Dnes v 9:20 | King Rucola
Samozrejme, ze ich mám. Kto ich vlastne nemá? Ten, kto tvrdí, že nie, tak vlastne uvádza už ten prvý predsudok. Totiž, že vraj žiadny nemá. Tak ja preto radšej hovorím, ano, mám. A najviac ma teší, ked ich mám veľa...
To si tak pred súdky sandem a premýšlam, ktorý mám zase naraziť, alebo z ktorého okoštovať. Najväčší predsudok je pre mňa, sadnúť si pre súdok a mať predsudok, že ten je už prázdny, alebo skoro prázdny. Tak sa ho zbavím najlepšie a najrýchlejšie, že otvorím, teda narazím sa tuším hovorí odborne, alebo si z otvoreného, teda už narazeného načapujem.
Potom, nenápadne, všetky predsudky ustupujú do pozadia, za súdky, kým ja sa usadím pred súdky a tak skoro neodídem.
(Jeho Veličenstvo, Kráľ Rukola, v jednom z mála okamžikov relaxácii v kráľovskáych pivniciach. Foto-scan kresby Jeho Veličenstva vytvoril dvorny radca Dr Max. de Bile s láskavým dovolením nášho dobrotivého kráľa, nech nám žije večne!)
Súdky a ja pred súdkami vytvárame symbiózu. Len často si spomínam, koľko len pred súdkov som mal na očiach vo vinných pivniciach na francúzskych hradoch a par exellence v Porto, pred súdkami ubitý a žasnúci pred onom slávnym mokom, zvaným "portské".
Nie, to nebol predsudok, šo sa ma teraz zmocnil, to bola skôr bezmocná ľútosť, že nie som bohatý Angličan s bohatou rodinnou tradíciou, ktorý si už pred stáročím zaistili tie vinice, kde dozrieva víno na Portské a ktorým dnes patria tie nespočetné sudy s drahým vínom, takže keď sa im dostavia predsudky, stačí, keď si sadnú pred (ich) súdky a predsudky sa vynoria len možno proti lakomým kupcom, ale ináč prečo? Veď si pekne sedia pred súdkami, načo by sa mali otravovať s predsudkami?
Príjemný víkend pri kalíšku portskeho!
Stolička by se hodila.. :) (A nějaký ten kabát také, pravda.. 
Tak jsem objevila rozhovor s Tvou královskou výsostí a dost jsem se u jeho čtení pobavila a poučila o Tvé královské osobě.
Opravdu to bylo dost zajímavý čtení, hned se na tebe můžu dívat trochu jinak.
Čím kreslíš ty obrázky?