NULLA DIES SINE LINEA

P-365/329-a Bomba! Šesť rokov blog!

14. listopadu 2015 v 8:00 | King Rucola
Prvý článok na blogu vôbec, 15.11.2009 šesť rokov!
Tak uz sme tam!
Toto bola presne pred šiestimi rokmi prvá zasejvovaná veta na blog.cz. "Tak už sme tam!", vtedy bez diakritiky. (Kurzívou budem po tých rokoch pripisovať pripomienky, spomienky, asociácie, komentáre z dnešného stanoviska.)
Budem sa snažiť text neupravovať, nezmazávať, len prípadné preklepy, chyby. Snažím sa o autenticitu, úprimnosť.
Originál je k nazretiu tu

(Boli sme tam, vyložili napráskané auto a začali zisťovať, čo všetko sme zabuli zobrať. Najväčší problém sa ukázal počítač, príliš malý, slabý, preplnený. Na otázku, ako je to s pripojením na internet pozitívna odpoveď: "Gratis, prakticky všade." Super, ale ten môj malý...Ako náhodná reakcia - nejako som prišiel na myšlienku, urobiť si blog, kvôli odkladaniu textov. Už vtedy som musel byť "génius"! Tak začala moja blogerská história.)

Po takmer trojhodinovej ceste sme pristali presne pred dijonskou operou, kde cez cestu mame hotel, ktory nam bude sluzit az do vianoc ako "domov". Nastastie v hoteli bezi v kazdej izbe zadarmo internet via WLAN, takze mozem pozorovat vyvoj rozpisanej knihy Michala Viewegha a spol. "Srdce domova". Nas hotylek sa stava pre nas "srdcom domova", nakolko je to len v hoteli vobec mozne. Ale: "Kde je to doma? To znie tak krasne!", pytal sa raz nejaky slavny autor, mozno Papa Hemingway. Nepamätam sa, ci ta spravna odpoved znie tak, ako ju interpretujem ja: "Tam, kde je rano voniaca cierna kava!"

No a to prave v tomto hoteli skor nie je. Nieze by tam cierna kava nebola, ale prave tak domacky po "Srdci domova" nevyznieva. tak sme hned prvy vikend nasadli do teraz uz prazdneho auta a hnali sa do oficialneho domova, aby sme si kavu a varic doniesli. Na to sme sice uz pri odjazde mysleli, ale ako kopu inych veci, sme aj to zabudli. Takze prvy vikend este v Dijon-e nestravime...

Nakolko nam ta tvrda praca pri nastudovani tej na spievanie a hranie narocnej Hindemithovej zriedka az nikdy nehravanej opery "Nouvelles du Jour", ci ako to Francuzi prelozili, poskytuje este stale aj dost casu - prilis dlho to vystupenie nacvicovat nikto nevydrzi, dokonca sam dirigent ma problemy s koncentraciou po troch hodinach - na potulovanie sa mestom, v srdci ktoreho sme ubytovani, tak ani tieto potulky nezaberu vela casu, kde vsetko je tak na minutu az pät pohodlnou pesou chodou vzdialene. To je nezaplatitelna vyhoda tohto nie prilis luxusneho ubytovanie v hoteli "Hôtel Des Ducs".

Takze pevne dufam, ze ked sa vratime s "nasou kavou a varicom, ktory bude pasovat do francuzskych zastrciek", zostane este vela casu na pisanie sprav z nasho dobrodruzneho pobytu.

A bientôt.

EPILÓG:

Originálny plagát k predstaveniu.
(Foto Dr Max. de Bile, ktorý ešte vtedy ani neexistoval. Fotodraw©KingRucola)

Tu končí môj prvý - dnes teda už historický - záznam, uložený do blogu, kde pretrval dodnes. Bol to šťastný nápad, ktorý som v tom Dijon-e mal, medzitým mi "pomrelo" viacero počitačov, text by bol býval pri mojej "usilovnosti" robiť si bezpečnostné kópie určite zmizol. Takto ho ale mám a mám z toho veľkú radosť. Obsah textu naznacuje, že sa jednalo skutočne o blog typu "dennik", možno nejako podvedome implikovaný z názvu tej opery.

Ja som v tom hoteli "Hôtel Des Ducs" nespal ani jednu noc, len auto som zaparkoval do hotelovej garage. Na recepcii som rozosmial milé slečny, dve pekné sestry, rodáčky z tohto historického mesta, ktoré ako jediné vo Francúzku má dokonca minstra (!) pre správu pamiatok, ktorými je mestom priam nabité, otázkou: "Do you speak English?" Veľmi sa smiali a povedali, "Mais oui, bien sur". Majúc ešte v živej pamäti, ako mi francúzsky "flic" (ľudové pomenovnie policajta) na tú istú otázku odpovedal radostným "Yes" a to bolo posledné anglické, čo som od neho počul, tak sme sa sprvu pre istotu bavili po anglicky, aby sme sa vyhli možnému nedorozumeniu. Pochválil som ich, že rozprávajú výborne, ďaleko lepšie, než po francúzky. Samozrejme ďalšia salva smiechu. Počas toho som čumel roztržito na akýsi prospekt. Prešiel som do francuzčiny, lebo to bola potom oficiálna časť rozhovoru. Dobre, že som čumel do toho prospektu a nie na tie dve fešandy, hoci na nich, ako na veľa Francúzkach, je samozrejme hromada vecí na "čumenie" a smyseľné obdivovanie. V prospekte som totiž vyčital, že tento hotel má k dispozícii asi desať minut pešo starým mestom apartmenty.

Samozrejme, hneď som taký jeden zobral a to bolo na následujúce tri mesiace potom moje veľké šťastie. Byt sa stal moje "Srdce domova", kde som mohol sám si variť, fajčit, celú noc pozerať televiziu a mal som svoj privát. Kým ostatní aktéri zostali v hoteli, - dirigent tu býval tiež, o poschodie nado mnou - my dvaja sme mali tieto výhody absolutnej anonymity a robili sme si, čo sa nám chcelo, bez "závistlivých" pohľadov tých ostatných "radových pešiakov".

Bol to nádherný čas, kreatívny, veľa som tam písal, možno preto som zostal na blogu "trčať". Z praktických dôvodov. Ale ťažko je mi uveriť, že je to už ŠESŤ rokov. Čo všetko sa odvtedy udialo, čo všetko sa od vtedy neudialo...

Tu pár dojmov z tohto čarovného mesta v srdci Burgundu.
(Všetky fotky su dielom Dr Max. de Bila, ktorý vtedy ešte ani nebol na svete. Fotodraw©KingRucola)

V smere hodinových ručičiek: Opéra de Dijon, námestie pred Palais d'État vo vianočnej paráde - tá bola v celom meste kúzeľná - na rohu chrámu Notre Dame povestná soška "La Chouette", sovička, tak vyleštená od neustáleho hladenia okoloidúcich, pretože ste vždy museli ľavou tukou sovu pohľadiť, aby ste mali šťastie ten deň a vôbec, všeobecne. Ďalej
v spodnej rade hlavná nákupná trieda s neustálou procesiou pracujúcich žobrákov a svetoznámym obchodným domom "La Fayette" a ak si dobre spomínam, tak je hneď naprieč obchod s nespočetnými druhmi horčice, tej povestenej dižónskej, ku Vianociam dokonca aj čokoládovej horčice. V obchode Maille - záber výholy - môže záujemca skúšať rôzne druhy do sýtosti a nie je jednoduché, vybrať si z toho množstva. Pešia zóna s chrámom Notre Dame v pozadi. Perlička: Na veži na čestnom balkóniku sedí súsošie hlavného "investora" chrámu a jeho rodiny!

Dijon sa určite oplatí navštívíť, už len kvôli tým horčicovým poliam, ktoré mesto obkopuju a samozrejme nezabudnúť na povestný "Cassis de Dijon", ktorý, ako už meno naznačuje, je likér z čiernych ribízľov a dal meno aj povestnému "zákonu". No a pútnika uondaného chôdzou a trandaním sa vychýrenou bohatou tržnicou určite postaví na nohy povestný tradičný "Boeuf Bourguignon" - neuveriteľný guláš z tých povestných "charolais"-kravičiek, ktoré sa všade na okolitých pastvinách ukazujú a pýšia v svojej plnej bielej paráde a tento gurmánsky pôžitok zvlažený fantastickým, ťažkým červeným brugundským vnom z okolitých viníc.

Až som sa "rozspieval" v spomienkach, textom šlágru trochu pozmeneným, podivným, hudiem si pod nos a nemôžem sa toho zbaviť: "Na Dijon a Tebe má milá, nezapomenu nikdy, Madonna mia", no proste salát zo spomienok na krásnu dávnu minulosť...

(Ostatne: Ako to dopadlo s oným "Srdcom domov" a Michalom Viewegom som sa nikdy nedozvedel a ani po tom už nkdy nepátral.)


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 VendyW VendyW | E-mail | Web | 14. listopadu 2015 v 8:06 | Reagovat

Ve světle včerejší neskutečné, i když očekavatelné tragedie v Paříži jsou ty fotky takové jemné.I když ten plakát jakoby byl předzvěstí věcí příštích. Takže tomu jednomu z tvých několika blogových dítek gratuluji :-)

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 14. listopadu 2015 v 8:12 | Reagovat

[1]: Vieš, že ja som sa to dozvedel až teraz ráno? Včera som bol tak z tohoto podivného leta tak vyšťavený, že som jednoducho umrel a zobudil sa až o tretej ráno a počul správy. Vrhol sa na všetky internetové noviny a furt som rozospatý nič nechápal.

Také svinstvo v tak nádhernom meste!

3 VendyW VendyW | E-mail | Web | 14. listopadu 2015 v 8:33 | Reagovat

[2]:Já taky teď nejdřív na netu na Idnes a pa to říkali i ve zprávách v rádiu. Je to strašné ale jak říkám tohle se dalo čekat! A bude to ještě horší..... to co dnes EU deklaruje a dělá je všechno realizováno dávno, dávno po dvanácté hodině a už je to nezvratné. Ty lidi už dneska nikdo žádným způsobem nedonutí jít zpátky! Spíš se budou muset nastavět všude zátarasy a hlavně začít něco dělat s tím aby se vůbec nikam nevypravovali. To jest přímo v zemích odkud jsou nebo v zemích bezpečných. A zase jsme u dost velkého průseru protože k těm patří Turecko které teď bude držet Evropu pod krkem a požadovat urychlené přijetí do EU. A tak k těm statisícům nelegálních musulmanů v Evropě přibudou miliony legálních musulmanských členů EU. Z bláta do louže je tohle řešení.

4 Miloš Miloš | Web | 14. listopadu 2015 v 10:16 | Reagovat

Tys založil blog ve Francii? To je stylové :)
6 let by se slušelo oslavit francouzským vínem.

Omlouvám se za zvědavost, v té opeře zpívala dcera?

Z jedné listopadové návštěvy Paříže si také pamatuji, že celá Champs-Elysées už byla vánočně vyzdobená. Když to tak bude pokračovat, může se začít už v létě.

5 Miloš Miloš | Web | 14. listopadu 2015 v 10:19 | Reagovat

[2]:[3]: Hrozně mám rád ty multi-kulti korektní humanisty, kteří chtějí pomáhat statisícům imigrantů, aniž by si uvědomovali, co s nimi přijde.

6 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 14. listopadu 2015 v 10:24 | Reagovat

[4]: Ano. Dokonca hlavnú úlohu. Objavil som, že mám aj hrozitánske foky z nej v kostýme a nekvalitné video aj so spevom.

Strašne ma mrzí, že sa mi nikdy nepodarilo zachytiť vstuppnú "áriu". V originále zvolanie "Schiesse!" Neviem si spomenúť, ako to išlo francúzsky, ale "merde" to myslím nebol...

Mám este prastaré zo zámku Pommerey, lenže to bolo tak drahe, že už roky sa neodvážim ho ochutnať, čiže možno sa aj skazí...Takže oslava s pivom, skromne. ;-)

7 Gabi Gabi | 14. listopadu 2015 v 11:03 | Reagovat

Kingu, máš chybu v prvej vete... nie rok 2006, ale 2009. To bolo prvé, čo ma zarazilo, lebo dnes je rok 2015 a to je rokov 9, nie 6.

Gratulujem k výdrži, nech ti dlho vydrží. ;-)

Paríž...moje milované mesto- neskutočná tragédia, ktorú sme dovolili. Ja budem radšej hodinu aj dve trčať na hraniciach a predkladať svoj pas, ale nikto taký by sa len tak nemal promenádovať po Európe, ba ani nikde po svete. Nás na SK, zachráni možno iba naša chudoba, ale nechcem aby naše deti museli sedieť za pecou, pretože všade im bude hroziť, že si ich so sebou vezme nejaký blázon. Takýto agresívny islam je treba zakázať a jeho vyznávačov kdesi do púšte bez vody vysadiť. :-(

8 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 14. listopadu 2015 v 11:12 | Reagovat

[7]: Ďakujem. Okamžite opravil. Ale ešte dobre, že som tam nechal ten originál, tam je to samozrejme správne. (Ináč je to len zrkadlový obraz, nie? "69"( To povestné "nemravné" číslo... ;-) )

Škoda, že mi kazí jubileum tá tragédia v Paríži. (Hemingway: Paris, Moveable Feast)

9 Baruschka Baruschka | E-mail | Web | 14. listopadu 2015 v 14:00 | Reagovat

Ach jo, dneska jsem si přispala. Chytrý telefon vypnutý, klidný den a sodinou...
A pak si jdu, jako každý den, v klidu a pohodě pročíst oblíbené blogy a dozvím se o útocích v Paříži... A je po klidu. Kdepak, letos moje dcerka nepojede na školní výlet do Drážďan...
Kingu, ale gratulace k šestiletému výročí, to zas jo :-)

10 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 14. listopadu 2015 v 18:43 | Reagovat

Dijonská hořčice a vídeňské párečky to je ta správná forma EU.
Gratuluji k půltuctu.

11 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 14. listopadu 2015 v 18:44 | Reagovat

[9]: Dakujem. Vsetko je vlastne nejako "nahoda"...(Pekny vikend este vinsujem.)

12 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 14. listopadu 2015 v 18:45 | Reagovat

[10]: A ked nie su parky k dispozicii, tak staci natriet na chlieb, aj to v europskej nudzi ide... ;-)

13 jednorožec jednorožec | 14. listopadu 2015 v 20:47 | Reagovat

[12]: Chleba s máslem a hořčicí - kolikrát jsme tím  v mládí zahnali hlad...
Buržoasní doplněk jsou pak navrch kroužky cibule a placka smaženého vajíčka.
(Naštěstí jsem právě po dobré večeři, takže slintám nepatrně, skoro nepoznatelně).

14 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 14. listopadu 2015 v 21:46 | Reagovat

[13]:
Cibule není nikdy dost!

15 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 15. listopadu 2015 v 4:24 | Reagovat

[13]:

[14]:

Nemozem inac, len s predrecnikmi hlboko suhlasit!

16 Miloš Miloš | Web | 20. listopadu 2015 v 20:31 | Reagovat

Blahopřeji k takové dceři. Určitě bude na tom plakátu.

17 Miloš Miloš | Web | 20. listopadu 2015 v 20:32 | Reagovat

[6]: Blahopřeji k takové dceři. Určitě bude na tom plakátu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama