NULLA DIES SINE LINEA

23.05.2014 Ňadrá

25. května 2014 v 11:00 | King Rucola
Kontrolný pohľad do výstrihu pred zrkadlom môže často priniesť napovrch čudnú realitu, ktorá sa skrýva za týmto zrkadlovým obrazom!

(Citát, môj komentar u well-blouda, viď tu .)

Tiež sa kochám pohľadom na ženské ňadrá a to som vraj oficiálne chlap!

To prekvapenie, keď tam nájdem len jedno alebo žiadne ma ešte vždy prinúti k smutnému zamysleniu, nie vždy sebeckému!
(Koniec citátu.)

Niekedy, vlastne dosť často, sa mi stáva, že keď kometnujem niečo, tak dostanem chuť napísať k tomu viac, ale väčšinou to nechám tak a potom zabudnem. V tomto prípade som nezabudol, ale predsa zabudol. Totiž zabudol, čo som chcel vlastne napísať. Ale to, že neviem dopredu, čo napísať je stav normálny, so samotným zabudnutím má malo spoločného do činenia. Stav bez konceptu, chaotický, po celý život, prečo teda nie aj dnes, zajtra a stále? Veď už je to po toľkých rokoch jedno, už to nenapravím.

Tak ako ťažko asi napraví jedna osoba, pohlavie nehrá roľu, platí pre všetiy tri pohlavia, či koľko ich existuje, keď si nechá "monotvať" na svojich ňadrách pána plastického chirurga. Nehovorím, že sa to nedá napravovať, ale jednoduché to nie je.

Smutné zamyslenie prichádza na scénu skôr zriedka, ale určite vždy, keď, ako v tom v komentovanom článku, by mi mal padnúť pohľad do výstrihu a tam by som našiel len jedno - prípadne ani to jedno - ňadro! To je potom pádny dôvod na zamyslenie. A výsledok toho zamyslenia dáva zriedka, ba skôr nikdy, dôvod k radosti. Nedáva, nevyvoláva radostné pocity nikdy!

Keď nebudeme brať do zreteľu onú možnosť, že sa jedná o historicky nepodloženú bojovníčku z lukmi ozbrojených bojových jednotiek takzvaných Amazóniek, ktoré si podľa legendy nechávali odrezať jedno prso aby sa im lepšie strielalo z luku, aby mi nezavadzalo pri mierení a podobne, tak zostáva len tá smutnejšia možnosť. Aspoň nič iného ma k tomu chýbajúcemu ňadru nenapadá: Operačný zákrok po rakovine pŕs!

Táto skutočnosť skutočne nemôže vyvolávať príliš veselé stavy. Možno čiastočne môže. Keď vsetko ako-tak dobre skončilo.
Keď sa naozaj oplatilo, to kedysi krásne, na dotyk jemné a predsa pružné a pevné prsíčko, s ktorým sa určite niekto rád pohrával, utešoval alebo sýtil v každom zmysle tohto slova, bolo odstránené a s ním i oná strašná, smrťou hroziaca záhuba.

Potom je to viac menej v poriadku a smútok sa dostaví v redukovanej forme otázky: Prečo som si nenechala urobiť plastiku hneď po operácii?!? Ale s takouto výčitkou sa dá aj vyžiť. Len estické to príliš nie je, žiadny dôvod k radosti. Zostáva len tá podstatná, možno tým estetickým cítením malilinko kalená radosť, radosť víťazstva nad rakom.

Aby to nekončilo tak celkom pohrebne: Keď som citátom začal, dovolím si iným citátom skončiť toto zamyslenie nad Amazónkami a ich výstrihmi. Citát zo slovenského prekladu (Josef Kot, 1993) slávnej knihy James Joyce-a "Ulysses":
Ktorý vták má na konci raka?

(Dúha nad letiskom Zúrich. Dr Max. de Bile)

Vedel by niekto z ctených čitateľov, ako to je v angličtine, v originále? Ďakujem, aj za pozornosť...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 25. května 2014 v 16:42 | Reagovat

St. RAKa.

"A vieš, ktoré slovenské mesto má na koncu EHO?"
"Predca Žilina bohajeho!"

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 26. května 2014 v 8:17 | Reagovat

[1]: ..a na "ECHO"? Slovenské mesto Jericho! (K mojej teorii, ze vsetci Japonci su Slovaci, atd.)

Dobry start do noveho tyzdna vinsujem.

3 Miloš Miloš | Web | 27. května 2014 v 10:06 | Reagovat

Když se muž zadívá na pěkná ňadra, není divu, že na všechno zapomene :-)

4 Gabi Gabi | E-mail | 27. května 2014 v 17:01 | Reagovat

Hmmm... Jazvy nebývajú iba po odstránenom prsníku. Rakovina je choroba ako každá iná. Dá sa liečiť, má sa tak aj vnímať. Je viac démonizovaná ako ostatné, možno aj častejšie smrteľné choroby.  Stávajú sa aj horšie straty ako strata jedného, či oboch prsníkov. Som cynická? Spomínaš estetično ... čo to je, keď sa to týka ľudského tela? Náš vlastný pohľad na nás do zrkadla, alebo pohľad ostatných na nás, ich vnímanie našej osoby? K čomu je mi vyplnená, alebo prázdna podprsenka, keď si ju musím rozopínať sama? Strata prsníka je jednou z tých najmenších strat, ktoré sa nám v živote môžu prihodiť. Takže žiadna tragédia. Väčšou tragédiou by bola strata napr. nosu, alebo hlavy ... to aj to, máme iba po jednom kuse. :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama