NULLA DIES SINE LINEA

++.éč.ľé+č - To je s mojou klaviatúrou dátum jedenásteho t.m-.

16. května 2014 v 7:30 | King Rucola
Keď som mal päť rokov, prebrali komunisti moc v dovtedy relatívne demokratickom Československu. Ja som sa ešte v tom veku príliš o politiku nezujímal, hlavne, že mi môj straší brat, ktorý bol tajomníkom povereníka Beluša, doniesol zo služobnej cesty do Paríža - poslednej pána poverenika! - ozajstnú džipku Willys, či ako sa volali tie americké povestné autíčka, v nádhernej kovovej miniatúre. (Bohvie, kde tá asi skončila! Dnes by tá hračka mala určitú cenu.)

Politika ma nezaujímala, na to bolo zrejme ešte skoro, vtedy ešte asi málo ľudí tušilo, čo s raz toho všetkého vyvinie. Preto som sa zaujímal intenzívne o iné veci. Možno počas toho, ako som sedel na šerblíku - nepamätám, kedy som začal chodiť na záchod, matne si spomínam, ako ma otec učil, utierať si sám zadok, ale kedy to bolo, neviem - som výdatne študoval "Wikipédiu". Čo iného, nie? Ale nakoľko počítače ešte neexistovali v podobnej miere ako dnes, muselo sa jednať najskôr o jej tlačenú formu. Tam som sa dozvedel, že malý Mozart už šesťročný koncertoval v Bratislave. Na tom dome, kde dnes je rakúske veľvyslanectvo, visí aj pamätná tabuľa na tento čudesný újav. Šesťročný a už...!

To podnietilo môj záujem a dal som sa na cestu podobnej kariéry. Začal som intenzívne cvičiť hru na klavír. Túžba prekonať malého Mozarta ma inšpirovala, poháňala.

(Kráľ Rucola v útlom veku pri autodidaktickej výučbe v hre na klavír. Fotografia Dr Max. de Bile v máji r.P. 2014)
Nebolo minuty, kedy som sa nedriapal na klavír.

O pár rokov neskôr, keď nastúpila vážnosť života a bolo mi zdelené, že bude musieť do hudobnej školy, som ronil horké slzy do kávy s mliekom, bolo to pri raňajkách. Odvtedy neznášam kávu s mliekom. Len čiernu a silnú prosím!

Že ale o pár desaťročí takto hanebne skončím, že mi znovu potečú horké i horúce slzy, keď zasadnem ku klavíru a nebudem už vedieť ani tú "La Palomu" vybrnkať, na ktorú som dostal chuť po počúvaní "Pálenice" Borisa Filana, kde o nej toľko rozprával, to som v tom veku päťročnom naskutku netušil!

(Foto Dr Max. de Bile, zadržané kráľovskou cenzúrou v máji, r.P. 2014) (Tajne uverejnené dnes!)
Tak mi treba, lenivímu idiotovi! "La Paloma, adiééé..."!

Dnes môžem len žalostne ľutovať a roniť krokodýlie slzy, už nepomôže asi nič, premárnené roky od toho šerblíka!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Gabi Gabi | E-mail | 16. května 2014 v 11:48 | Reagovat

Ja mám klavír v našej manglovni. Ani sa tam nemamgluje, ani sa na klvír nehra. Síce áno, občas si na ňom zabrnka malá, nádejná klavúristka od susedov. Keby sa našiel fešný učiteľ hudby ...aj by som sa znova na drezúru nahovoriť dala. :-)
Hoci ...do bytu si ho už veru na to siedme poschodie nedám. :-(
Nesmúť a nezahadzuj flintu do žita - klavír do starožitnosti. Ešte nie je všetkým dňom koniec, ešte ... čo všetko ešte môže byť. ;-)
Tej malej princezne urob malý šamerlík, nech na klávesy dosiahne!

2 nivnice nivnice | 16. května 2014 v 15:14 | Reagovat

[1]: To som na tej fotke predsa ja, ked som mal pät rokov :-D

3 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 16. května 2014 v 20:02 | Reagovat

Klavír je  k r á l o v s k ý  nástroj.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama