NULLA DIES SINE LINEA

Únor 2015

P-365/221 Airbus 380 Emirates

27. února 2015 v 9:05 | King Rucola
Jedno z najfrekventovanejších vzdušných prístavov Europy je letisko v Curychu. Veľmi zvláštne, pretože sa z neho smeje celý svet. Letisko postavené na močiari! Ale ľudia si neuvedomujú, ako len dômyselnosti švajčiarskych architektov krivdia. Už skutočnosť, že sa v tejto malej hornatej krajine šporovlivých pastierov našlo kúsok rovnej plochy, hraničí na malý zázrak! Oveľa väčší však je skutočnosť, že kedysi boli uvoľnené aj finančné prostriedky na stavbu tohto kolosu. (Odvtedy je to ako roztrhnuté vreco a peniaze sa sypú do jeho výstavby a údržby nepretržite veselo ďalej, a dierou vo vreci vytekajú zase von, ale to je už vedľajšie. Už dávno stojí a prekvitá.)

P-365/220 Globálny čas?

25. února 2015 v 0:59 | King Rucola

Naďabil som na výborný Sikarov (http://triumvirat.cz/2015/02/par-slov-o-vnimani-casu/#more-1912) článok, kde uvažuje o vnímaní času a nabáda nás, aby sme nastolili podobné úvahy. Moja obľúbená paleta, moja takpovediac červená handra, moja muleta, za ktorou sa vrhám ako farboslepý býk v aréne. Prečo vlastne je tá handra červená, keď sú byci prekázateľne farboslepí, je zatiaľ pomerne vedľajšie.

P-365/219 Španielska dedina

23. února 2015 v 7:25 | King Rucola

Moja osobná španielska dedina

Vikingovia sú u nás v rodine, hlavne pre Mr M., súčasnou hlavnou témou. Všetko sa odohráva okolo nich, všetko je porovnávané podla príbehov Halvara a jeho syna Wickieho. Ani tohoročný fašiang to neobišlo. Pozitívne pre mňa je v tomto súvise náhhle vynorenie nečkane pálčivej otázky "Boli všetci Vikingovia paroháči?", vďaka ktorej som hĺbaním na túto tému tie karnevalské útrapy ako-tak prežil.

P-365/218 Abstraktne o abstraktnom

19. února 2015 v 12:33 | King Rucola


P-365/218-a Pedagógia

18. února 2015 v 12:20 | King Rucola
Spomienka na môjho "posledného profesora" nastolila pár otáziek, ktoré by som rád bližšie pojednal. Môj vlastný komentár ku komentáru ma prekvapil živosťou spomienky. Zároveň sa bez akéhokoľvek predošlého zámeru dotýka aj súčasnej témy, ktorá sa zrazu stáva predmetom diskusie, na Slovvensku, ale aj vo Švajčiarsku: Sexuálna výchova v predškolskom veku a na základných stupňoch. Maturoval som pred päťdesiatimi rokmi, žiadnu výchovu v tomto zmysle sme nemali, ale ako vidím, problém s týmto predmetom je napriek uvoľnenej dobre dodnes. V mojom komentári, ktorý nechávam "originál", teda aj s chybami rýchleho písania a bez diaktritiky, išlo o niečo iné a zároveň aj o túto problematiku.

P-365/217 Môj posledný profesor

15. února 2015 v 9:09 | King Rucola
Niekdy ráno v piatok trinásteho som sa to dozvedel, dostal som e-Mail od bývalých kolegov. Ale jedným uchom som to počul už aj v rádiu, ktoré počuvam cez internet, lenže som to akosi nepostrehol, nerealizoval, o čo ide. Môj posledný profesor maľby dokonal. Piatok, trinásteho.

P-365/215 Preklad

14. února 2015 v 13:20 | King Rucola
Toto som obdržal dnes až dvakrát ako komentár! Text je údajne indonézsky a preklad je od majstra Google.

P-365/216 Aké je to jednoduché!

14. února 2015 v 0:59 | King Rucola
Priznám sa bez mučenia: Tento bohovský nápad nie je z mojej hlavy. Naviedol ma na to komentár na tomto blogu, ktorý tu zanechal vážený pán TlusŤjoch, večná nech je mu sláva! Ja tu vystupujem len ako sprostredkovateľ, ilustrátor.

P-365/214 Hľadanie identity

13. února 2015 v 0:49 | King Rucola
Psychiater nepočuje moc rád, keď mu jeho pacient ohlási, že do zrkadla vôbec nepozerá. Psychiater nemá vôbec rád, keď jeho pacient neustále čumí do zrkadla. Z obdivoch situácii sa dajú vyvodzovať dôsledky k vykresleniu stavu pacienta. Myslím, že ako pri všetkom, je tu tá zlatá stredná cesta najlepšia.

P365/213-b Čas

13. února 2015 v 0:31 | King Rucola
Čas leti rýchlosťou času. Proti tomu je rýchlosť svetla zanedbateľná, doslova slimačia rýchlosť. Svetlo sa vedľa času len plazí.

Hlavne - práve počul učného pána filozofa menom Wilhelm Schmid na podobnú tému - po päťdesiatke. Predtým nie. Predtým sme všetci mladí a máme more, oceány času a všetko stoji pred nami. Potom už len stojí a ešte neskôr ani to, potom všetko letí.

P365/212 Luga a happy landing

9. února 2015 v 11:31 | King Rucola
Tie dva citáty na závere textu sa pokúšajú vysvetliť tento čudný názov. Hladal som vo svete internetu, či aj v zemiach českolovenských je známy pojem "happy landing". K môjmu úžasu a prekvapeniu sa pohybuje kybernetickým svetom až skoro tridsaťtri miliónov "zásahov" na tému "happy landing". Čiže je veľká pravdepodobnosť, že tento "terminus technicus" je asi známy po celom svete. Pritom ja som chcel tak nazvať len úplne prozaickú vec: Pristávanie čajiek na hlave tej vyšinutej pani, ktorá roky napriek zákazu vytrvalo pravidelne krmí čajky na curyšskom jazere.

P365/211-c Kópia o pred(SUD)k(OCH)

7. února 2015 v 20:06 | King Rucola
Dnes v 9:20 | King Rucola
Samozrejme, ze ich mám. Kto ich vlastne nemá? Ten, kto tvrdí, že nie, tak vlastne uvádza už ten prvý predsudok. Totiž, že vraj žiadny nemá. Tak ja preto radšej hovorím, ano, mám. A najviac ma teší, ked ich mám veľa...
To si tak pred súdky sandem a premýšlam, ktorý mám zase naraziť, alebo z ktorého okoštovať. Najväčší predsudok je pre mňa, sadnúť si pre súdok a mať predsudok, že ten je už prázdny, alebo skoro prázdny. Tak sa ho zbavím najlepšie a najrýchlejšie, že otvorím, teda narazím sa tuším hovorí odborne, alebo si z otvoreného, teda už narazeného načapujem.
Potom, nenápadne, všetky predsudky ustupujú do pozadia, za súdky, kým ja sa usadím pred súdky a tak skoro neodídem.
(Jeho Veličenstvo, Kráľ Rukola, v jednom z mála okamžikov relaxácii v kráľovskáych pivniciach. Foto-scan kresby Jeho Veličenstva vytvoril dvorny radca Dr Max. de Bile s láskavým dovolením nášho dobrotivého kráľa, nech nám žije večne!)
Súdky a ja pred súdkami vytvárame symbiózu. Len často si spomínam, koľko len pred súdkov som mal na očiach vo vinných pivniciach na francúzskych hradoch a par exellence v Porto, pred súdkami ubitý a žasnúci pred onom slávnym mokom, zvaným "portské".
Nie, to nebol predsudok, šo sa ma teraz zmocnil, to bola skôr bezmocná ľútosť, že nie som bohatý Angličan s bohatou rodinnou tradíciou, ktorý si už pred stáročím zaistili tie vinice, kde dozrieva víno na Portské a ktorým dnes patria tie nespočetné sudy s drahým vínom, takže keď sa im dostavia predsudky, stačí, keď si sadnú pred (ich) súdky a predsudky sa vynoria len možno proti lakomým kupcom, ale ináč prečo? Veď si pekne sedia pred súdkami, načo by sa mali otravovať s predsudkami?
Príjemný víkend pri kalíšku portskeho!

P-365/210 Mignon

6. února 2015 v 8:53 | King Rucola
V živote každého z nás, hlavne teda mužov, prichádza obdobie, kedy sa začneme obzerať späť. Zdôrazňujem však, napohlad možno nelogicky, túto vlastnosť u mužského pohlavia, hoci viem, že to vôbec nie je pravda, aby som mohol parádne pokračovať: My, muži, bývalí muži a podobné kreatúry, si privádzame sami bolesti v krku. Obzeráme sa späť, intenzívne, keď prefrčia okolo nás mladé pekné dievčata. Nemyslim si, že je to u nežného pohlavia ináč, ale u nás je to norma.

Ukazuje sa to samozrejme vo veľmi pokročilom, plne vyvinutom veku, keď jednému - no nepovedzme priamo "staršiemu"! - pomenujme tento subjekt radšej "zrelý muž" alebo "muž v najlepších rokoch", aj keď nikto presne nevie, čo je zralý muž, pretože na rozdiel od jablčka alebo zrelej hrušky je skôr vysýchajúci, namiesto aby z neho prýšťala šťava a o najlepšich rokoch diskutovať je absolútne pochabé, - každému jedincovi pripadajú práve jeho roky tie najlepšie -, keď niekto teda takto definovanému samcovi predloži "děvče ako lusk", alebo "dievča ako malina". Katastrofa môže začať.

Tu stratí aj ten najostrielanejší dobyvateľ a lámač ženskych sŕdc svoj kľud, svoju naučenú, vytrénovanú alebo vrodenú rozvahu. Možno nie vždy, ale určite, keď ho pretne zasnívaný pohlad mladej dámy s kúzelným menom Mignon, spanilý a plný odovzania, sľubov a túžby. To je koniec s mužskou suverenitou, tu padne každý mačo ako prezretá hruška a rozplácne sa pred touto putujúcou modlou v takejto idyle. Bohyňa sa blíži, bohyňa, ktorá ešte ani netuší, nevie, že je budúca Venuša...

Tak sa presne stalo aj mne! Mne, ktorému bola priam podvrhnutá táto spanilá Mignon. Mne, smrdutému senilnému oplzlému generálne neschopnému starcovi, ktorý by vlastne nemal už existovať, alebo nanajvýš niekde v ústraní, niekde pod mostom. A keď som rozoznal v rastúcom prítmí a bez okuliarov, že v ruke objima gitaru, tak by som tú gitaru bol býval najradšej vytrhol a rozmlátil na kusy, aký som bol na ňu žiarlivý, ako som chcel byť ňou láskaný na mieste toho nástroja.

(Dobová ilustrácia Jeho Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne, za použitia fotografie dodanej pánom TlusŤjochom z ríše ďalekej i blízkej. Do koláže zostavil, aranžoval a prevedenie kontroloval dvorný zostavovateľ Dr Max. de Bile.)

Ale ovládol som sa natoľko, že som jej naoko suveréne, blahosklone, otcovsky pokynul, aby vstúpila do mojej skromnej komnaty. Tajne som dúfal, že diskrétne držaný prepych môjho loveckého salónu ju nevyplaší a nebude mať trému, poriadne mi zahrať. Veď pôsobila ako vyplašná srnka. Jej oddaný roztúžený pohlad tých krásnych očí ma nechával dúfať, že tie najodvážnejšie sny sa zmenia v realitu.

Doteraz som v mojom dlhom živote nemal príležitosť požiť príliš vela "mignon". Jednak to je nie práve najlacnejšie, jednak aj z časových dôvodov. Na pochode nemá jeden vždy možnosť uživať si tak, ako by som to chcel vychutnávať, ako by to taká mignon-pochúťka vyžadovala, ako by si to zaslúžila. Teraz doženiem zameškané, teraz si dožičím tú nepoznanú rozkoš do sýtosti, teraz už mám čas a smiem užívať, čo len to chabnúce telo a vypadávajúce zuby či boľavé ďasná zvládnu.

Do medajlónkov narezané filet mignon bolo potom tak jemné, že na jeho prípravu úplne stačil ten pomerne krátky ale silný ohníček z gitarového dreva a struny poslúžili výborne ako improvizovaný gril. Škoda, že Mignon sa nemohla už sama okoštovať, na druhej strane som bol preto aj rád, že som sa pred ňou nemusel hanbiť. Za taký krátky čas som skutočne nemohol nechať doručiť Wagyu hovädzie (和牛) z Kobe, ako by sa bolo pri takej vzácnej návšteve bývalo patrilo, pretože môj privátny jet bol práve v servisnej oprave. Ale aj tak, hoci som presvedčený, že Mignon nebývala príliš často, na rozdiel od môjho žalúdku, masírovaná pivom, bola veľmi veľmi chutná a tak skoro na ňu nezabudnem! Ma mignonne Mignon...

P-365/209 Vášeň hory prenáša

4. února 2015 v 8:53 | King Rucola
"Vášeň hory prenáša!", hovorí sa to tak? Alebo nejako ináč? Každopádne to bolo niečo ako Romeo a Júlia. Vášnivá láska až do hrobu. Nekontrolovateľná, nerozumná, nevypočitateľná, ničivá, spalujúca, sebecká nežná a krutá zároveň. Šialenstvo! Sladká.

P-365/208 Konštruktívny návrh

3. února 2015 v 8:26 | King Rucola
V záujeme poézie, romantiky a zachovania tradície by som sa prihováral za presunutie Vianoc, prípadne aj iných sviatkov.
V prospech tejto skromnej žiadosti hovorí veľa rôznych presvedčivých argumetov.

P-365/207 Som jeden z 5 miliónov!

1. února 2015 v 20:30 | King Rucola

Som privilegovaný, mám protekciu. Patrím medzi "horných" päť miliónov, aspoň čo sa tejto hovadiny týka! Ale na základe tohto vlastníctva som oprávnený viac, než tých zvyšných pár miliárd o celej veci diskutovať, pretože ja to aspoň držím v rukách a môžem preskúmať.

P-365/206 Plesá sa plesá aj ďaleko od Štrbského plesa

1. února 2015 v 2:19 | King Rucola
Sobota nemôže byť predsa bezvýznamný deň! Ale dnešná sobota je priam rekordérkou v bezvýznamovosti. Ale nemôže, nesmie, nemala by byť bezvýznamná! Tisíce, milióny pracujúcich ľudí majú voľno, nemusia do práce. To je pre nich významný význam! Ale čo pre nás, ktorí nemusíme robiť - musíme vôbec soboty sláviť?