NULLA DIES SINE LINEA

P365/228 Douce France a vlastný gól

10. března 2015 v 15:02 | King Rucola

Douce France a vlastný gól



Po čase zase v sladkom Francúzku. Moja mama hovorievala "la douce France". Nikdy som nevedel, prečo. Víno sladké nemám rád, z výbornej francúzskej kuchyne dávam jednoznačne prednosť skôr pikantným slaným jedlám, ako dessert som okrem zmrzliny - výborná, pestrá, čudesného pôvodu niekedy, zo zemiakov, z piva a podobne - cenil len jablko v akomsi "plášti". A vôbec, tentokrát som sem neprišiel jesť, ale pracovať. Takže som konečne pochopil, prečo "sladká"!


Káble nepasovali, pripravené na spracovanie nebolo nič, nikto sa nevzrušoval a každý zmizol niekam na dobrú večeru. Spojenie nefungovalo. "Blue tooth" mohol od námahy zčervenať a od zlosti ozelenieť, ale prístroje sa aj tak nenašli, nespojili. Internet akoby neznámy pojem. Kamera fungovala len jedna, ostatné ani len po dohováraní. Prvé "saferján" sa ozvalo. "To nevadí, to nerobí nič, to zvládneme, napravíme..." Klavirista nemal hudbu, ktorá mala film podmaľovať, nacvičenú. Vraj ju zahrá potom, z listu, bezchybne. Potom? Kedy potom? Potom sme chceli ísť domov. "Demá", bol komentár, ktorý sme potom počuli ešte často, bez nádeje, že skutočné "zajtra" aj niekedy vypukne.

Večera výborná, víno takisto, pohoda fantastická, zradná únava zaťažuje viečka. Môže si človek želať niečo viac v zemi, kde sa poriadny počítač nevolá kompjúter ale "ordinatér"? Ako to má teda ináč fungovať, než v príliš mäkkej širokej posteli, znavený jedlom, zahálanim a príjemnými zážitkami s priateľskými ľuďmi? Kvôli čomu inému - odhliadnuc od rozmanitej, pitoresknej, prekrásnej krajiny - by tam jeden mal vôbec chodit, keď nie kvôli tomu pojmu "francúzska postel", minimálne meter šesťdesiat široká? Minimálne! O výplni tých postelí radšej pomlčim, veď kto vie, kto všetko načúva?

Švajčiari, ktorí nie su práve Francúzi, (aj takí sú!), majú krásnu frázu: "Salbrčuld". Pre Nemcov záhadné, hoci logické a mali by to rozumieť. "Du bist selber schuld daran, dass..."- sám si si na vine v zrozumiteľnom jazyku slovanskom. Samozrejme, že som si bol sám na vine, strelil si vlastný gól!

Zlé káble zobral, v zmätku starú kameru zabalil, myši doma kocúrom nechal, zuby mali byť, či modré, či tie iné, tie zvyšné, už dávno zase na kontrole u zubára. Jediné, čo mohlo pomôcť bez techniky bol kus papiera a niečo na znečisťovanie tohto líniami.

Tak aspoň zúfalo kreslím a poznámky robím, aby to "demá" fungovalo. Aby sme boi pripraveni na razatnú cestu pri doháňaní toho neuspešného začiatku. Medzitý ma niekto pri stole požiada, či by som nenakreslil niečo na vyfarbovanie pre mladú hviezdu, aby sa nenudila. Tak odložím rozkreslenú škicu a začnem veľkým húpacím koňom, ktorý vedie imaginárny dialog so slonom. Pritom neodolám a rozprávam vtip, ktorý mi niekto prihral via internet: Slon stojí na brehu a oproti nemu sa chystá nahý muž vstúpiť do vody. Totalne popletený, začudovný slon sa neveriacky pýta: "Ty dýchaš takou malou rúrkou?!?" Zakaždým, keď dopoviem tento cudzí vtip, inač si vtipy nepamätám a ani nikdy nerozprávam, zavládne na zlomok sekundy ticho. Možno preto, že to poslucháči hneď nechápu, alebo cítia malé zahanbenie, možno rozpaky. To som využil včera večer.

Obzerám sa za tou mojou načatou kresbou a puknem od smiechu! Dievčatko, pre ktoré zhotovujem tú predlohu na vymaľovanie, nevydržalo a pustilo sa do vyfarbovnia mojej kresby, pôvodne určenej mojej francúzskej známej, ktorá sa zaslúžila o to, že napriek takmer nemožnému som sa stal vlastníkom pamätného čisla "Charli Hebdo". Toho prvého císla po atentáte.


Ráno teda poďakujem tej dotyčnej a ako vďaku jej podávam dve kresby. Jednu "vymaľovanú" od mladej kolegyne, druhú čerstvú, novú škicu, ktorou som jej chceť dať na výber. Berie obidve a dostanem veľké tri pusy. To je nezvyklé. Jej sa páčia, dokonca mi pripadá nielen prekvapená, ale aj mierne dojatá. No predsa Francúzka! Viac netreba dodať...

Po krátkej ohnivej diskusii o "liberté, egalité a fraternité" vy berieme si z toho tú slobodu a nerobíme zase nič. "Demá" - zajtra...

Aby som celkom nezplesnivel, pustím sa do mne cudzej tvorby. Celý svet robí "selfies", vyskúšam.

Hneď aj s asociáciou, za ktorú zožnem od útlocitných dám mohutné "fuj"! Urazený, nepochopený idem na terasu fajciť...

Ešte jedno posledné selfie..."demá"!
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | E-mail | Web | 10. března 2015 v 18:06 | Reagovat

Gurmánská verze vtipu se slonem:
"Teda, chlape, jak se s tímhle najíš..."

2 TlusŤjoch TlusŤjoch | E-mail | Web | 10. března 2015 v 18:07 | Reagovat

S těma káblema to asi bude v té kompatidebilitě, říkali ajťáci.

3 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 10. března 2015 v 18:31 | Reagovat

[2]: Klaro, plus v mojej hlave, podobnej ementalskemu syru - same diery!

4 Jago Jago | E-mail | Web | 10. března 2015 v 20:06 | Reagovat

Nevím, jak u tebe, ale hned za poslední větou tohoto postu se mi zjevila reklama s textem "Zbavte se vrásek za pouhých 37 sekund" a s tak příšerně poničeným xichtem, že to asi to slibované selfie nebude. :-)

5 userka userka | E-mail | Web | 10. března 2015 v 21:53 | Reagovat

To je výbornej článek, kterej jsem přečetla s chutí, aniž bych tušila, že na konci na mě ještě vyskočí sám King s čírem! Prostě fešák! Vůbec nemluvím o mý fantazii, když ti přítelkyně Francouzka dala tři pusy, to muselo pěkně zapíchat. Ty nohy, co tam postávají nad tím hrobem :-D A prej "Dej mi CH, jinak střelím!" :D Kdybys to namalovat dřív, mohl tenhle tvůj obrázek kolovat po netu spolu s dalšími reakcemi. A prodávat Playboy hned vedle Times? Jasná provokace! :D Jsem se fakt pobavila na tvojí královský půdě. A proč ta paní na tom druhym obrázku už nedrží vlajku?

6 Sabča Sabča | Web | 10. března 2015 v 23:15 | Reagovat

super blog, zvu tě na svůj ;-)

7 nivnice nivnice | 10. března 2015 v 23:16 | Reagovat

[5]:Zabudli sme jednoducho na nu, bola to honba s casom...

8 Oby Oby | 11. března 2015 v 2:15 | Reagovat

Abych pravdu řekla, mě nejvíc zaujala ta francouzská postel... případně ani ten hrob nevyoadá špatně. Místo odpočinku, juj! 8-)

9 pavel pavel | Web | 11. března 2015 v 21:42 | Reagovat

To číro ti sluší rozhodně líp než Karlovi. :-)

10 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 12. března 2015 v 8:13 | Reagovat

[7]:
bola to honba s casom...
ufff, v první chvíli jsem tam viděl před posledním slovem ještě jedno óčko...

11 userka userka | E-mail | Web | 14. března 2015 v 22:52 | Reagovat

[10]: :D  O_O  :-D to mě dostalo!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama