NULLA DIES SINE LINEA

P-365/234 Storočný umelec- umelec storočia

22. března 2015 v 23:21 | King Rucola
Storočný maliar - maliar storočia.

V sobotu poobede nám umrel najstarší občan Lucernu. To je to krásne mesto z pohľadníc pod majestátnym vrchom Pilátusom, na ktorý lezie dokonca zubačka - pre tých, čo nemajú radi lanovky.

Maliar Hans Erni. Nikto nevie hodiny a dňa, nikto nechcel o ňom písať, ja najmenej. Ja som ho nemal príliš rád. Ale ako zmenili v televizii kvôli jeho odžitiiu program a vyše hodiny som na neho čumel na obrazovke ako prikutý, totálne som si musel zmeniť o ňom moju mienku. Mením program písania mojich blbosti, chcem napísať niečo, ako osobný nekrológ o tomto veľkom človekovi. Veľkom a starom - mal pred mesiacom sto šesť rokov, napapal sa ešte v nemocnici, privátnej, tam výborne varia, lepšie než v mnohej reštaurácii a s vraj úsmevom na perách šťastne zaspal, navždy.


Sto šesť rokov! To si musí najprv jeden spočítať, predstaviť. Nechcem tu opisovať jeho životný príbeh, to môže každý vyčítať z internetu, len celkom stručne: Jeho otec, otec ôsmich detí, obyčajný mechanik na tých parníčkoch, ktoré dodnes ešte premávajú pre turistov na Vierwaldstädtersee krajinou, ktorá ako by bola vystrihnutá z turistického prospektu o Švajčiarsku. Erni sa do toho narodil roku 1909. Veselé to asi nemali, ale jeho otec, ten "lodník" mal toľko filipa, že synovi poradil - nakoľko ten sa v učení za zemerača necítil dobre -, aby učenie zmenil. Hans Erni zakotvil v architektskom ateliéri, kde našťastie jeho zamestnávateľ rozpoznal jeho kresliarsky talent. Nabádal ho, aby išiel študovať maliarstvo. Vo Švajčiarsku nebola a doteraz nie je škola, ktorá by sa dala rovnať s Vysokou školou výtvarnách umeni alebo s VŠMU. Také ústavy tu nie su, všetko je ináč organizované. Tak sa aj stalo, že mladý Erni pobudol v Lucerne na tej výtvarnej škole len rok a vydal sa, bez toh,o že by bol býval vedeľ, kde "hlávku skloní" do Paríža. Vtedy samozrejme Mekka všetkých umelcov. Detaily vynechávam, len toľko: tu sa spoznal s Picassom, Dalim, Braqueom. Modrianom, čí ako sa všetci tí velikáni moderny volajú. Nekôr, najskor tuším v Berline, sa ešte spriatelí aj s Kandinským a podobne. Vráti sa domov a kreslí a maľuje ako divý. Konečne dostane aj pár oficiálnych zákaziek. Jednu monumentálnu. V čase ohrozenia Hitlerom maľuje pre tzv. "domovskú výstavu" (Landi, skratka pre Landesausstellung) stometrovú stenu s tématikou "Šťastné Švajčiarsko, zem oddychu a turizmu", alebo tak nejak. Pri jeho inovatívny prístup k riešeniu je neskôr za túto prácu relatívne negatívne kritizovaný. Obrovský obraz vo vojnových víroch aj tak zmizol a nikto poriadne nevedel, kde je, dnes je prácne reštaurovaný.

Zachádzam do nechcených detailov. Záujemci si to môžu sami nájsť. Chcel som o inom. Tento storočný umelec, umelec storočia, s perfektnou maliarskoui technikou, super ídeami, kreatívnymi nápadmi, dostane zakázku, vytvoriť nové bankovky. Jeho krajan, Bundesrat (niečo ako prezident krajiny a ministerský predsada v jednom) si spomenie, že je tesne po vojne a "neutrálne" Švajčiarsko je po Nemecku jeden z najmohutnejších pilierov antikomunizmu. Takže je výsostne nevhodné, aby bankovky krajiny stvárňoval práve niekto, kto doteraz ukazoval v očiach politikov afinitu ku komunistickým ídeám. Naprostý nezmysel, plus parádna ukázka, ako umenie súvisí s politikou, a to nie len v socialistickom realizme!

Erniho filozófia, ktorá sledoval celých svojich stošesť rokov: Syntéza, antisyntéza a evaluácia! Vedľajšie, pekná teória, jeho životná! Jeho celý život je však jediný boj, boj za mier! To západnej Europe zrejme vadí. Nedostáva už žiadne oficiálne zakázky, nesmie vystavovať, nepredáva svoje obrazy. Drží sa nad vodou výbornými, často však opäť politicky nekonformnými, ale dodnes platnými(!) plagátmi a - irónia osudu - zakázkami práve z USA, kde zúri proti všetkému červenému, komunizmom smrdiacemu, či právom alebo intrigami vyvolanému "nebezpečiu" McCarthy s tou neslávnou érou "mackartyzmu".

Erni má možnosť vystavovať v USA a podľa jeho vlastných slov dodnes z toho mohol profitovať. Postavil si pre seba v Lucerne dom, prísne podľa zásad Le Corbusiera, svojho krajana, ktorého obdivoval. Jeho posledný počin ako architekt. Inak navrhol do sto známok, ilustroval veľa knih, bol priekopníkom na mnohých poliach výtvarného umenia a karta sa začala konečne aj obracať.

Dnes sa mu oficálne vláda za príkorie omluvila, dostal k stému vyročiu cenu za celoživotné dielo. Denne(!) do poslednej chvíle chodil do ateliéru a každý deň maľoval. Sto šesť ročný, to si musí človek nechať na jazyku rozpustiť ako malinu.

Poslednú mamut-objednávku, šesťdesiat metrový múr na Paláci národov UNO (OSN) v Ženeve zasväcoval v plnej sile svojho dlhého života, konečne mohol vyjadriť svoje humanistické myšlienky, bez toho, aby ho nejakí blbí politici mohli obviňovať z "podvratnej ideolégie"! (Naopak, každý politik sa tam chcel nechať vidieť a podľa možnosti aj rečniť!)

Okrem fantastického, technicky briliantného umelca, maliara, odišiel angažovaný, filozoficky podkutý, láskavý ale neúprosný bojovník za slobodu ľudstva. Človek s veľkým "Č", akých je málo na tejto planéte. Človek, ktorý sa nikdy nevzdal, vždy v dobro veril a vytrvalo pre svoje presvedčenie neúnavne pracoval.

Pre nás, ktorí sme zažili a spoznali veci z dvoch diametrálne rozlíčných strán je obzvlášť bolestná, zároveň ale nanajvýš poučné poznanie vidieť, uvedomiž si, že vlastne na každej strane, či východ alebo záchod, je to "prašť ako uhoď", bohužial...

Len toľko, naozaj som chcel len malé zamyslenie...

Panoráma mesta v predvečer jednej noci. (Foto telefónom, asistenka Dr Max. de Bila?)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gabi Gabi | E-mail | 22. března 2015 v 23:46 | Reagovat

Niektorých pochopíme, až keď sa zamyslíme nad ich prácou po ich odchode. Ktovie, ako zhodnotia jeho dielo po pol storočí historici.
Prečo si ho nemal rád,keď tak zaujímavo a hlavne oceňujúco o ňom , o jeho práci píšeš? Ak mám byť úprimná,dozvedám sa o ňom až od Teba. Zaujímavý človek svojim životom.

2 userka userka | E-mail | Web | 22. března 2015 v 23:51 | Reagovat

Skoro bych zapomněla, že Kapellbrücke je v Luzernu! To byla krása neskutečná.

Erniho díla jsem si našla, některá se mi líbí, jiná jsou mi jedno. Ta zeď je dost velká! Je to opravdu něco, když v takových letech ještě tvořil.

3 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 22. března 2015 v 23:53 | Reagovat

[1]: Pretože on tak perfektne kreslil, až som si myslel, že je to len prádzna, beobsahová technika. Ale veľmi som sa mýlil.

4 Oby Oby | 23. března 2015 v 1:48 | Reagovat

Tož ať se mu dobře spí... a nemusí se obracet v hrobě.

5 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 23. března 2015 v 8:43 | Reagovat

[4]: Ámen.

6 jednorožec jednorožec | 23. března 2015 v 12:00 | Reagovat

Velmi zajímavý kumštýř, díky za upozornění na něj.
Perfektně zvládnutá kresba (základ VŠEHO!), jak lineární, tak chiaroscuro, znalost anatomie lidské i zvířecí, heterosexuálně podbarvené motivy. Bezesporu hodně v gravitačním vlivu Picassa, ale v tom není sám.
Bravo!
Nechť se mu dobře maluje a kreslí v tom velkém nebeském ateliéru s andělskými modelkami!

7 Sugr Sugr | E-mail | Web | 23. března 2015 v 18:15 | Reagovat

Krásné panorama na fotce - nádhera. No a stoletý umělec - to je tak krása, hlavně když mu slouží nejen zdraví, ale i umění! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama