NULLA DIES SINE LINEA

P-365/152 Archanjel na cestách

26. října 2014 v 8:15 | King Rucola

Gabriel sedel spotený v takmer ľudoprázdnej hale letiska. Na vzdialenom konci haly sa ako bábky pohybovali členovia pucujúceho družstva, ktorí systematicky leštili lesklú dlažbu. Niekedy sa zjavili dvojice strážneho personálu, ponorené do intenzívneho hovoru. Hoci mal Gabriel nervy na špagáte, stihol si opäť položiť tú klasickú otázku, ktorá ho napadá vždy, keď vidí postávať predavačov v obchode, ako vzrušene diskutujú: O čom sa môžu ešte stále tak zaujato baviť, keď sú v tej službe už päť, šesť hodín? Veď to si museli už všetko povedať, odkiaľ berú nové témy? Dnes mu to však preletelo mysľou len ako meteorit. Sám sa musel vyrovnávať so svojím nezdarom.


Po zlej noci, kedy sa mu snívali akési nezmyseľné sny, zaspal. Snivalo sa mu, že sa doviezol do banky otvoreným kabrioletom, ktorý postavil priamo do vstupnej haly, pred výťahy. Ponáhlal už k ich dverám, keď si uvedomil, že auto nezamkol. Vrátil sa a začudovane zostal stáť. Sedadlo, na ktorom sedí vodič, bolo posunuté tak ďaleko dozadu, že by ani orangután nedočiahol na volant. Okrem toho sa kvôli tejto zvláštnej polohe nedali akosi - v sne - zamknúť dvere. Zamykať dvere na otvorenom kabriolete, má to vôbec nejaký význam, myslel si a nechal auto stáť otvorené. Vrátil sa k výťahom, uvedomil si, že sa musí ponáhlať, i keď nevedel, prečo. Zúfalo hadal tlačítko na privolanie výťahu, ktoré nikde nevidel. Kĺzal pohladom po celej stene vpravo, vľavo, obzeral sa, či niekde nestoji nejaká riadiaca konzola, ale nenašiel nič. V chvate, ktorý pocítil, mu začali perliť prvé kvapky potu na čele. Ľavou rukou dokonca pohládzal olivovo zelenú stenu. V nádeji, že nahmatá neviditeľné gombíky, tlačidlá, na obsluhu tých štyroch strieborných výťahov. Doľahla naň, zmocnila sa ho panika. Ani žiadne schodište niekde za rohom, len pancierová stena zdobená lesklými výťahovými dverami. Neustále ten pocit, že by sa mal strašideľne poponáhlať. Nemal kam. Sedel, stál, presnejšie, v pasci. Odstúpil smerom k neuzamknutému striebornému autu, ktorého zvinutá čierna strecha sa odrážala od zrkadlovej steny. Ostatné len olivovostrieborný náter. V tom okamžiku mu to zaplo: Nestojí pred výťahmi, pozerá na dokonalý výtvor maliara z oboru "trompe-l'oeil"! Perfektne namaľovaná kulisa! Hladká stena, ktorú už predtým cítil, ako sa pokúšal nahmatať nejaké tlačítko. Majstrovsky prevedený kus trochu do zabudnutia upadnutého maliarskeho umenia. Zrazu mu svitlo: "Veď som doma, nemusím nikam ísť! Je to len blbý sen." a zmocnila sa ho veľká úľava, vystriedaná však hneď, len čo sa prebudil z toho divného, nepríjemného sna, znovu divou panikou. Zrejme je neskoro, asi zaspal, veď musí zavčasu na letisko. Doletel tam s vyplazeným jazykom, samozrejme neskoro. Na letisku ani stopy po jeho lietadle. Ani stopy po cestujúcich, všetok zhon nadarmo, všetci preč. "Je to zase ako ten zlý sen!", myslel si nešťastný Gabriel. To, že nikde nikoho okrem personálu nevidel, mu nepripadalo čudné, bolo to prvé dnešné lietadlo, bolo ešte priskoro, hala sa začne plniť o hodinu. Dve hodiny neskôr to tu bude víriť cestujúcimi, pri odbavovacích pultoch sa budú vytvárať rady čakajúcich, šum masy bude pripomínať obsadenú telocvičňu, hlasy, zvuky splynú do toho typického tlmeného krachu nahromadeného davu.

(Stopy uplynulého, navždy, nenávratne strateného. Kompozícia dvorného maliara Dr Max. de Bile, žiadny "trompe-l'oeil"!)

Prví ľudia sa vynárajú zo vstupných dverí, postupne sa začínajú objavovať typickí predstavitelia rannej scény. Zatiaľ pomenej rodinky s detmi. Prevládajú tmavé saká kombinované s džínsami, nová to uniforma cestujúcich mänedžerov, aby ušetrili puky na nohaviciach, ktoré si potom neskôr prezlečú a vylezú na zasadanie ako zo škatuľky. Nikto neponáhla, nikto nie je nervózny, to ako ostrý kontrast ku prepotenému, utrápenému, nešťastnému Gabrielovi, ktorý, rozvalený na lavici, si ešte stále zotiera pot z čela. Chod letiska začína naberať svoje obvyklé tempo. Občas sa nechá vidieť tmavá uniforma pilótov, ktorí s tými špeciálnymi hranatými kufríkmi prechádzaju vchodom vedľa vstupu pre cestujúcich, ale najnovšie kontrolujú dokonca aj ich. Pekné a menej pekné, ale stále ešte pôvabné letušky následujú svojich kapitánov. Alebo idú ruka v ruke páriky, v akých podaktorí strávili v hoteli ich povinnu opdočinkovú noc pred ďaľšou službou. Elektronická čierne tabuľa zatiaľ len s odletmi ožije, biele, žlté a aj červené písmenka a číslice naskakujú vo veselom chvate. Čísla letov a programovaný čas odletu, destinácie, prípadne zmeny. Skratky leteckých spoločností.

Gabriel si pretiera oči. Neverí im! Neverí, čo vidí na tabuli. Už v tom sne ho "trompovali"-oklamali, keď čumel na tú maľbu na stene! Jeho lietadlo, to prvé, ktoré mal chytiť, ktorým mal odletieť, to poletí skutočne ako prvé!

Dokonca teda aj s Gabrielom na palube! Ten štvanec, prenásledovaný už v sne po celú noc, má šťastie!

(Vypukla nová éra, nové perspektívy. Kompozícia dvorného maliara Dr Max. de Bile.)

Je o hodinu menej, je zimný čas!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 VendyW VendyW | E-mail | Web | 26. října 2014 v 8:32 | Reagovat

Jéééžiš, to je humáč na tých fotkách! :-D  :-D . Tohle přehazování času mne dost vytáčí, jsem normálně řádně bouchlá a tohle tomu ještě přidává......

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 26. října 2014 v 9:26 | Reagovat

[1]: Vies ako mne! Este dobre, ze sme vcera mali "noc krimipoviedok", to ma drzalo az do hodiny, kedy nam laskavo poradili, co mame s tymi ruckickami na hodinach urobit. Ja sa to nenaucim asi nikdy!

3 Gabi Gabi | E-mail | 26. října 2014 v 14:06 | Reagovat

Žiaden problém Jednoduche riešenie . Zadovaž si hodiny nastavované satelitom. Nestoja veľa, inak by som ich ja nekúpila. :-) Kúpila som ich pre mamu, keď si spôsobila celodedinskú hanbu tým, že prišla veselo do kostola a sadla si na svoje miesto v čase, keď omša už končila. Bola jar a hodiny bolo treba zase vrátiť na čas o hodinu skôr, čo ona neurobila. :-D Tak pri najbližšej mojej návšteve dostala nástenné hodiny, ktoré vždy ukazujú správny čas. Stačí raz za čas vymeniť baterky.
A kam ten Gabriel vlastne letel? Bude pokračovanie?

4 Gabi Gabi | E-mail | 26. října 2014 v 14:15 | Reagovat

Pri pohľade na tú kompozíciu , prvé čo ma napdlo  bola myšlienka: " Bože , to by boli luxusné topánočky za tie spálené franky. :-( Doslova. No a tá druhá bola skôr otázka. Viac otázok "Čo je to drevené, vyzerajúce ako veľké puzzle? K čomu to je? Je to vôbec k niečomu? "

5 TlusŤjoch TlusŤjoch | E-mail | Web | 26. října 2014 v 17:31 | Reagovat

První snímek mi ozřejmil úsloví
"Tlouci špačky."

Všichni medvědi se těší na zimní čas.

6 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 26. října 2014 v 17:59 | Reagovat

[4]:To je starodavna - myslim asi svajciarska - hra, tusim sa to vola "blchy". Ucel je, tie kolieska strielat z deky tak, aby padali do tych valcekovych dier. Tusim, ze je to nemozne! Okrem toho deti uz väcsinu tych "zetonov" stratili. Ale uchovavam to ako "starozitnost".
Striela sa tak, ze jenym kolieskom pritlacis druhy, alebo panbohvie ako...

7 Gabi Gabi | E-mail | 26. října 2014 v 18:49 | Reagovat

:-D Tiež zberateľ starých haraburd, alebo ochranca pekných spomienok? Či " neviem k čomu to je, ale isto sa mi to raz zíde..." :-D

8 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 26. října 2014 v 19:25 | Reagovat

[7]: Odobrny nazov je "messie". (Nic nevyhodim, lebo neviem nic vyhodit, co keby a tak...chorobne. Liecitelne.)

9 TlusŤjoch TlusŤjoch | E-mail | Web | 26. října 2014 v 21:53 | Reagovat

[6]:
To znám.
Vždycky mi to lítalo šejdrem...

10 jednorožec jednorožec | 27. října 2014 v 11:36 | Reagovat

[9]: Anglicky: tiddlywinks.

11 mysteriouswolf mysteriouswolf | Web | 27. října 2014 v 15:18 | Reagovat

Chudák Gabriel, takový zmatený sen. Naštěstí všechno dobře dopadlo. Hru Blechy, jsme s bratrem jako malé děti doma měli, jen forma byla z umělé hmoty :-)

12 Jana Jana | Web | 27. října 2014 v 23:30 | Reagovat

To opravdu byl zmatený sen Kingu :-) Tak mě napadá, že ještě lepší je, když musím ve snu někomu nutně zatelefonovat, mačkám čísla na displey a ony mi tam skáčou jiný a nejde to. Nebo jedu ve výtahu, a on jede pořád někam nahoru a já se ho snažím zabrzdit, nejde to, jsem z toho vždy tak udřená:-) Tak přeji všem dnešní noc plnou poklidných snů :-)

13 Miloš Miloš | Web | 29. října 2014 v 21:22 | Reagovat

To bylo ale napínavé!

U nás začátkem 90. let znakem bohatých podnikatelů byla fialová saka. Kdo neměl fialové sako, nic neznamenal :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama