NULLA DIES SINE LINEA

P-365/356-a Streštená záležítosť

18. prosince 2015 v 0:00 | King Rucola

Tri dni a tri noci (v noci na internete) sme hľadali zúfalo vytúžený vianočný dar. Ak posadlí. Niečo si vraziš do hlavy a keď to nenajdeš, môže jedného šlak trafiť. Hlavne, keď sa jedná o takú úplne jednoduchú vec, ako by som si bol býval myslel. Jednalo sa o kladivo. Kladivo! To by jeden neveril, že nie je možné zohnať kladivo!


Keď sme niekde - v internete obzvlášť - na nejaké to kladivo narazili, bolo buď nekresťansky drahé, alebo kombinované s umelou hmotou, alebo drevené. Kilometre po rôznych obchodoch. Nič! Jednoducho nikde nič, žiadne kladivo.

Medzitým zase nespočetné rezne umlátené poloprofesionálne, jednoducho panvicou, prešli dole Dunajom, teda u nás je dole Limmatom alebo Rýnom. Ale tým kladívkom na tlčenie mäsa by to bolo bývalo štýlovejšie, tĺčik sa to možno učenne nazýva, "palička" údajne po česky, Fleischklöpfer po nemecky ...

Do Nemecka! Spásonosná ídea. Tam to budú mať! Aj mali. Rovnako svinsky drahé, že by jeden ľutoval tú sviňu, z ktorej by tie rezne takým drahým kladivom klopkal. WMF (Würtemburgische Metall Fabrik). Ich nože konkurujú pomaly cenami - asi aj kvalitou - japonským, a to už niečo znamená. Znechutení sa poberáme v tom nevraživom daždivom počasí na cestu domov, bez kladiva.

"Pozri sa", hovorím vyčitavo manželke, "do tohto lacného obchodu s kávou ma nikdy nepozveš! To je ti asi príliš laciné, alebo ako?" Stojím v mrholení pred výkladom a fajčím. Napadne ma niečo, čo muselo byť vnuknutie a nie nápad. "Tito by to tiež mohli mať, veď niekedy majú kadejaké blbosti. Choď sa tam pozrieť, kým tu dofajčím."

Mali! Neuveriteľné. Posledné - alebo jediné? - tri kusy. Zobrali sme všetky. Dokopy stáli menej, než jedno jediné značkové, zato sú pekne lesklé, kovové, žiadna umelá hmota, žiadne drevo, kladívko ako vyšité, Vianoce zachránené. Každý dostane kladivom, teda kladivo...

Super kladivo z podivého obchodu s kávou. (Doku Dr Max. de Bile.)

Z nečakaného úspechu a následovného trieskania mäsa sme sa asi trochu vychýlili, vyšinuli. Moja žena začala pevne veriť, že je sama rezeň. Fixná ídea. Chcela, aby som ju vyklopkal...

Poslal som ju kolegovi. Keď jej chcel prekúšať jeho kladívkom reflexy, zázračne "vyzdravela"...

U psychiatra.
(Zaznamenal ako očitý svedok, samo Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne!) (Copyright©KingRucola)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gabi Gabi | 18. prosince 2015 v 1:33 | Reagovat

Len ako dlho vydržia!? Ja mám podobný problém s "haluškárom" Všetky lacné sú iba na jedno použitie. Na tých haluškách je najdrahší ten haluškár. Všetky sú robené z takého plechu. Zatlačíš a máš rúčku na ňom ohnutú. Už som začala cvičiť sádzať - hadzať halušky tak ako moja stará mama. Odrezávať nožíkom z cesta do hrnca. To bola teda sranda ...boli to halušky tvaru takého, že si na ne potreboval príbor. Už som aj trénig vzdala. Som neschopná zvládnuť sádzanie halušiek.  :-(
Prečo si chcel iba kovový tĺčik na mäso? ... či si taký tĺk, že dreveným mäso nevytĺčieš? :-P

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 18. prosince 2015 v 6:20 | Reagovat

[1]: Tie kladivka vyzeraju velmi stabilne a su dost tazke. Drevene mam uz roky, z Bratislavy. Ale po case si zmysli ta jeho "hlava" odletiet, povedzme do prave dusiacej sa kapusty alebo pripraven0ho zemiakoveho salatu. Tak bol vseobecny tenor, ze "drevene uz nie!".

Ja osobne, ako vsetci kolegova majstri kucharski s vela hviezdickami ci Michelinovymi capisami, tlciem to mäso tak ci tak panvicou. Ide to aj rychlejsie.

Halusky robit neviem, ale si myslim, ze by sa mali z lopara odfikavat nozom, to sito je taky "Stilbruch", taky "moderny vynalez".

3 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 18. prosince 2015 v 8:13 | Reagovat

Kladivo.
Kdysi tety jednoho mého kamaráda jely do Dojčlandu kupovat srp. A byť něvěděly jak se ten srp řekne pogermánsyk, poradily si sofistikovaným výrokem:
"Sovjetyše symbol! Und Buch-buch najn!"

Z kladívek mám nejraději Maxwell´s silver hammer.

4 Janinka Janinka | E-mail | Web | 18. prosince 2015 v 10:59 | Reagovat

Hotová kladívková story!
Paličku mám pěknou, dřevěnou, ale ta její hlava paličatá, každou chvíli někam odletí. Až jednou proletí oknem, koupím si tu krásně nablýskanou :-D.

5 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 18. prosince 2015 v 12:00 | Reagovat

[4]: Ja mám paličky z karbónu! (Na "nordic-walking"! To je tá sranda v češtine a slovenčine - u nás je palička tá česká hůlka.)
A "paličatá ženská" je jedoducho tvrdohlavá...) :-D

6 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 20. prosince 2015 v 10:27 | Reagovat

[5]:
A Pali Čatta byl jednoroční dobrovolník.
Původně anarchista - palič.
/oheň rozdělával staromilsky třením (vrtěním) hůlek/

7 Jago Jago | 20. prosince 2015 v 13:15 | Reagovat

[2]:Od té doby, co bylo vymyšleno lepidlo, mi ten horní díl dřevěné paličky na maso neodlétá. :-)

8 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 20. prosince 2015 v 20:04 | Reagovat

[7]: A ako je to s tym spodnym dielom? Drzi ten tiez, alebo ho drzis v ruke? :-D

9 Jago Jago | 20. prosince 2015 v 20:21 | Reagovat

[8]: Ej som si som si, na dolnom konci držím ja, na hornom lepidlo. :-)

10 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 20. prosince 2015 v 22:34 | Reagovat

[9]: A ja zase poznám takú pesničku:
"Adios LEPIDLO", viď tu:

http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/juanes/a-dios-le-pido-139546

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama