NULLA DIES SINE LINEA

Březen 2015

P-365/240 Počasie pre Marilyn - Víchrice nad Europou

31. března 2015 v 13:45 | King Rucola

Z najnovších správ SDA (Schweizerische Depeschen Agentur - Švajčiarska tlačová kancelária - agentúra pre najnovšie správy) zaujala širokú verejnosť správa o vydaní varovania meteorologických ústavov pred ďalšou víchricou, menom "Niklas", ktorá sa má dnes následovať po "Mike-ovi", ktorý sa staral predposlednú marcovú noc nielen o virtuálne posúvanie záhradného nábytku a nepriviazaných psov ale aj všeobecne o veternú (ne)pohodu.

P-365/239 Lekári, lekári

30. března 2015 v 23:55 | King Rucola
28.3.
Deň učiteľov
(v ten deň 1592 sa narodil český humanistický spisovateľ,
filozof, reformátor pedagogiky J. A. Komenský)
30.3.
Deň lekárov
(oslavuje sa od 1933; v ten deň 1842 Dr. Crawford W. Long
po prvý raz použil éterovú anestéziu pri chirurgickej operácii)

P-365/238 Dve aktuálne podobizne Stanislava

29. března 2015 v 11:35 | King Rucola
Musím sa za istým účelom premiestniť sto kilometrov od počítača. Takže ako náhradu za "povinný" príspevok za dnešný deň vystavím do galérie osobností len dve-tri ďalšie podobizne násho obľúbeného šéfa, patróna, správcu, dobrotivého admina menom Stanislav alebo Stanislava - nič pod slnkom nie je stopercentne isté! (Na viac mi momentálne čas nezostáva, tak aspoň prispevok do súťaže "Jak vypadá Standa"...príjemnú nedeľu želám.)

P-365/237 Dialóg so psom.

27. března 2015 v 9:59 | King Rucola
Psí dialóg.

Obvykle pozorujem z okna pracovne susedku, ktorá sa nahá ráno pohybuje v kúpeľni. Dnes však ma zaujal sused v pyžame, ktorý vybehol ako splašený a vykrikoval "Halte den Dieb! Halte den Dieb!", alebo, keď som si to so slovníkom konečne preložil: "Chyťte zlodeja, chyťte zlodeja!" Samozrejme vykrikoval zbytočne, zlodej bol aj s jeho vrecom dávno cez všetky hory a ostatní nezúčastnení účastníci ešte spali. Scéna, ktorá následovala, bola veľmi dojemná.

P-365/236 Jarné polit-porno

26. března 2015 v 15:52 | King Rucola
Vodič auta pôsobil neprítomne. Ponorený do vlastných myšlienok. Neprítomne hľadel na svetla semafóru, ktorý zdanlivo vytrvalo spal na červenej. Ľavú ruku mal zavesenú na priečke volantu, pravou sa roztržito prehrabával v jemne nahrdzavelých chlpoch bývalej prezidentky. V jarných slnečných lúčoch brucho radnej pani priam oslňovalo, plátená strecha auta bola prvý raz v sezóne otvorená. Celá scenéria mala čosi snivé, zároveň však aj odporné. Nahé brucho v šedi vozovky čudne svietilo, v striebornej metalíze auta a na čiernych kožených sedadlách pôsobilo akosi kriklavo, jasne nepatrilo do okolia. Oplzlo ani nie, pretože hrudník ženy pokrýval hrubý pletený oranžový sveter. Bol to len taký biely záblesk, presvital a bol nejako chorobne svietelkujúci.

P-365/235 Kráľovský pár a tekvica

24. března 2015 v 9:32 | King Rucola
Videl som ukážky z "pohrebu" Richarda tretieho, kráľa anglického. To je ten s tým koňom! "Kráľovstvo za koňa!", čo tak zúfalo vykrikoval, než ho niekto ovalil, aby bol konečne ticho. Alebo tak nejak, bližšie u Shakespeare. Zahrabali ho niekam do zeme, nedá sa povedať, že by bol býval dostal kráľovský pohreb so všetkými tými tradičnými poctami. Ubohého kráľa vyhrabali o p§ťsto rokov neskôr pod nejakým parkoviskom pre auta a z hromady kostí a dobre zachovanej lebky sa pustili skúmať, kto to je a či to je ozaj On.

Nesnívané možnosti vďaka DNA, vec pre mňa nepochopiteľná, ale fantastická. Ale je to jednoznačne on, Richard treti, kráľ anglický a teraz bude pochovaný so všetkými poctami. Ľudia lemovali v stovkách chodníky, hádzali biele ruže, myslím, že to má nejak symbolický význam, historici pomôžu, vojna bielej a červenej ruže? Alebo si to definitívne pletiem so skokom o žrdi?

Odkiaľ však tá istota, že sa jedná skutočne o pána kráľa? Sedemnásť generácii preskúmali anglickí vedci, porovnávali DNA, až u jedného prostého stolára menom Ibsen (nórsky dramatik to nebol!) našli tú pravú. Ako som už napísal, nerozumiem tomu. Ale ako prekvapene reagoval asi ten stolár. Počul som ho, ako hovorí: "Ja a potomok Richarda tretieho?" Musel to byť pre neho tiež asi dobrý šok, alebo aspoň bombmastické prekvapenie. Pozitívne! Kto iný, než práve on - stolár - smel vystrúhať kráľovskú rakvu pre svojho urodeného predka? Vo filme bol ukázaný, ako strúha hoblíkom na tej relatívne prostej rakvi a neskôr, v prítomnosti anglickej kráľovskej rodiny, vedľa nich, s nimi, kladie tiež bielu ružu na ním zhotovenú kráľovskú rakvu, ktorá bola potom, ťahaná koňmi, ktoré tak chýbali a ktoré on tak žalostne požadoval, na nejaké dôstojné miesto, meno katedrály mi v rýchlosti vypadlo.

(Fotografia stolujúcej kráľovskej rodiny. Autor dvorný fotograf Dr Max. de Bile.)

Aby som si ušetril komplikácie s hladaním pravej DNA, pozval som mojich predkov, aby stolovali so mnou a tak sa deje dodnes. Hlavy som im vrátit nemohol, (ešte aby si potom nedajbože chceli stavať vlastnú hlavu!) preto sa účastnia našich hostín len symbolicky. Dvaja nemí strávnici u chudobnej tabule, ale aspoň vieme, máme jasno, kto sme a odkiaľ prichádzame...

Dnes to bude hostina z poslednej tekvice, ktorú sme ukoristili tohto roku v lete na bitevnom poli, kedysi bola zelená, zdobená poetickým menom "Muscat de Provence", časom zožltla ako stránky starých dokumentov, popisujúcich rody kráľovské, vtedy ešte bez DNA.

P-365/234 Storočný umelec- umelec storočia

22. března 2015 v 23:21 | King Rucola
Storočný maliar - maliar storočia.

V sobotu poobede nám umrel najstarší občan Lucernu. To je to krásne mesto z pohľadníc pod majestátnym vrchom Pilátusom, na ktorý lezie dokonca zubačka - pre tých, čo nemajú radi lanovky.

Maliar Hans Erni. Nikto nevie hodiny a dňa, nikto nechcel o ňom písať, ja najmenej. Ja som ho nemal príliš rád. Ale ako zmenili v televizii kvôli jeho odžitiiu program a vyše hodiny som na neho čumel na obrazovke ako prikutý, totálne som si musel zmeniť o ňom moju mienku. Mením program písania mojich blbosti, chcem napísať niečo, ako osobný nekrológ o tomto veľkom človekovi. Veľkom a starom - mal pred mesiacom sto šesť rokov, napapal sa ešte v nemocnici, privátnej, tam výborne varia, lepšie než v mnohej reštaurácii a s vraj úsmevom na perách šťastne zaspal, navždy.

P-365/233 Svetový deň poézie

22. března 2015 v 0:30 | King Rucola
Dnes je svetový deň poézie. Najlepšie, najpoetickejšie - prejsť túto záležitosť mlčaním. Minúta ticha. Ale niekde som čital, že ide o rozmanitosť a krásu reči a rečí. Tak byť celkom ticho - mi srdce "brečí". Nemôžem už dlhšie mlčať, tesne pred polnocou musí ešte muzika reči brčať.

P-365/232 Šéf, šéfka, Jozef a Salome

20. března 2015 v 8:55 | King Rucola
Včera bolo slávneho Jozefa. Keď som kedysi dávno ešte pracoval, slávili sme vďaka početným Jozefom už takmer od rána. Najneskôr na obed sa prestalo rysovať a flašky začali kolovať. Šéf či séfka, všetko bolo jedno, Jozef ani nemusel byť. Len dôvod na oslavu. Dnes v tom pohodlnom, prijemnom a pomalom kapitalistickom, na maximálnu efektivitu vypiplanom, vyšprtanom, pracovnom systéme si môžme na také niečo len nostalgicky spomínať. Tak som sa radšej potuľoval medzi fiktívnymi Jozefmi, ono je beztak tých skutočných čoraz menej, to meno nie je už až tak v móde, ako bývavalo. Absurdnou náhodou som narazil na tento text vo Wikipédii.

P-365/231 Šéfka a krava

19. března 2015 v 19:00 | King Rucola
Nie každá šéfka je krava a nie každá krava je šéfka. Onehdá so bol na koňských pretekoch. Tie sa obvykle konajú niekde v prírode, pretože sa nejedná o skoky na parcoure štadiónu, ale o preteky koňmi ťahaných kočiarov, pastva pre oči. Pastva pre kravy lemuje väčšinou dráhu pretekov. Príroda, aj s jej strašnými zákonmi. Tu padne jeden kôň a treba u dať ranu z milosti, tam zase dostane kočiš počas jazdy infarkt a padne do jarku, helikoptéra sa vytrhne z nudy čakania a diváci skamenejú.

P-365/230 Šéf a prasa

17. března 2015 v 15:47 | King Rucola
Nie každý šéf je prasa a nie každé prasa je šéf. Je však prospešné, vedieť rozlišovať, kto je kto, alebo novoslovensky "who is who". Explicitným výzkumom sa na polárnej stanici na juhu mesta Curychu dopátrala vedecká skupina pod vedením Dr Max. de Bila, ako riešiť túto životne dôležitú otázku.

P-365/229 Unavený, na privát...

12. března 2015 v 8:15 | King Rucola

Zase raz som bol na cestách, trochu kilometrov som zase rozsypal po povrchoch europských dialnic a tým sa postaral o ich opotrebovanie. Je to večný boj, kto si to odnesie viac, "kto z koho". Ten povrch cesty alebo tie ubohé gumové pneumatiky. Všeobecne sa kloním k názoru, že ulica to vyhráva a guma nemá šance. Vydržím ten márny zápas pomerne dlho ako nestranný divák sledovať, ale príde čas, kedy mám toho tiež dosť. Vtedy sa jednoduche utiahnem do ulity ako slimák, hýbať sa mi už potom nechce, keď si tak predstavím, ako sa taký slimák vôbec hýbe, tak dostanem z toho horor a radšej sa nehýbem. Ale mám aj iný pádny dôvod, utiahnuť sa na chviľu do ústrania.

P365/228 Douce France a vlastný gól

10. března 2015 v 15:02 | King Rucola

Douce France a vlastný gól



Po čase zase v sladkom Francúzku. Moja mama hovorievala "la douce France". Nikdy som nevedel, prečo. Víno sladké nemám rád, z výbornej francúzskej kuchyne dávam jednoznačne prednosť skôr pikantným slaným jedlám, ako dessert som okrem zmrzliny - výborná, pestrá, čudesného pôvodu niekedy, zo zemiakov, z piva a podobne - cenil len jablko v akomsi "plášti". A vôbec, tentokrát som sem neprišiel jesť, ale pracovať. Takže som konečne pochopil, prečo "sladká"!

P-365/227 MDZ

8. března 2015 v 19:55 | King Rucola
Nie, nezabúdame, stále na Vás myslime!

P-365/226 Oprava-vyjasnenie

8. března 2015 v 8:44 | King Rucola

P-365/226 Nedorozumenie

Okolo vhodnej obuvy na surfovanie vznili akési problémy. Na vyjasnenie tejto ožehavej otázky, na riešenie tohto problému a hlavne na odstránenie akychkoľvek pochýb ba dokonca osobných komplexov som nútený, uviesť veci na správnu mieru, napraviť zlo, ktoré som nechtiac spôsobil.

Na upresnenie citát z korešpondencie:

P-365/225 Blízko vražde!

7. března 2015 v 8:59 | King Rucola
Najprv si jeden musí predstaviť tú atmosféru: Prvy skutočne jarný deň. Teploty v dvojčíselnom rozsahu. Zimné vetrovky na povalu. Vyšmatlané boty na nohy a nohy na ramena a do hory. Hneď na tú najbližšiu-najvyššiu. Pot steká ako Hemingwayove "Torrents of the Spring", počas zimných večerov tukom obkladané srdce buší ako vodopád sýtený topiacimi sa snehmi. Prefajčené pľúca vášnivo nasávajú konečne nemrazivý vzduch, zohriaty na sporáku teplého dňa na stráviteľnú polievku. Kĺby škrípu svoj neúprosný nárek, plač po naolejovaní a duša sa ide od radosti roztrhnúť, ako keby narazila bezdušná automobilová pneumatika na hranu chodníku alebo sa napichla na poriadny klinec. Vtáci reprezentujú ináč skôr nemú prírodu, jasajú, vreštia, údajne spievajú. Farby sa trasú nedočkavosťou zažiariť svoju labutiu pieseň, než definitívne vyblednú v nemilosrdne žhnúcom slnku. Nad tým krúži majestátne plachtiac vyhladovelý nervózny jastrab alebo niečo sokolovité, vytrvalo čiha na osamelého džogera, aby sa mu zazobal do tváre, ako sa stalo minulý rok až dvakrát. Hrá sa na miestneho orla, alebo si namýšla, že je bezmotorový vetroň? Bukulická idyla, prvé odvážne kravy olizujú slnečné paprsky a tie zase ich mokré papule. Nadržaný mikrohorolezec stúpa bez ohladu na straty, potkýňa sa o suché konáre, len čo úspešne vytiahol bačkory, ktoré sa túžia prilepiť do bahna po roztopenom snehu. Srdce si našlo cestu až do krku, hrdlo vyschnuté, prísne predsavzatie: závlaha až na vrchole! Konečne tá puritánska tabuľka, hlásajúca prvy úspech sezóny: "Najvyšši bod...", záľudne neveštiaca nejakú pohromu. Tá bude nasledovať až následovne! Najprv tá zaslúžená flaška piva z ruksaku, konečne cigareta.

P-224 O dvoch hubách

5. března 2015 v 9:39 | King Rucola

Prečo sa takmer na každej kresbe, ktorú publikujem zjavuje dvojica húb, často sa ma divák spýta. Vyvetlenie je dosť podivné. Jednak mám rád huby, je to pre mňa také niečo zvláštne, v určitom zmysle exotické, asi sa to v našej rodine nepestovalo keď som bol malý a preto to teraz doháňam.

Strašne rád mám samozrejme kráľa húb, ten klasický hrib, Steinpilz, dubák. Na druhej strane som sa musel trochu informovať o hubách, lebo jeden čas ma fascinovalo, chodievať na huby. Pri lekture som naďabil na "amanita phalloides", čiže muchotrávku zelenu, grüner Knollenblätterpilz. (Nemecké názvy preto, lebo s hubárksou vášnou som začal az v nemeckom prostredí, odtiaľ poznám aj tie názvy, tak pre istotu ich uvádzam.) Fascinovala ma možnosť, mať doma uskladnené krásne huby, ktoré by som moho ponúkať aj nežiadaným hosťom...

Lenze pravý dôvod výskytu húb na mojich produkciách je iný.

P-365/223 Jarná výstava a krása

4. března 2015 v 10:05 | King Rucola
Na jar sa všetko opäť búrlivo hlási k životu. Vtáci robia rámus, že to zobudí aj hlboko spiacich mŕtvych v hroboch, ktorí vstávajú, neveriacky si pretireajú oči a pokrikujú medzi náhrobkami na seba: "Hej, ty si to tiež prespal? Ako to, že sme si to nevšimli, však sa tu túlame každú polnoc!" Oživení nebožtíci poskakujú medzi pomníkmi, veselo šantia, naháňajú sa, vtipkujú, bezstarostne šlapú po kvetinách a smejú sa, že to nevadí, veď predsa už rašia nové, čerstvé kvetiny. Miazga sa derie smerom nahor, teda prúdi zo zimného úkrytu niekde v koreňoch, tak presne o tom vlastne nič neviem, skôr o tých hormónoch, ktoré začínajúť strašiť v rozpálených hlavách a často zvádzajú k nerozvážnemu počinu, ako vyznanie lásky, sľuby manželské a podobné pochabosti.

P-365/222-a Preklad predošlého textu

3. března 2015 v 23:55 | King Rucola

Sľúbený preklad "jarného článku". Je to síce otrava nielen pre čitateľa, ale aj pre prekladateľa, ale sľub je sľub...Samotný text je veľmi náročný, vyslovený kandidát na Nobelovu cenu za literatúru.

Téma, forma a štýl zaväzujú, prekladateľ musí byť ešte snaživejsí než pri bežných prekladoch, toto významné dielo správne interprétovať. Chabý pokus následuje.

P-365/222 Jar, Jaro, Frühling, Spring

1. března 2015 v 17:38 | King Rucola
Medzi tisíc podivnými vecami, ktoré ma dnes bohužiaľ zamestnávajú je aj jedna, ktorú by som skutočne nemal zabudnúť!

Dnes je prvy jarný deň, tak milá čitateľka zanôtim, hoci spievať absolutne neviem: "...you are my summer, you are my spring, you are my everything!", ale to všetko musí byť s patričným talianskym akcentom. Neviem, kto spieva túto slávnu starú pieseň, ale tá mňa vzdy fascinuje. Mám viacero takých, ale o tom inokedy.