Dnes je svetový deň poézie. Najlepšie, najpoetickejšie - prejsť túto záležitosť mlčaním. Minúta ticha. Ale niekde som čital, že ide o rozmanitosť a krásu reči a rečí. Tak byť celkom ticho - mi srdce "brečí". Nemôžem už dlhšie mlčať, tesne pred polnocou musí ešte muzika reči brčať.
Dnešnému dňu básničku
Potiahnem za nožičku
Strčím jej prst aj do brucha
Po ceste skáče mi tu ropucha
Je jar
Ilustrácia Jeho ilustrého Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne a má lásku ku každej slečne. (Dr Max. de Bile)
Zdá sa, že jar, hormóny
budia v tele trombóny,
žaby utekajú cez ulicu,
v snahe stretnúť pobehlicu.
Žerú pritom bonbóny
Vo vlasoch skvostnú ihlicu
Niekde v zadku slamku?
Vykopem im jamku
Dokumentárny záber z výskumnej cesty na Curychberg, neďaleko sídla FIFA, foto Dr Max. de Bile
FIFA: fotbalová asociácia pohybu neschopných starcov
Orgánov, peňazí a krvi darcov
Achotnik streljájet do členov ochotníckeho divadla
Noga mu pritom odpadla
Sedí mladik v pohode
Pľuje pritom na lode
Sedí si vysoko na vode
Pod ním tečú, plujú v óde
Ponorky
Ako zrele uhorky
Do zberu ukradol tu niekto zvonec
Básneniu nech nie je koniec
Preto
Reto
Ba aj Ík
Cvočí
Cvičí
Somár
Rétorik
Vykopem si jamku
Do riti strč si slamku
Kde si nechal mamku
Nezavrel si bránku
Konečne však daj nám kludu
Zavri tú svoju mlsnú hubu!
Gabi | 
Tak odolaj, tej navoňanej zdochline!
Minúta ticha
Minuta ticha visí ve vzduchu
Vadne jak listí lopuchu v suchu
Nijak to nevadí mému sluchu
Já všechen ten ruch vnímám jen v duchu
Mám na každém uchu ropuchu
Vytetovanou