NULLA DIES SINE LINEA

P-365/111 Koniec hvieznych potuliek

25. srpna 2014 v 2:00 | King Rucola
V hĺbke svetelkujúcej šediviny tam vzadu duneli ťažké kroky. Muž sa vynoril z hmly Andromédy, podráždene vrazil lakťom do Ruchbachy z Kassiopeie, tú domýšlavú matku nemohol nikdy vystáť, žiariacej Sirrah dole pri Pegasovi nevenoval pozornosť, aj tak si nebol nikdy istý, či patrí k Androméde alebo je to len Pegasus. Jeho zrak hľadal v dialke, tam dole, niekde v tme tú malilinkú guličku, z ktorej sem prišiel. Keď zo Zeme vidím cez tie dva-tri milióny svetelných rokov túto hmlu volným okom, tak naopak by to malo fungovať ešte lepšie. Veď tu nerušia žiadne svetla, prakticky nič. Veď tu ani nič nie je, šomral si pod fúzy. Prečo ju nevidieť, čudoval sa, než mu to zaplo, že Zem je taká maličká, že bez presných údajov ju v tom blikotajúcom mori nikdy nenájade. Vzdal to, pevným krokom odhodlane zahol do najbližšej krčmy v Plejádach. Obsluhovali tam tie krásne sestry a bolo tam vždy príjemne, veselo, teplo. Plejády šíríli okolo svojich hostí útulnú atmosféru. Sedem takých krasavíc, vyberaných samíc, nechalo návštevníka príjemne snívať o iných veciach, než to večné potulovanie po hrbolatej mliečnej ceste.


Pocestný si pri vchode dupaním striasol hviezdny prach z čižiem. Tak, ako to robili na zemi všetci chlapi, keď vchádzali zo zasneženého chodníku do bytu alebo pohostinstva a vychovane si rýchlo oklepávali snehové vločky z bagančí. V strede sálu horel v modrozelenej čírej vode akvária oheň, po rybách ani stopy. Ryby zvyčajne viseli na kábloch medzi lampami v štýle biliardových herní či salónov, ktoré poznáme z italowesternov a vyčkávali, až posledný zákazník opustil tento obľúbený lokál "U sedem sestier", oheň bol uhasený a ryby mohli späť do akvária. Teda tie ryby, ktoré celý večer prežili, neboli objednané a neskončili na panvici ako jedna z vychýrených pochútiek tamojšej kuchyne.

(Pohlad do záhradnej časti reštaurácie "U sedem sestier". Autor Dr Max. de Bile.)

Hostinec bol vynikajúco obsadený, konečne veď bola nedeľa! Nájsť voľné miesto bolo bez pomoci jednej zo sestier prakticky nemožné, aj záhrada bola dnes plná rodín s malými detmi, ktoré nervili ich pokrikom, vrešťaním a častými výbuchmi plaču. Elektra vstupjúceho hosťa však poznala a viedla ho k poslednej volnej stoličke u stolu pre dvoch, kde sedel asi sedemdesiatročný starec a pohrával sa so svojím krčahom piva, ktoré už nemalo penu. Starec mal na jeho vek prekvapujúco bujné vlasy, poznávacie znamenie zdatných pijanov, preto nepôsobil na svoj vek a keby nemal už takmer bielu bradu, pozorovateľ by mu hádal dobre o desať rokov menej.

"Matuzalem", predstavil sa starý, "môzeš ma volať Maťo. Tak to tu robia všetci. Čo ťa sem vedie?"
"Silvester", odpovedal muž a vystrel ruku k pozdravu, "volaj ma Silly. Taký aj som, ináč by som tu asi dávno nebol!" Elektra postavila dva čerstvé krígle piva na stôl a usmiala sa na mužov.

"Teraz ti teda poviem, kto je tu silly, kto je teda poriadne hlúpy", zašklebil sa starec. "Musíš len počúvať. Neprerušovať ma."
"Okay, som samé ucho", usmial sa Silly a odpil hlbokým ťahom takmer celé pivo. Mával pre ďalšie. Dvomi prstami, aj pre svojho spoločníka. Ten začal líčíť niečo, čo sa silne podobalo na spoveď alebo životopis uchadzača o miesto, ktorý už dopredu to miesto nechce dostať.

"Koľko máš vlastne rokov? Nie, nehovor nič, nechaj ma hádať. Máš asi tak nanajvýš tridsať. Ešte menej zrejme. To som už dávno stratil prácu ako architekt. Ale predtým som už ani architekt nechcel byť. Keď všetci moji rovesníci chceli byť hasiči, policajti, pilóti, vojaci a podobné dramatické blbosti, ja som chcel byť dôstojník na lodi. Nie kapitán. To som nechcel byť. Len dôstojník na zaoceanskom luxusnom parníku. Ale odborný. Absurdný sen, netypický pre takých sopliakov. Ale aj tak som bol potom pol roka pripútaný na lôžko, ako sa tou frázou hovorí. V tom čase som začal úplne ináč rozmýšlať. V pomätenosti som chcel byť dlho dokonca lekár! Našťastie išla moja staršia sestra študovať medicínu, tak som sa predsa nemohol po nej opičiť, po tej piči a opičiť sa? Nie, to som skutočne nemohol. Ale na matematiku som príliš veľkú chuť nemal. Umelec! To bolo skvelé východisko. Tak som sa stal maliar. Umelecký, nie izieb alebo fasád. Ale ako maliar fasád som aj takmer rok pracoval. Potom, čo som sa stal architektom, pretože môj otec nemohol myšlienku na maliarstvo zniesť a ja som sa podrobil rodinnému diktátu. Lenže architekt? Čo ako krásne, ale nič pre mňa. Vôbec som po štúdiu striedal zamestnania ako iní košele. Až som predsa skončil niečo ako lekár. Psychiater, presnejšie, tam sa nikto nepýtal, či viem niečo o liečení, alebo niečo chorobách. Anatómiu som absolvoval už pri štúdiu maliarstva. Ale ako psychiater som si prehlboval anatomické vedomosti na pacientkách, až ma jedna udala a všetko to prasklo. Tak som sa dostal do politiky. Ani tam som sa neudržal, pretože som musel znovu podlahnúť nielen mojím pudom, ale teraz aj móde. Selfie sa to moderným slovom nazýva! Selfie! Fotografovať sa sám seba. Veľká móda dnes. Dúfam, že ty, Silly, žiadne také blbosti nerobíš! Ale určite trčíš pri počítači ako my všetci. Ja už po roky nevydržím, aby som do tej prekliatej obrazovky nečumel a nepísal tam absolútne hovadiny, hoci vonku padajú hviezdy a praží slnko. Tak som skrachoval aj v politike. Nieže by som mal zlé nápady, moje prejavy priťahovali masy a tie ovce ma volili znovu a znovu. Až som sa začal nudiť a hladať nejaká zábavu. Selfie bolo riešenie. Naďabil som v jednom tzv. čate na takú nejakú zvláštnu ženu, ktorá mala ten skvostný nápad, aby sme si vymenili nahaté autoportréty. Potom ma chcela vydierať, hrozila, že fotky uverejni a bolo po kariére štátsmena. Politickí protivníci sa toho chytili a hoci ma verejnosť chvíľu zastávala v zmysle, že sa jedná o moju privátnu záležitosť, musel som podať demisiu, skončil som ako bezdomovec tu, v tejto milostivej krčme, kde žijem z piva. Prečo ti to Silly hovorím? Aby si zahodil tvoj telefón a išiel radšej kopať zemiaky, než zažiješ také príkorie ako som prežival ja."

Oheň v akváriu pomaly dohasínal, lokál sa ešte stále nevyprázdňoval, ale aj starý Maťo nejako zhasol. Silvester nevedel, čo by mal k tomu povedať, len zamrmlal, že žiadny telefón už síce nemá, ale aj tak môže rozoznať určité paralery k svojmu životu. Zakýval na Elektru, naznačil rukou písanie, aby útratu zapísala, potriasol Matuzalemovi ruku na rozlúčku a vydal sa do vesmírnej tmy. To bol koniec jeho skvelej kariéry, kariéry politika, ktorý - ako jeho stolový partner - skončil vďaka špinavému sexu. Roky brázdil v stokách niekde medzi súhvezdím Váh a Oriónu a dumal o presratom živote...

Vyhrnul si límec, nesprávne vykročil a letel do najbližšej čiernej diery, ktorá ho radostne pohltila...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gabi Gabi | E-mail | 25. srpna 2014 v 8:53 | Reagovat

Cha!Že si pripomenul! Zatváram PC a idem nakopať zemiaky! Na obed plánujem robiť haruľu, inak zemiakovú babu (to je ale názov jednej baby! ...hašterivá haruľa!!!)
Ja ale radšej chlapov, tak z tých bezpohlavných zemiakov urobím "maľečník" taký poctivý východňarský, ako malečník len môže byť! ;-)

2 jednorožec jednorožec | 25. srpna 2014 v 17:09 | Reagovat

No chance to sell it to Hollywood, they prefer happy ends.
Fotka určitě není z Anglie, to by na ní bylo odpadků až po kotníky. Zde jen jedna (ztracená?) brožůra, či co. CH?

3 Sugr Sugr | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 17:30 | Reagovat

Kingu píšeš u mne v komentáři, že jsi právě na cestě. Ty jsi pořád ještě na cestách ve hvězdách? Už se vrať - prosím!:-)

4 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 25. srpna 2014 v 22:00 | Reagovat

To selfie bylo s Medúsou...

5 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 23:05 | Reagovat

[2]:Jessä, priamo na jazere, tzv. Thaterspektakel, ohromna podivana z roznych divadiel z celeho sveta, takisto "kejkliru", samanov, artistov, ohnohltacov, vykladacov kariet, kadejaku haved, spevakov, masiek, proste spektakel, ako sa slusi a patri. Nastastie aspon jeden den neprsalo, ale nemal som to prezradit, oder?

Ale tie Plejady maju presne z toho kopiu a vydavaju to za svoju vesmirnu zahradnu restauraciu. (Ja som tam bol!)

6 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 23:06 | Reagovat

[3]:Šak už sa "šourám", ale som unavený a ide mi to pomaly...

7 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 23:07 | Reagovat

[4]: Možno to bola nejaká chobotnica. Každopádne toho ubožiaka poriadne nasala a chcela vsiaknúť a vysať...

8 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 23:10 | Reagovat

[1]: Ja radšej dnes makaróny s omáčkou z Bologne - móc móc dobre. Minimálne tri kila? (Hanba!)
PS Po hlave ani stopy, ani pohlave... ;-)

9 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 26. srpna 2014 v 0:05 | Reagovat

[2]: Pardon, I beg your pardon: "Theater" Spectacle it it correct.

Concerning a happy end I'm going to work on it. Maybe there will be same lucky conclusion.

10 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 26. srpna 2014 v 0:07 | Reagovat

Oprava opravy: "some lucky solution".
It ist too late today... :-(

11 pavel pavel | Web | 26. srpna 2014 v 10:24 | Reagovat

To je taky nápad, vyměňovat si s ženou nahé autoportréty. Těm se nedá nikdy věřit a vždy mají s námi nějaké nekalé úmysly. :-D

12 jednorožec jednorožec | 26. srpna 2014 v 12:59 | Reagovat

[10]:Conclusion is fine, too. No need to be so self-deprecating. :-)

Winter weather here. Fire is burning in the stove at home and I have switched the central heating on in the studio. Brrrrrrrrrrr.

13 Jana Jana | Web | 26. srpna 2014 v 18:51 | Reagovat

[11]: Ale nemají, proč by jsme to my ženy dělaly? To se může stát jen na nějaké zaostalé špatné planetě. Kingu, příště až budeš cestovat vesmírem, vem si hvězdnou mapu, a vyber si planetu přívětivou, tam si budeš moct vyměnit se ženou i fíkový list a žádný skandál z toho nebude :-)

14 Miloš Miloš | Web | 28. srpna 2014 v 17:42 | Reagovat

Být pohlcen v černé díře, pokud nejde o tu vesmírnou, může být příjemné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama