NULLA DIES SINE LINEA

P-365/320 Hamlet číslo dva

25. října 2015 v 8:40 | King Rucola
Čím viac roboty sa na mňa valí, tým viac si lebedím v predstave, že som ťažko chorý a nevládzem a dokonca ani nemusím vládať. Veď trpím uznávanou psychickou a u mňa aj fyzickou poruchou, zvanou "Hamletov syndróm". Tak si len sedím, veselo do sveta čumím a užívam si túto skvostnú výhovorku.

Načo by som sa papral takými pochabými problémami, ktoré by som mal riešiť? Nemusím! To je dôležité - nemusím!

Kedysi dávno nás zase raz vyhnali na takzvanú brigádu. Niekedy sme chodievali na stavbu, hádzať štrk do betónovej miešačky, voziť fúriky za účelom prekladania tovaru z miesta na miesto, bez akejkoľvek logiky. Inokedy sme skončili na pokosenom poli a vidlami zbierali napriklad seno, krátiac si čas prenásledovaním nespočetných poľných myší. Nieže by to niekomu z nás vadilo, na výkon sa nikto nepozeral, oficiálne išlo o "zblíženie sa s pracujúcoou triedou", čo sa aj po smene výborne darilo, keď nás družstevníci alebo kolegovia stavební robotníci - taký žeriavnik bol naskutku "pán" a mával často vedúce slovo -, pozvali do miestnych krčiem štvrtej cenovej skupiny.

Tentokrát sme skončili pri stavaní zoologickej záhrady. Mali sme planírovať panenský terén, na ktorom sa neskôr mali stavať klietky pre budúcich obyvateľov tejto inštitúcie. Práca, ktorú by taký mensí buldozér bol býval spravil za jednu smenu. My sme postávali a nefajčiari sa nechávali zasväcovať do tajomstiev inhalovania cigariet menom "Detva", stávali krabička s desiatimi klincami - ako sme tieto tenké cigarety nazývali - korunu. Jednu korunu. Takže aj pre študentov cenove prístupné.

Emancipácia ešte nebolo módnym slovom, jednoducho sa konala. Dievčatá, kolegyne, postávali takisto s lopatami v ruke ako my, telesné sily si šetriaci "kulturisti". Kulturista sa nazýval vtedy spochabelý človek, ktorý sa trápieval s väčšinou samo zhotovenými činkami alebo sa vyťahoval na tyči imitujúcej hrazdu, pripevnenej medzi dverami, za účelom dosiahnutia trojuholníka medzi ramenami, pásom a nafúknutými bicepsami, ktoré boli prísne krajčírskym centimetrom merané, denne kontrolované.

V tejto usilovnej lopote s lopatami slúžili teda nastávajúce ženy ako svetlé body, stĺpy, sochy, orientačné nápisy pre nás, nudiacich sa začinajúcich fajčiarov. Boli stredobodom "pracovnej náplne". Ale možno už vtedy a kvôli tejto zamotanej situácii sa zakrádali do mojej duše prvé zárodky hamletovského syndŕomu.

Nezmyseľne "zmysluplná" práca, nehýbajúci sa čas, nuda, hlad, smäd, ukladali baktérie tohto syndrómu pochybností, pochybností vlastne vôbec o všetkom, do výživnej pôdy dychtivej, lebo totálne nič nerobením vymetenej, prázdnej, všetkým zaujímavým podnetom otvorenej, po poznaní dychtiacej hlavy zradnú otázku: "Robit alebo nerobiť?"

Dr Max. de Bile zhotovil snímku pre znázornenie hamletovskej problematiky podla pera Jeho Veličenstva, Kráľa Rukolu, nech nám žije večne. (Fotodraw King Rucola©)

Ešte snáď v tejto ilustrovanej scénke sa tá "robota" mohla vyplatiť, ale ináč zostáva táto delikátna, psychu hĺbavého jedinca s hamletovskám syndrómom večne zaťažujúca otázka: "Do or not to do?" dodnes nezodpovedaná...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 25. října 2015 v 9:11 | Reagovat

Detvy, partyzánky, lípy, letky, globusky, později marsky...
A kubánské ligerosky se sladkým papírkem.
tusmouk ornot tusmouk.

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 25. října 2015 v 9:33 | Reagovat

[1]: Som pre smouk, uz skoro tristvrte storocia!

3 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 25. října 2015 v 11:46 | Reagovat

[1]: Prave si spominam, ze Globusky boli na socialisticke pomery strasidelne, neuveritelne dobre cpane. Mali uroven...

4 Gabi Gabi | E-mail | 25. října 2015 v 21:58 | Reagovat

My sme chodievali na zemiakové brigády. Mám jednu takú fotku, kde sedíme v poli na vedrách- ja so šatkou na hlave a vedľa spolužiak so slušivou baretkou. Tá prax bola potrebná, zo snaživého spolužiaka sa stal neskoršie prodekan našej  Almamater. Mne sa tá skúsenosť zišla tiež, ale až teraz, o 34 rokov. :-D Neviem čo som to bola za študentku, ale nefajčila som, chýba mi v tom smere dosť podstatne vzdelanie.

5 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 26. října 2015 v 6:32 | Reagovat

[4]: Mozno teraz uz fajcis? Monika Lewinksy sa to tiez naucila. Nie je asi velky problem, alebo?

6 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 26. října 2015 v 8:27 | Reagovat

[4]:
Já měl raději brigády chmelové.
Býval jsem hrdým strhávačem.
Tělo mi vonělo lupulínem.

[5]:
Pozor! Stáž v oválné pracovně není brigáda.

7 Gabi Gabi | E-mail | 26. října 2015 v 14:14 | Reagovat

[5]: Ajaj ...nenašla som tak dobrého učiteľa akého mala Monika L. ;-)

8 Jago Jago | E-mail | 29. října 2015 v 21:54 | Reagovat

Joj, Detvy! Těch jsem si užil na vojně, protože je dostávali naši slovenští spolubojovníci z domova. Pak byly ještě Bystrice, obdoba našich Partyzánek, rovněž za korunu šedesát.
Chmelové brigády jsem miloval, ještě lepší to bylo na vojně - to jsme chodili na brigády do stáčírny místního pivovaru. A pracující se s námi družili! Ženy z ranní šichty pro nás vždycky někde zašily basu dvanáctky, protože na odpolední, kdy jsme fungovali my, se stáčela jen desítka a jim bylo vojáčků líto. Lepší, než stavět sloninec. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama