke texty alebo som opakoval niečo nejakej mantre podobné. Najlepšia moja rozprávka bola táto:

Každý rok znovu príde jar!

20. března 2016 v 9:36 | King Rucola
Tak už ma vyhrieva prvá jarná žiara,
hoc dohasína už, pomaly jej prihára.
Nie, ešte nie zo slnka,
to ešte spí,
darebák to lenivý, ospalý, pomalý.
Iná v prstoch mojich plnka,
než konečne sa rozvidnie
prvá jarná cigareta na perách mi ľpie…

Tak som teda jar novú privítal,
tento rok nezaspal, nezabudol, nezmeškal.
Prešla práve už stá jar i keď je to len relatívne,
odkedy istý pán Einstein vyplodil pre naše mozgy riadnu robotu,
sto rokov už lámame si hlavu nad teóriou relativity, určujúcou aj dĺžku slonieho chobotu!

Do rozjímania o jarných skokoch, nových plánoch,
aj Schrödingerova mačka skočí,
z teórií týchto pánov
hlava zbytočne sa točí.

Čerstvá miazga do končatín ľudí, stromov stúpa,
medvedí cesnak rožky zo zeme vystrkuje,
svojou vôňou, chuťou, pozornosť si nárokuje.
Nedať si ho na maslom potretý krajec chleba - tá myšlienka by bola hlúpa!

Nie Einstein, Schrôdinger a iní milí páni prišli v jarné ráno strašiť,
radšej v kľude vonnú kývu si upiť,
pohodlne sa usalašiť,
než tvrdou prácou pozdravnú kartu k Velkonociam dokážem vypotiť…

...alebo sa niekde stratiť, isť sa zašiť.
Alebo predsa robiť, sa snažiť
kresliť, maľovať, ba aj sa kávy pritom napiť
a s "dielom" hotovým ako víťaz sa vrátiť?

Téma motívy núka, vzkriesenie, nový život, symbol zajac, dobrý pracovník na tomto poli,
vajcia nosí, ktoré sliepka do košíka kladie,
mačka nad týmto dianím spokojne si pradie,
kvantovej fyziky pokus ju nebolí.

Návod na univerzálne vajco.
(Invencia Jeho Veličenstva, Kráľa Rucolu, nech nám žije večne!) (©KingRucola)

Koruna tvorstva, urob si to sám,
návod na univerzálne vajco ti tu dám.
"...läßt sich die Oberfläche eines Eies (genauer: eines Rotationsellipsoids) exakt und elementar berechnen. Ist R der Radius des Rotationskreises, H die Gesamthöhe des Eies,
Typesetting:-mrow(Typesetting:-mi(
der Streckfaktor in Richtung der Achse und
Typesetting:-mrow(Typesetting:-mi(
die sogenannte numerische Exzentrizität, so liefert eine elementare Integration die Oberflächenformel:
Typesetting:-mrow(Typesetting:-mi(
Koniec návodu..."
Len si to podľa vzorca nakresliť, vystrihnúť, vyfarbiť či polepiť,
dobrôtkami rôznymi naplniť!

A je to! Veselé sviatky veľkonočné!

Balada o umelcoch.

18. března 2016 v 8:01 | King Rucola
Čim tak dnes začať?
Prvé ma napadá - dnes určite nebudem zvracať!
Brucho mám prázdne ako lesklé zrkadlo,
druhé dosť smiešne dnes ráno ma napadlo:

Nie som už panna,
ale zavretá pre teba je moja brána.
To preto tak dopadlo,
že dlho som bola sama.


Totem, tabu a iné nemravné chúťky - hlavne pre Sugr!

16. března 2016 v 19:45 | King Rucola
Tak som raz čítal od Sigmunda Freuda v jeho rozprave "Totem und Tabu", že boli kmene, v ktorých ženích nesmel rozprávať so svojou budúcou svokrou. (Tchýně) Ak to bolo nevyhnutné, tak jedine tak, že ju nevidel. Aspoň palmový list musel byť medzi nimi. (Podobne ako pri spovedi v kostole to mrežované okienko…) Dlho som premýšľal, prečo takýto čudný zvyk, prečo bolo "tabu" uvidieť svoju budúcu svokru.


Znovu, ale už aj dia(a)kriticky

15. března 2016 v 18:43 | King Rucola
Konečne som doma. Namiesto ráno je už večer. Výčitky svedomia. Čo som to tu vypustil! Okamžite sa to snažim napraviť. Skôr, než začne večerný program. Tak tak...Všetko, čo je písané kurzívou je akási forma básnického prekladu. Tak to malo pôvodne byť. Ale stres cestou, poveternostné podminenky, nálada, všetko sa to akosi zmiatlo. Preto - dia(a aj) kritická oprave! tak to skúšam znovu! Kurzívou to nejako nefungovalo, tak iná forma "opravy". Text za pomlčkou je text opravy, kajania sa...


Aforizmus na zaciatok tyzdna - alebo rozmarne myslienky cestou,

15. března 2016 v 1:24 | King Rukola
Úryvky popletených myšlienok počas nudnej a namáhavej cesty za žiadnym cieľom. Venované všetkým cestovateľom ako aj nešťastníkom, ktorí cestujú na dovolenku. Hlavne ale aj Elis, k jej skvelej poviedke-románu. Bohužiaľ text bez diaktritiky, možno niektorá pointa tým uniká, je stratená, ale dúfam, že je to zrozumiteľné napriek týmto nedostatkom aj tak...

Umenie, komédia života(?)

13. března 2016 v 7:54 | King Rucola

Chagallove okna v Zürichu. Fraumünsterkirchel Chodí ich obdivovať "celý svet".
Venované MIlošovi k jehjo skvelému článku pozri tu ako aj pre Helen za jej úprimný komentár v Milošovom článku o Chagallovi,
zároveň ako prejav obdivu za tento jej článok. (Super!)

Karkulák a vlk!

12. března 2016 v 15:05 | King Rucola
Keď už nemám o čom písať,
tak nech sa to aspoň rýmuje!
Do kôpky slov do veršov zoradených,
ukryť sa dá more myšlienok nezmyselných!
Keď pekne sa to rýmuje,
z prázdnoty hlavy sa ľahko básnik veršom vyzuje.

Do výrokov, prázdnych, bezcenných to nakupených hromádok,
každý nadšený grafoman,
toku sypúcich sa hlúpych písmenok,
vďačne otvorí dvere priehrady dokorán.

Za to "básnik" vďačí veršu,
zaň nedá nik ni polámanú geršľu
Slobode písania vďačne ten debil vďačí
a k bľačaniu veršov ho to stále tlačí.

Karkulák a dobrý vlk.
(Ilustrovalo Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne.) (©KingRucola)
Prineste konečne, nadžente sem tie hladné vlky,
nech roztrhajú toho básniaceho barana,
chcem dočkať sa už odmlky,
NIe, nechcem nespať do rána!
Počúvať tie kakofonické zvuky,
básnika s ježibabou ožente,
možno odsekne mu pero z ruky...

Ochrana zásluhou emancipovaných Amazóniek. Emancipácia, konečne správne!

9. března 2016 v 8:59 | King Rucola
Komentáre k môjmu príspevku (viď tu) k MDŽ včera ma inšpiruju k následovnému takmer manifestu, plamenej výzvy. Heslo:
"Za emancipáciu mužov!"

Od včerajšieho sviatku žien, Medinárodného dňa žien, resp.. Svetového dňa žien, ako to novšie býva nazývané sa ešte nič nemenilo. Emancipácia muža necháva na seba čakať. Následovný text ukáže, ako odvážne Amazónky prevzali osudy našich životov, našej vlasti a nášho blahobytu do vlastných rúk.

MDŽ, super komédia života!

8. března 2016 v 8:17 | King Rucola
Naše milé ženičky, za všetko Vám vďačíme,
preto dnes Vás slávime, za Vami sa aj inokedy vláčime!
Nenecháme sa nikdy odradiť,
dokiaľ určité veci vieme pre Vás postaviť.

Na stavenie je toho všade príliš veľa,
pre staviteľa nikdy neplatí nedeľa,
stále pilne pracuje,
domy verejné a domy pre ženy bité buduje.

Nevidno koniec našej budovania snahy,
dokiaľ pery ženské dodávajú nám kvietkom vlahy.
Márne sú však samčeka snahy,
aspoň jedno dieťa porodiť,
tu museli by ste pre nás do pôrodnice zaskočiť.
Vraj pri nerovnakej mzde sa Vám to nechce,
nuž nevadí, príjmete aspoň naše vence.

Odrážame neprajné útoky na guľky,
aby zostali Vám, tie nalepené ceduľky:
"Toto sú len moje gule, tie nikomu nevydám!
Radšej slobodná budem na neho čakať,
aj keď sa nevydám!"
Jeho právna žena bude ešte plakať,
keď fotografické dôkazy jeho nevery jej dám.

Vraj nevie sa bez tvojej - sokyňa! - pomoci (na vlastné nohy) postaviť?
Tak vedz chyba je u teba, ty si žena celkom na riť!
Dobre vieš, že ak mu nestojí,
ešte nie je celkom po boji.

Do úst berieš slova emancipácia, rovnaká mzda, rovnaké práva,
či ale vieš, ako to vyzerá, keď zdola sa dívaš, ako rastie tráva?
Dovtedy krivdy dosť si ešte užiješ,
rovnoprávnosti sotva sa dožijes!

Starodávna kolorovaná rytina.
(Autor Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne, v rámci historických výskumov.) (©KingRucola)

Proroctvo dávne totiž hovorí,
až prvý muž raz dieťa porodí,
až žene raz niekto vážne namiesto pani povie pane,
potom slobodne môžeš ísť miesto neho do boja alebo pracovať do bane.

No nech sa tak stane,
nikto nebude musieť bývať v stane.
Veľa vecí viete medzitým samy stavať,
najlepšia metóda - Vy prestanete nám dávať…

Neber už od muža žiadnu (nerovnakú) mzdu, nevezmi haliera ani kopejku,
pracuje na neho, vydržuj si ho, najlepšie aj jeho frajerku.
Nie je predsa ďalej dobre možné, aby všetky ste sa chovali ako ženy zámožné,
nech bojovník, lovec, ochránca, si hlasito kýchne
v postieľke lenošiac konečne si oddýchne.

Vám patrí svet...

Za dverami k oválnej sieni aj Slovensko volilo

6. března 2016 v 18:59 | King Rucola
Konečne. Konečne dostáva aj politika ľudské tóny.
Penis budúceho prezidenta sa dostane von z povestnej oválnej izby vo Washington-e? Clinton asi pri toľkej novej slobode závidí!

Trump macht seinen Penis zum Thema

Titulok zo včerajšich novín.


Calatrava, tráva a ryba

4. března 2016 v 13:30 | King Rucola
Po pár nepodarených pokusoch by som predsalen chcel, aby tento text vyšiel dnes. Pretože dnes sa otvára nádražie v New Yorku, ktoré navrhol fantastický architekt Santiago Calatrava. Už sa mi nechce znovu a znovu detailne písať to, čo mi zmizlo v kybernetickom éteri, tak kto chce, nech číta tuna ďalej. Hlavne ale, nech si vyhľahá materiál o Calatrava. Stojí to za to!

Plamená výzva architektom!

3. března 2016 v 11:53 | King Rucola
Plamenná výzva všetkým zodpovedným. Pravdepodobne všetci sme to aspoň raz, aspoň v detstve, zažili. Našinec stojí so zovretými nohami, zvíja sa v bruchu, zuby zatína a zamknuté dvere čnejú pred zrakom úbožiaka ako vysoké múry nedobytného hradu, pobrežnej pevniny, zaistenej pevnôstkami s guľometmi z druhej svetovej vojny, alebo ako protiatomový bunker, či alebo aspoň tej perníkovej chalúpky z rozprávky, kam by sa jeden kvôli ježibabe aj tak dobrovoľne - ani v prípade "potreby" - nikdy dobrovoľne netrepal. Ale potreba súri, záchrana v nedohľadne…O potrebe je tu reč!

Preto sa cítim donútený týmto ohnivým výkrikom, týmto názorným plagátom, touto úpenlivou prosbou na všetkých kompetetných architektov, dôrazne apelovať:

"Myslite na zabuchnuté dvere, na stratené kľúče, na rodičov, ktorí sa ešte nevrátili z krčmy, na náhle postihnutých, ktorí už nemôžu hľadať, kde v taške založili ten vytúžený šperhák - proste na všetkých tých, ktorí to majú už súrne, ktorí už nemôžu vydržať.

Nikdy by som si už neprial, znovu zažívať tie strašidelné chvíle, keď sa mi úspešne podarilo ešte zavčas dobehnúť zo školy a keď som narazil na zamknuté dvere! Žiadny záchod, žiadna miska, kýblik, lopatka na vykopanie jamky a na následovné zahrabanie, ako to robia čistotné mačiy, o šerblíku ani nesnívať...Zuby stisnúť a dúfať, aspoň do tej chvíle, keď sa sa nezadržateľne hnedý potôčik začne rinúť bielou, čerstvo vypratou a napriek protestu matkou nanútenou nenávidenou podkolienkou, že spásonosný kľúčiar sa niekde na blízkom horizonte ešte včas vynorí.

Nikdy viac, prosím! Ak "developeri" - čo za slovenské to slovo! - nemajú pre tieto skromné ľudské potreby porozumenie, tak prosím aspoň o prenosný šerblík. V dobe mobilných telefónov by to nemal byť problém. "Šerbeľ", zjemnene, zaľúbene, laškovne, zaliečavo skôr "šerblík".

Odkiaľ asi toto slovo sa vzalo a zaužívalo? Možno z francúzštiny: "cher" ako "drahý, milý", a "bel" od "beau" pre o.i. "pekný, dobrý, vznešený", atď. Vôbec by som sa nedivil, v tej situácii, keď šerblík treba, niet nad neho! (O čo hnusnejšie tu znie to novoslovo "developer" pre obyčajného vývojára, staviteľa, taká blbost!

Ale ak bude ten developer na to myslieť a konzekventne umiestňovať tie záchody pred vchodovými dverami, tak tomu slovu všetko odpustím…)


Architektonický návrh Jeho Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne!
(Plán z epochy, keď Jeho Veličenstvo pôsobilo v architektúre.) (Copyright©KingRucola)
Záchody patria PRED dvere, pred zámkom, jednoducho na chodbu! V nudzi prístupné - aj širokému publiku!

Spomienka na už navždy zamknuté dvere.

2. března 2016 v 11:32 | King Rucola
Dvere! Kedysi dávno, keď som si nevedel poriadne vybrať, co by som chcel študovať, mal som tú česť, že som sa smel zúčastniť pár hodín prednášok profesora Ladislava Vychodila, národného umelca a prakticky zakladateľa československej scénografickej školy. Sprvu, pretože pracoval v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, neskôr aj v Prahe. Svojou tvorbou vynikol ďaleko nad priemer, nespočetné realizácie jeho návrhov dosiahli aj medzinárodné uznanie. Ale to si môže každý sám overiť. Ja som chcel o inom…

Profesor počas prednášky - boli sme tam len traja, teda dvaja jeho poslucháči a ja ako hosť - chrlil nápad za nápadom. Tému som zabudol, neviem, o aké predstavenie sa jednalo, k čomu mala byť tá diskutovaná scéna navrhnutá. Vychodil nám slovo za slovom metal nové a nové nápady. Najviac mňa zaujal návrh - dôkaz, že si to po pol storočia pamätám! - na javisko, ktoré malo znázorňovať banícku šatňu. Takú, aké sú v tých hlbokých baniach, kde sa ťaží kamenné uhlie. Ťažké nepremokavé kombinézy visia na vešiakoch, ktoré sú potom vyťahované takým kladkovým systémom hore, aby neprekážali druhej šichte, aby bolo v tej obrovskej šatni viac miesta. Strašne to mňa zapôsobilo, k prejednávanému projektu sa to až príšerne hodilo.

Len potom prišiel ten pravý "vrchol". V nejakom súvise sa profesor rozhovoril o dverách. Teda úplne o dverách "rozjímal". Ako patrilo k jeho povahe, opäť sypal z vnútra svojej imaginácie nespočetné ídee:

Dvere, dvere ako večné záhada. Čo je za nimi? Dajú sa otvoriť. Ak áno, čo sa stane, keď ich človek otvorí. Alebo, kto príde cez ne na scénu. Aké tajomstvo skrývajú. Trinásta komnata, ktorú princezna nesmela otvoriť a podľahla, čo viedlo k poznaniu, alebo ku skaze. Bájky, legendy, rozprávky sú plné týchto príkladov. Preskočil k prostejšej, až banálnej problematike dverí.

Vylomené dvere, dvere sklenené, teda prakticky žiadne, dvere s nespočetnými zariadeniami proti vlámaniu, posuvné dvere, dvere proti zime a naopak, dvere pre ľahšie vetranie. Dvere, ktoré majú v sebe onú škáru, kadiaľ mohol kedysi poštár vhodiť poštu a detektívi vo filme mohli pozorovať, či je niekto v byte, kde nikto neotváral...Tak, ako to poznáme hlavne z amerických filmov, presne ako aj to zabuchnutie dverí. Dvere sa automaticky zamknú a stane sa z nich neprekonateľná priehrada.

Dvere ako mimický alebo psychický jav. Zlostne zatresknuté, alebo na protest nechané otvorené, rozčapené dokorán. A keď šef potom povie: "Zavrite dvere a posadte sa…" veští niečo neobvyklého, často negatívneho. Dvere ako predmet alebo nátlaku, trestu. Zamknutý vo väznici, v detskej izbe za trest. Dvere ako neprekonateľná prekážka pre deti, ktoré by prirodzene chceli vedieť, prečo sa rodičia zamkli v izbe…

Na javisku si divák ťažko všimne, uvedomí prítomnosť dveri ako takých. Vidí len nimi hercov prichádzať a odchádzať. O tajomstve alebo záhade dverí neuvažuje zrejme nikto.

Vôbec, o dverách si začne človek robiť myšlienky až vtedy, keď je väčšinou dávno neskoro.
Keď za zabuchnú a človek mrzne v pyžame pred nimi, alebo keď sa nedajú zavrieť, lebo ich vlamač vylomil…

Zavreté, zamknuté dvere, čo za poklad môžu skrývať?

Prepánajána! Na dôležitú kľúčovú dierku nezabudnúť - brána k poznaniu?


Historická scéna "Zuzana v kúpeli a starci". (Jeden už asi zmizol...)
Zaznačilo Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne. (©KingRucola)

Epiplóg: Zaujímavá náhoda k téme. Dnes v novinách...


Citát z www.20min.ch


Sie hätten vor ihren Augen Sex gehabt, berichtet die heute 23-Jährige. «In ihrem Zimmer, im Wohnzimmer, auf dem Balkon, auf einem Auto ... Sie hatten überall Sex.» Die Türen hätten sie dafür nicht geschlossen





Primavera meteorolgica

1. března 2016 v 13:39 | King Rucola
Dnes . keby som nebol musel kvôli návšteve raz za uhorský rok povysávať - by som bol býval aj zabudol. Dnes je konečne jar tu! Síce "len" meteorologická, ale lepšie než žiadna. Hneď aj slávnostne sneh zahalil prírodu do svatočného bieleho rúcha, nech srdce jarou rozbujnené opäť pokojnešie búcha...

Dnes buďme v básni realistickí.
o hodí sa ako rým na prídavné meno "ický"? Sprvu sa zdá, javí, že málo, okrem toho povestného "co Jaroslav Vrchlický, 'krava' - alebo tak nejak - smrdí vždycky!"
Ale potom mozog začne pracovať, slová iné vyhľadávať, kombinovať. Napríklad je toľko známych mien, Pažický, futbalista aj "Bača" zvaný, malú uličku pri Slavíne na pamäť mu dali, aj bol dobrý kamoš môj Petríček Vrbický, čo stalo sa s týmito ľuďmi asi, kde sú, kde žnú potravy dennej klasy? Kde potom nejaký Košický, Vároš Igor, Andráši a Petrovský čí Peter Lehký, smutne v hlave mi prebleskne, nežijú podaktorí dávno už, mi v hlave straší...

Buďme realistickí: vezmi si do ruky vysávač, choď, uprac, vysaj jej koberec, ak má i pavlač.
Buďme realistickí - to básnici sú "nadmieru" vždycky, veď načo strácať čas pozemský cez imaginárne bludy, upratuj pekne, vlož dušu k dieľu tomu, nehľadaj pochabé či pomýlené zvody, sú to len pochybné hlody.

Čistotne vyblýskaná kuchyňa, na tie časy tíško spomína, keď bola to ešte istina, kľudu záruka, plochá rovina, kde smažilo, varilo, údilo a aj sa pražilo, až kuchárovi sa z hlavy prášilo. Odpadky, postruhliny, zo zeleniny, kusy hliny, šupy, múka pre červov niekedy čerstvá lúka, na zahustenie omáčky sa prednostne núka, odrezky z rezňov, mlieka plné mláky, víno do gulášu a španielske vtáky, to fantáziu do čias unáša, keď boli jedlíci pri stole a požívali, čo deň prináša. Tak vysaj už tú kuchyňu, veď nevieš dňa, nepoznáš hodinu…

Vysaj, povysávaj všetko, daj pozor na vlasy medzi zubami, niekedy hotové peklo.
Vlas v polievke, oheň na streche, presolená omáčka, už siaha po vareche…
Utekaj - alebo vysávaj...Dvere kvôli prievanu však starostlivo zatváraj!

Jarné vysávanie. Idylické obrázky z mestského vidieku.
Zhotovilo Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne! (Copyright KingRucola)