NULLA DIES SINE LINEA

Srpen 2014

P-365/114 Vyhrabané spomienkové predmety

30. srpna 2014 v 23:31 | King Rucola
Bránim sa uznaniu existencie spomienok, či stratených, či stále živých. Ale uznávam vládu spomienkových predmetov, ktorými sa obklopujeme a ktoré vedú aspoň v mojom prípade až k podozrenie, či nie som náhodou "messie"! (Chorobný zberateľ.)

Z nedávnej služobnej cesty do starej vlasti som našiel v našom vlhkom paláci v galéri predkov tento dokument:

P-365/113 Môj otec, Apple, McIntosh jablko a ja

28. srpna 2014 v 8:10 | King Rucola
Apple McIntosh, môj otec a ja

Spomínam na svojho otca. Naozaj spomínam, alebo práve na neho myslím? Keby existovala stratená spomienka - toto vylučujem už vopred, buď teda na niečo myslím, možno znenazdajky, akosi ako by z jasného neba, potom to nie je "stratené", ale skôr vymyslené alebo znovumyslené -, tak by to bola stratená spomienka. Takto je to ale skôr niečo ako prerušenie zabudnutia. Na dávno skonalých ľudi tažko niekto myslí a spomínať si na nich si nespomína, pokiaľ nie je na to nejaký dôvod. Tak či onak sa nejedná o stratenú spomienku, ale o zabudnutie a nejaké pripomenutie z abstraktného alebo konkrétneho dôvodu. Konkrétny dôvod je jablko. Z jablka sa vyvinie asociácia na Apple a z Apple na McIntosh, čo je vraj kanadská odroda jablka.

P-365/112 Nemožné!

27. srpna 2014 v 1:30 | King Rucola
Motto

Velmi citlivo, pekne napisane! Ale protirecim: Minulost neexistuje a buducnost nie je. V okamihu, kedy sa "kona" buducnost, uz je to minulost. A minulost neexistuje. Kazda spomienka na tzv. minulost je fikcia, bez toho to nejde. Som ale dnes rano zly a protivny, nie?

Toto je citát môjho komentáru k jednému blogu. Rozpráva sa v ňom o spomienkach, o ztratených, znovunájdených, príjemných a možno aj takých, ktoré by človek najradsej navždy zabudol. Už si to ani presne nepamätám, o čom všetkom sa tam píše, ale tak namyslene, z vysokej pozície deda-vševeda to odbavím takýmto komentárom! Čitateľ asi zhýkne a ak je dobrotivý, tak ma zaradí prinajlepšom do psychiatrickej opateri, keď mi priamo nerozbije za moje tvrdenie držku.

P-365/111 Koniec hvieznych potuliek

25. srpna 2014 v 2:00 | King Rucola
V hĺbke svetelkujúcej šediviny tam vzadu duneli ťažké kroky. Muž sa vynoril z hmly Andromédy, podráždene vrazil lakťom do Ruchbachy z Kassiopeie, tú domýšlavú matku nemohol nikdy vystáť, žiariacej Sirrah dole pri Pegasovi nevenoval pozornosť, aj tak si nebol nikdy istý, či patrí k Androméde alebo je to len Pegasus. Jeho zrak hľadal v dialke, tam dole, niekde v tme tú malilinkú guličku, z ktorej sem prišiel. Keď zo Zeme vidím cez tie dva-tri milióny svetelných rokov túto hmlu volným okom, tak naopak by to malo fungovať ešte lepšie. Veď tu nerušia žiadne svetla, prakticky nič. Veď tu ani nič nie je, šomral si pod fúzy. Prečo ju nevidieť, čudoval sa, než mu to zaplo, že Zem je taká maličká, že bez presných údajov ju v tom blikotajúcom mori nikdy nenájade. Vzdal to, pevným krokom odhodlane zahol do najbližšej krčmy v Plejádach. Obsluhovali tam tie krásne sestry a bolo tam vždy príjemne, veselo, teplo. Plejády šíríli okolo svojich hostí útulnú atmosféru. Sedem takých krasavíc, vyberaných samíc, nechalo návštevníka príjemne snívať o iných veciach, než to večné potulovanie po hrbolatej mliečnej ceste.

P-365/110-b Hviezdy pred očami

23. srpna 2014 v 22:50 | King Rucola

Starec vystrel svoje opuchnuté nohy, slastne sa pretiahol a po návyku habkal rukou po zošúvorenej plachte postele, v ktorej sa ocitol viacmenej náhodou. Priskoro v noci musel na záchod a zdalo sa mu to príliš drastické, aby už začal pracovať. (Pokúšal sa vážne, sústredenne pracovať na knihe, ktorú mal rozpísanú.) Malo by to neblahé následky, keby po necelých dvoch hodinách spánku zasadol zase za počitač, zapálil si ďalšiu z nekonečných cigariet a pokúšal sa o nejaké rozumné vety, pretože po celý deň, ktorý musel stráviť medzi svojimi, by potom prakticky postojačky dospával. Alebo ešte horšie, po sediačky, ale za volantom auta! Nie práve príliš bezpečné! Vkĺzol teda cestou z kúpelne pod najbližšiu prikrývku, pokúšal sa znovu zaspať, ani si neuvedomil, že leží v jej posteli. Chcel sa len prinútíť aspoň chvíľu spať.


P-365/109 Padajúca hviezda

23. srpna 2014 v 12:20 | King Rucola
Často sa potulujem medzi hviezdami. Naposledy na filmovom festivale v Cannes. Ďalší ma očakáva v Locarne. Ale myslím, že už tam nepôjdem. Som z tých hviezd unavený, je ich príliš veľa. Potkýňajú sa svorne na stupňoch slávy alebo schodišti, vedúcom nahor, nech je to tribúna alebo hotel, alebo Olymp. (Nie ten hotel Olymp!)

Tak som sa predieral tými voňavkami, až som zočil padajúcu hviezdu. Zočil - priskočil a hviezdu zachytil. Skoro ma jej body-guards prizabili!

Aj tak sme len o vlas nepadli do jednej z tých takzvaných "ciernych dier", ktorými údajne náš vesmír hmýri...


Kráľ Rucola, nech nám žije večne, v náručí s padnutou hviezdou - najradšej keby to bola bývala Scarlett Johansson - na pokraji tzv. čiernej diery. (Foto Dr Max. de Bile, dvorný fotograf a ranohojič.)

P-365/110 Thujón je kujón

23. srpna 2014 v 12:00 | King Rucola
Absint versus abstinencia!

Už aspoň dvesto ak nie dvestopäťdesiat rokov sa vedie medzi jazykovedcami spor o pôvode slova "abstinent, abstinencia". Vopred je téza, ktorej zástupca som i ja, odsúdená k prehre v tejto vysoko náročnej diskusii, hoci argumenty mojej strany sú viac než presvedčivé. Som zástanca teórie, že abstinent ako - mimo iného významu označnie človeka, ktorý odmieta pôžitky z požívnia alkoholu - sa odvádza a priamo súvisí s podobným slovom, totiž "ABSINT"!

Keď okolo roku 1908 v jeho kolíske boli výroba a požívanie absintu zákonom zakázané, upadlo celé údolie chudobnej časti Švajčiarska Val de Traverse do ešte väčšej biedy. Duševnej i telesnej. Psychickej i hospodárskej. Pretože veľká časť ekonómie prebiehala na základe pestovania, predaja a výroby alkoholického medikamentu známeho aj pod menom "la feé verte", čiže "zelená víla".

P-365/108 Nedá mi to pokoja, potrebujem pomoc

21. srpna 2014 v 0:05 | King Rucola
Potulujem sa bezcielne hviezdami. Únavná cesta, bez debaty. V tom množstve hviezd si môžem na mliečnej dráhe poriadne zodrať nohy, vyšlapať mozole, kurie oka spievajú hymny v chóre. Unavený padám ráno do postele. Večer vyrážam znovu. Ako posadlý. Ako robot. Nedá mi to pokoja. Hladám ju stále, odkedy ma ohúrila tá totálne hlúpa myšlienka. Jednocípa hviezda!

P-365/107 Hviezdné kaprioly

19. srpna 2014 v 14:55 | King Rucola

Chcel som vidieť hviezdu pravú,
v dialke pevne žiarila,
šiel som cestou ešte kúštik,
prešlapal som mliečnu trávu,
tam narazil na sputnik.
Táto hviezda z neba ma zrazila!

Dnes za hviezdu z Kremľu
Kúpim tažko jednu žemlu.

Putoval mliečnou dráhou
Zahol do zlej uličky
Narazil tam hlavou
Do visutuej poličky
Zaiskrilo mu v očiach
Videl samé hviezdičky

Putoval som hviezdami za tou z Betlehemu
Hneď za prvým rohom stretol so tam Emu.
(Ema má mamu - v cestovnej kancelárii...)

Voš putuje medzi hviezdami:
Jedna, to je podporučík
Dve bude pán poručík
Tri snáď už nie je nadporučik?
(Ako aj štábny kapitán zmizol)
Prvá tučná zdobí majora
Viac ich má plukovník
Generál klesá pod ich ťarchou
Sadá radšej na chodník
Do vlasov mu z hviezdnej dráhy vlezie tá voš
Zavšivený má ich za plný koš...

Kométa s chvostom
Ako dievčina s galánom
Hviezda bez ocasu
Ako dievka bez mládenca

Kométa okolo mňa sa ometá!
Pletie sa mi pod nohy
Plejády chytá za rohy
Celá so mnou zametá.

Narýchlo som sa vydal na putovanie medzi hviezdami.
Vziať si kabát do dažďa alebo aspoň vetrovku ma ani nenapadlo.
Zato ma hned napadol roj perzeid. Bol august, ich mesiac a mesiac relatívneho sucha.
Mal som si vraj niečo želať, zabudol som v ich daždi menovať dážď. Toho je tu toho roku dosť.

Cestou po mliečnej dráhe na púti medzi hviezdami som bol svedkom podivného dialógu. Hviezda šesťcípa filozofovala s päťcípou, či by sa ich reputácia nezlepšila, keby mali len jeden cíp.
Odvtedy mi tá myšlienka nedá pokoja - ako by mohla vyzerať jednocípa hviezda?

Galileo nemal pravdu, dumala polárka. Všetci sa točia, všetko sa to tu vrtí, skrúca, vytáča, len ja musím stáť ako otrok a ukazovať na sever. Prečo si tí moreplavci a zablúdilí pútnici nekúpia už konečne kompas?!?

P-365/120 Proti větru

11. srpna 2014 v 1:27 | King Rucola

Vojak pomaly, vytrvalo plával. Vlny mu striekali do očí, ktore napriek svojemu zvyku automaticky zatváral. Bol dobrý plavec, vždy mal vo vode oči otvorené, ale vietor bol tak silný, že to robil nejako podvedome. Spomenul si, ako mu niekto z rodičov rád citoval ľudovú múdrosť. "Proti větru se chcát nedá!", tvrdievali položartovne. Keď bol už starší a chápal, čo je tým vlastne myslené, kontroval: "Čoby sa nedalo! Stačí, keď človek roztiahne nohy, potom si ich neoští!"