NULLA DIES SINE LINEA

P-365/318 Hamlet! Neobzeraj sa späť, mysli na Lotovu ženu!

20. října 2015 v 12:51 | King Rucola
Hamletov syndróm!
(Alebo spomienky ťažkého psychopata.)

Autori Goldblatt a Miller v ich knihe na túto tému, vypracovanú na univerzite v Berkley, uvádzajú štyri výrazné typy predstaviteľov Hamletovho syndromu. Tento nižšie uvedený pasuje na mňa akokeby luxusným krajčirom, pardon, výborným psychiatrom, mne na mieru ušitý. Definícia typu tak presná, až sa musím podozrievavo pýtať: "Poznajú ma osobne? Ja som ich teda doteraz ešte nikdy nestretol..."


(Citát)
The Artist: ``He takes a menial job, but his identity is really in his art. Like the cabdriver who writes plays based on the kinds of people he picks up,`` Miller says.

Konečne viem, na čom som. Trvalo to takmer tri štvrtiny storočia, kým som našiel správnu diagnózu. Od maturity som nič nerobil, len študoval. Ešte v matuzalemovom veku som študoval. Večný študent! Pracoval som od detstva. Niekedy aj celkom veľa. Prevažne ako pomocná sila na podradných miestach. Večný pomocný robotník, prevážne nekvalifikovaný. Večný robotník, večný študent. Ale hlavne som študoval. To malo obrovské výhody, keďže som vlastne tak naozaj ani nepracoval, ani neštudoval. Pri práci som si hovoril, že to je len dočasne, kým doštudujem, je to provizórium. Potom, ako vyštudovaný, potom to len poriadne začne, potom to bude skutočne aj práca a za ňu aj patričná pláca. No a pri štúdiu som si hovoril presný opak, alebo takmer presný: Toto ešte nie je to pravé, čo som chcel, čo som si myslel, dobre, že pracujem, tak nemôžem prepadnúť tej monotónii, ktorú aktuálne študium sľubuje. Veď si niečo nájdem, čo ma poriadne chytí, pohltí aj s čižmami. Zatiaľ je to ako mentálne cvičenie. Určite to nie je to pravé, to definitívne. Ale žiadne štúdium nemôže škodiť, duševná rozcvička. Hovorieval som si, nahováral: "Dobre, že študujem, tak nemôžem podľahnúť monotónii, nude, dennej driny v práci" A tak stále dokola, "da capo al fine", pričom to "fine", ten "koniec" sa neráčil dostavovať...

Samozrejme, s rastom rodiny, pribúdaním vlastných detí, rástla aj potreba, dostať sa k peniazom. Raz to bolo výborné, brať vďaka nočnej práci ako nočný strážnik viac, než vyštudovaný absolvent, na dlhšiu dobu to začalo nielen fyzicky vadiť, začalo to nudiť. Vhodnejšie, príjemnejšie, s odstupom času môžem povedať aj zbabelejšie bolo, sedieť v taxíku a čakať. Čakať, bezmocne vyčkávať na zákazníkov, to človek mohol len ťažko ovplyvňovať, takže ten pasívny čas čakania na zakázku sa dal využiť - no na čo asi? - samozrejme na štúdium, na čitanie nespočetných kníh. Vytrhnutý z čitania, vyrušený zákazníkom, ktorý mal tú drzosť, nechať sa niekam odviezť, sa dalo kompenzovať zvedavosťou. Nespočetné, nekonečne odlišné, podivné typy defilovali dverami auta. Toto zase evokovalo, napísať si o tom niečo vlastné, veď literatúra sa to len hemži kreáciami zo života taxika, jeho riadiča a jeho hostí, riadne drámy alebo poriadne veselé zážitky. Tak sem nepriamo pri priamej definícii "hamletovho syndŕomu" podľa Goldblatt a Miller. Presne, do písmenka sa to napĺňa. Ale presne, do písmenka a aj do bodky!

"Piť alebo nebyť", alebo ako si kládol tu svetoznámu otázku kolega dánsky princ? Autori Goldblatt a Miller hovoria - taký aj názov ich knihy - "The Hamlet Syndrome: Overthinkers Who Underachieve." Je to o.i. o typoch, ktorí tak výborne všetko zanalyzujú, až sa sami tou analýzou paralyzujú a nerobia potom radšej nič. Môj prípad! Hamletova povestná otázka "Nepiť alebo byť", či ako presne znie u Shakespeare, sa u nich - a smozrejme aj u mňa! - mení na "To do or not to do"? Alebo hrubo preložené: "Radšej nič (nerobiť), než (po podrobnej analyze pro-kontra) urobiť niečo zle!" Alebo vôbec niečo urobiť? Vystaviť as potom zato ešte prípadnej kritike? Prevziať zodpovednosť? Nie, to radšej idem zase študoavť, taxíkovať, prípade slopať...

Prečo som len toto už dávno nevedel?!? Prečo som sa uspokojoval tým, že nie som taxikár, ale autor, umelec? Lebo som nikdy nemal, nemusel mať "Daliborov komplex"! (Ak taký teda jestvuje, nekontroloval som to.) Nikdy som nemusel, nebol okolnosťami donútený, vyhrávať v nejakej fiktívnej hladomorni, vždy sa o mňa niekto postaral, tak som sa husle nemusel nejako zázračne naučiť hrať. Nikdy som nemusel prevádzať to, čo som roky študoval, naučil sa, vedel. Na to mi chýbala odvaha, strach zo zlyhania ma gniavil, radšej som bral všetky nenáročné, ba až podradné roboty, len aby som nemusel vykonávať niečo so zodpovednosťou, niečo skutočne dôležité, obsahom náročné. Na prežitie-živorenie ten malý zárobok stačil, veľké peniaze, možnosť zarobiť ich, to ma nikdy nemotivovalo. Prečo len, prečo? Kde som mohol byť, keby som bol býval o svojej chorobe vedel a nechal sa liečiť, z "bahna" talentu, nadania, rozumu a rozumkovania poriadnym kopancom vytiahnúť...Lebo som si namýšlal, že som "veľký umelec", že raz to predsa bude musieť "prasknúť"? Hamlet nechá pozdravovať...

Už je asi prineskoro. Prečo čítam až teraz toto tu? Nemohol som skôr? Možno som mal ešte nádej, vyliečiť sa zavčasu...

(Foto Dr Max. de Bile, copyright© Fotodraw King Rucola)

Zdroje:



No a ako to bolo s tou pani Lotovou? Starý zákon v biblii nás poučuje: "Neobzri sa, stvrdneš na solný stĺp!", skrátene povedané. Lotová, typická žena! Nepočúvla manželov príkaz, samozrejme sa roztúžene musela obzrieť za tými majetkami, ktoré v Sodome zanechávala skaze a bác ho, bolo po nej. Pán Lot, všetkými opustený, len svoje dve dcéry, ktoré boli dokonca ešte panny, so sebou vlečúci, v podstate dobrák od kosti, ale dosratý, ako sa po takej katastrofe zrejme sluší a patrí, sa schovával kdesi v jaskyni do konca svojich dní. Aby si nejako ten čas krátil, spríjemnil, oplodnil teda svoje dcéry...Ohromné, nie? Incest sa to volá oficiálne. Radšej sa teda neobzerať, nežit život späť, bohvie, čo by ak ešte človek našiel, v tej súkromnej pivnici svojich vlastných zážikov, kde každý schováva pár mŕtvol, kde každý je aspoň trolinku a aspoň na chvilinku Hamlet!

Byť alebo nebyť, piť alebo nepiť, biť alebo nebiť - to sú tie otázky, pán Shakespeare...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 20. října 2015 v 13:31 | Reagovat

Lotova žena stala se lizem pro pouštní zvěř.

Já studuji věčně.
Lenin je v Ječný, křičívávali Pražáci.
Učím se z antikvárních knih.

Podivín neznám. Jen Karola Divína.

K tématu: Nezval to nazval "52 hořkých balad věčného studenta Roberta Davida".

Encyklopedisté vědí, že B52 byl bombardér.

2 Gabi Gabi | 20. října 2015 v 19:53 | Reagovat

Prečo si na seba tak krutý? Môžeme byť ale musíme pritom piť!!! ... aby sme vydržali s tými bláznami okolo! Tak nejako svoje pitie zdôvodnil, Tvoj dvojník, alebo Ty jeho ??? .. Ernest H.

3 Miloš Miloš | Web | 21. října 2015 v 21:03 | Reagovat

Ty se v tomto článku v myšlenkách rozkročil - Hamlet, práce, věčné studium, ..., ale bez sexu by to nešlo, Lot ho nakonec dopřál i dcerám, co by z toho života měly, kdyby zůstaly pannami :)

4 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 21. října 2015 v 21:42 | Reagovat

[1]:

[2]:

[3]: Teraz ma napada, ze nejako to vsetko nie je "im Lot". (Nemecky vyraz, anglicky "off plumb", po slovensky? Asi "Nieco tu visi krivo"?) Pani Lotova konala ako typicka zena. To sa jej da odpustit. Ale co ten jej muz? Ten chcel predsa - aby zachranil svojich hosti, "anjelov", (o ktorych ale nevedel, kto vlastne su!) ktori ho prisli varovat a zaroven znicit Sodomu (a tiez Nagasaki-Gomoru ?!?) - podvrhnut zuriacemu mobu svoje panny dcery. Asi nemal "hamletov syndrom" ako taky, ale dusevne zdravy asi tiez nebol, alebo bol? Otazky sa hromadia. Uspesny muz, ktory musi rozhodnut. Ak na to? Ako kolega Hamlet?
To hamletovske rozhodntie je sporne, ale niekedy mozno lepsie, nez nejake rozhodnutie pre rozhodnutie. Teda, co chcem povedat: Mozno je niekedy lepsie, nerozhodnut sa, nez rozhodnut sa zle...
A to je halt typicke pre pacientov s "hamletovym syndromom" - zvazia vsetko velmipresne, aj na zaklade svojho vzdelania a tak a neurobia radsej nic...
To som tusim aj ja taky, v plnej krase...

5 Gabi Gabi | 21. října 2015 v 22:18 | Reagovat

"Mozno je niekedy lepsie, nerozhodnut sa, nez rozhodnut sa zle... " ale predsa aj nerozhodnutie je rozhodnutím! Vždy! ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama