NULLA DIES SINE LINEA

P-365/292-1 Radšj nevedieť!

1. září 2015 v 23:55 | King Rucola
Radšej by som to býval nevedel...ale stalo sa!

Presne! Lepšie im to výjsť nemohlo. Doobeda ešte aké také posledné záblesky tohoročného pamätného leta a po obede trvaly dážď. Typický jesenny šedivý nesympatický dážď. Dnes je meteorologický začiatok jesene. Dnes nepôjdem na prechádzku okolo letiska, kde ma posledné dni zalieval pot, len zakrátko potom ako so vyliezol z klimatizovaného auta. Dnes môžem v kľude smútiť, tak ako po ostané dni, keď som závistlivo pozeral na pristávajúce lietadla a podľa obláčkov pod gumami podvozkov odhadoval, ako to asi cestujúcich v kabíne nadhodilo. Ja som totiž tiež pilót. Teda bol som, už dávno nelietam. Ako som sa vlastne stal letcom? To je totiž ďaleko zaujímavejšie, než skutočnosť, že už nie som.


Ako som prišiel k touto dobre platenému ale často preceňovanému povolaniu? Nikdy som netúžil po lietaní. To som možno chcel byť skôr hasič, policajt, rušňovodič a podobné zamestnania, ktoré sa malým chlapcom zdajú nesmierne príťažlivé. Za všetko vďačím ženskej hlúposti. Nekonečnej hlúposti, musím sa korigovať. Keď teda ešte dnes so smutnou nostalgiou pozorujem kolegov, ako šťastne - konečne sme doma - pristávajú, tak sa do toho zármutku mieša aj čosi iné. Niečo aj relatívne ťažko definovateľné. Možno poznanie, že už nikdy na takú bezmeznú hlúposť nenatrafím!

V dávno zašlých dobách temného budovania socializmu sa niekedy mravy aj natoľko uvolnili, že taká absurdná kapitalistická zábava, ako bola voľba královny krásy sa stala na čas "Salonfähig", teda zrazu sa to "smelo". Samozrejme, mladé davy sa tejto možnosti s vervou uchopili a voľby vypukli ako dávno spiace sopky. Chŕlili hneď celé zástupy "missí", ba často bolo slovo alebo titul "kráľovná krásy" doslova aj tým "imperialistickým" slovom "Miss" nahrádzaný.

Boli aj početné kráľovny krásy z radov vysokoškoláčiek, prakticky každá fakulta mala svoju. Raz sa na nejakom podujati volila "Kráľovná krásy vysokých škôl". Čo čert nechcel, práve som mal voľný celý dom. Nevídaná vzácnosť v tej dobe. Matka bola niekde v kúpeľoch a nikto okrem mňa si tam v celej tej starej vile nehovnil. Ideálne, ba vlastne povinnosť, oznámiť niečo také v tých časoch zriedkavé a vzácneho svojim blízkym kamošom. Ešte o to lepšie, že k tomu padli oné krásavice, tie sme hneď zbalili na oslavu ich titulov a vystúpenia k nám, na "žúr", ako sa vtedy hovorievalo. ("Party", tento pojem vtedy ešte neexistoval.)

Mne sa podarilo - pánbohvie prečo práve mne - uloviť krásavicu s modrozelými očami a postavou bohyne, ktorá skončila v celkovom poradí na treťom mieste. Bola spokojná, veď okrem toho bola už korunovanou kráľovnou svojej fakulty. Tak som sa nafukoval mojím úlovkom, že som takmer praskol. Len ako som to mal zamaskovať pred mojou vtedajšou stálou priateľkou? Tá nebola tiež na zahodenie a mala ako málokto v tej dobe vlastné auto! Nemám rád nejaké veľké scány, rozruch nenávidím, som zbabelý pesimista, ktorý sa problémom vyhýba. V záujme všebecného kľudu som sa teda rozhodol sám so sebou, deliť moju vzácnu osobnosť a priazeň spravodlivo medzi obidve...

Jeden robí, čo môže. Niekedy ale nemôže. Tak som sa stal nechtiac pilótom. Keď som dva-trikrát zmeškal schôdzku s tou vyhlásenou krásavicou, dostal som strach - majetnícke pudy sa ozvali -, že by som mohol o moju korisť nebodaj aj prísť. Kajúcne som ju vyhľadal a jej namosúrená tvár sa vyjasnila, keď si vypočula moju absurdnú výhovorku. "Vieš, nehnevaj sa, ale skutočne som nemohol prísť. Veď práve som priletel z Frankfurtu. Teraz idem rovno z letiska k tebe." To bola tak nehorázna lož, že sa normálnym rozumom nedala pochopiť, teda ani vyvrátiť. Veď kto už asi mohol v tých časoch výjazdných doložiek a iných omedzení do Frankfurtu? Ale jej to ani netrnklo. Pravdepodobne sa tu naskutku jednalo o stelesnenie oného rčenia: "Čím krajšia, tým blbšia!" Alebo naskutku uverila môjmu vyhláseniu, že som letec a súrne som usel zakočiť za kolegu. "Ale veď si hovoril, že študuješ na architektúre!"

"Ale to je len taká krycia finta", zacigánil som hrdinsky. "Nekôr ti to vsetko vysvetlím. Teraz som strašne unavený. Chcelo by sa ti isť do kina?" Okamžite ožila, lebo vraj tam a tam hrajú nejaký širokouhlý film. To bola vtedy novinka a každý to túžil vidieť. Ešte mi nestihla ani rozopnúť rozparok, keď sa na plátne v nadživotnej velikosti zjavili podvozky pristávajúceho lietadla. Nahral som profesionálne vzrušenie, odborne som ocenil jemné odpérovnie kolies a malý obláčik dymu. Pritom som vzrušene dýchal, aby videla, ako to pristávanie preživam. "Vieš, to je ten neopisateľný pocit, keď vzlietaš, ale aj keď pristávaš. Akoby keby si znovu ožil, alebo zármutok že je koniec letu, ale zase radosť, že všetko dobre dopadlo," šeptal som jej môj odborný komentár. Tá ťava bola vo vytŕžení, bola mnou nadšená. Odvtedy som mal u nej neustále zelenú. Mohol som si robiť, čo som len chcel. Len som musel lietať, či som chcel, či nie. Raz som v kartách vyhral taký tuzexový sveter, ktorý mi bol príliš malý, tak som jej to daroval. Zo západnej cudziny, to bolo vidieť. No prečo by aj nie, keď osm tam pravidelne lietaval, nie? Ostatne to s tou architektúrou sa tiež vysvetlilo: "Vieš, keď pracujes pre kontrašpionáž, tak musíš mať aj nejaké normálne zamestnanie. Tak ja som oficiálne študent architektúry." Akceptované, odpustené, blbšiu a krajšiu ženu som odvtedy už nikdy nemal. Ale lietaval som skoro až dodnes, musel som, či som chcel, či nie.

Penziovaný pilót a nádejná klientka.
(Zaznamenané v zakázke Jeho Veličenstva Kráľa Rukola, nech nám zije večne. Autor Dr Max. de Bile.)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Okradená Okradená | E-mail | Web | 2. září 2015 v 0:46 | Reagovat

:D Krásný...až k pláči

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 2. září 2015 v 1:09 | Reagovat

[1]: NO ano, bolo by to az k smiechu, keby to nebola smutna pravda.

3 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 2. září 2015 v 10:25 | Reagovat

A předkládal si jí jako falešný důkaz pravé frankfurtské párky?

4 Gabi Gabi | 2. září 2015 v 20:41 | Reagovat

:-D No toto na seba prezradiť! ???
Neviem, nepamätám sa, žeby za mojich čias sa nejaké kráľovné krásy volili. Nuž. na technike bola z nás každá krásna a aj múdra!!! :-P
Tá tvoja hviezdna " ťava" Ťa nechcela vidieť v uniforme letca? Každý chlap v nej je ... cukrík k zjedeniu! :-D Mala som nápadníka v takej uniforme - bol ale starší o 20 rokov...Za mojím mladým nájomníkom chodieval jeho priateľ, budúci letec. Už končil, obhajoval titul Bc. Pýtala som sa ho, či nechce pokračovať na inžinierskom štúdiu. K môjmu prekvapeniu mi povedal, že čo by sa tak asi ešte učili. V súčasnosti je viac študentiek -budúcich pilotiek ako chlapcov. Rok pred ním , z deviatich pilotov dopravných lietadiel, bolo osem dievčat. Tie musia byť fešandy v tých uniformách ... chlapi z nich isto idú do kolien! Ktovie, či dokážu vôbec do lietadla nastúpiť :D Vraj všetkých osem sa zamestnalo ako pilotky v Arabských Emirátoch. :-)
Ten pilot Airbusu je voľaký pochudnutý 8-O

5 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 2. září 2015 v 21:57 | Reagovat

[3]: Samozrejme. Teda presnejsie len "pul parku" a to vzdy po dobre porciovanych davkach. Taky chutny tenky polodlhy parecek...ani "Horcicku" sme nepotrebovali. Niekedy snad "housku"... ;-)

6 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 2. září 2015 v 22:03 | Reagovat

[4]: Prave dnes vecer mi ako posledny pristavajuci zo severozapadu frkol pozdrav obrovsky Boeing z "Emirates". Ti darebaci maju samozrejme kopu Airbusov  A-380 a chodiasa k nam pravidelne mancovat. (Po 21:00 sa smie - kvoli Nemcom!!! - pristavat len zo severseverovychodu.) Tak som "ubrecany" mazal domov... :-(

7 userka userka | E-mail | Web | 25. října 2015 v 15:24 | Reagovat

Pro krásu (nebo krásnou ženu) se holt musí trpět.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama