Človek je od prírody nedôverčivý tvor. Ako každé zviera. Ani Adam nebol výnimkou. Keď ho Eva lákala jablkom, nedôverčivo sa blížil, ako keby tušil nejakú habaďúru. Chudák Adam, ani nevedel, že mal správne tušenie. Ale je len človek, nadovažok len muž, tak podľahol.
Sú halt na tomto svete - v raji určite ešte viac - kadejaké vône. Vôňa takého zrelého jablčka je niečo pre znalcov pochúťok. Adam, hoci také niečo ešte nikdy nevidel, okamžite prepadol tej vonnej rozkoši. Predpoklad, že Eva bola už vtedy tak rafinovaná, ako ženy zvyknú byť, že sa pár dní neumývala, aby výraznejšie samčekovi voňala, je síce len nepodložený, hypotetický, ale napriek tomu dosť pravdepodobný. Chlápkovi sa v omammnej vidine jednoducho zatočila hlava, nevydržal, do jablka zahryzol a už ich príslušní anjeli z rajskej sekjurity-servis hnali z raja von.
Historická dobová maľba zo štetca súčasného anonyma. "Adam skúma Evine jablko v raji."(210 x 300)
Wateroproof-pen na papieri, kombinovaná technika. (Galéria Valishofen)
(Obraz je pripisovaný Jeho Veličenstvu, Kráľovi Rukolovi, nech nám žije večne.) (Publikoval Dr Max. de Bile)
Nemá význam, obracať sa späť. Tento krok v dejinách ľudstva sa nedá kliknutím na klapku "Rückgängig", "retour", "späť" alebo podobnú, ako sa už všetky tie tlačitka v našich moderných počitačoch nazývajú, napraviť. Od toho jablka sme tu, zostáva nám len čušať. Alebo naďalej čuchať!
A nebo být ateista :P