NULLA DIES SINE LINEA

Veľký piatok - Karfreitag

18. dubna 2014 v 18:00 | King Rucola

Veľký piatok je v mojej pamäti taký nanajvýš čudný deň. Teda skôr je vhodnejší názov pamätný.

Zásadne ale nevľúdný a aj akosi nudný. Jedného Veľkého piatku som nutkaniu, nejako ináč stráviť toto čakanie na pondelkovú šibačku než čakaním na koniec pôstu, na vypuknutie všobecného obžerstva, definítívne podľahol, Už dlho som sa zapodieval vlastným dospievaním a rozhodol som, že práve dnes je to tak ďaleko. Uchopil som zaprášené holiace náčinie, ktoré v kúpeľni po otcovej smrti asi nikto nemal odvahu zahodiť a prvý raz v živote som sa oholil.

Siahol som dychtivou ale roztrasenou rukou na niečo, čo naznačovalo zdiaľky fúzy, riedke klíčiace strnisko a položil som na moju panenskú pokožku katov nôž v podobe holiaceho strojčeka, nabitého "Gillette Blue Blade" žiletkou, to boli tuším tie lepšie. Veľmi dobre si ten proces pamätám, bol to iniciálny rituál, ale čo ma nesmierne srdí, že neviem, kedy to bolo! Viem len, že bol Veľký piatok, ale rok - o roku nemám ani šajnu. Škoda. Lebo tak by som presne vedel, odkedy začala tá pomsta mojich fúzov.

Tie úbohé slabé výhonky fúzikov, ktoré sa drali na svetlo sveta plné životného optimizmu, aby v zárodku boli nemilosrdne zničené, sa zrejme proti ich przniteľovi spikli a založili akúsi domobranu. Armádu na spôsob milicie, tak ako dodnes napríklad vo Švajčiarsku. Za každý vyholený chlp povstali novi čerstvi bojovníci. Za spevu chorálov a bojových hesiel vyrážali do denného boja proti holičským tyranom. V podzemí mojej kože sa vytvárali stále početnejšie fitness-kluby, pivničné komnaty, kde sa usilovne posilovalo a cvičil body-building, vtedy ešte znamy od menom "kulturizmus". Fúzy a radobyfúzky si odlievali z betónu činky, boxovali do vriec naplnených pieskom až im hánky zkrvaveli a hlava sa krútila od vyčerpania, ale mali pred očami jasný cieľ: nepoddať sa, zvíťazit, obsadiť nežnú mládežnícku tváričku bujným porastom. Videl som, že proti tomtuto hnutiu nemám šance a nakoniec som rezignoval.

Tak prišlo k zlomou mojej vytrvalosti a osobnosti po prvý raz a tento zlom spôsobl aj celkový zlom môjho charakteru. Ubitý holenim, ktoré sa zdalo nekonečnou otravou, som túto činnosť prestal prevádzať, namiesto toho som začal pestovať svoju bradu. Prvý markantný moderný nositeľ - pretože oných starcov s bradami, o ktorých sme sa učili v škole, nech to bol Palacký, Hus alebo Marx s Engelsom, ti ma nijako nezaujímali a určite neslúžil ako vzor - bol "el leader massimo" kubánskej revolúcie, ktorej sme vtedy fandili, donedávna najdlhšie panujúci šéf štátu, ktorý si sám vydobil, totiž Judr Fidél Castro.

Možno aj to bol dôvod, prečo tá brada bola akosi aj úradmi tolerovaná. Až keď nadšenie pre Kubu čiastočne opadlo, musel som si nechať moju trvalú ozdobou zaúčtovať, založiť do občianského...

Sám nositeľmi brád hlboko opovrhujem! Hlavne však tými, ktorí idú tak debilne ďaleko, že si túto prirodzenú masku pohlavia pristrihujú, zaholujú do podivných tvarov, trápiac sa rovnako, ako keby sa pravidelne holili každé ráno pred zrkadlom, čo môže byť v tomto druhom prípade aj jednoduchšie a určite príjemnejšie. Vôbec som sa nedivil, keď som raz čital, že príslušníci malajskej alebo akej exotickej polície brady nosiť nesmia. Podľa mňna sú všetci nositelia brád zakomplexovaní pičolízači!

Najnovšie som ale niekde čítal výsledky psychologického pokusu: Keď je v okolí málo bradáčov, tak pôsobia na publikum veľmi príťažlivo. A naopak. Keď sa nahromadi veľa bradatých (napríklad kvôli vierovyzvaniu a pod.), pôsobia negatívne, tak čo teda?

Potom som pred rokmi dostal knihu mladého, vtedy veľmi nádejneho svajčiarskeho autora s názvom " Nur König trägt den Bart", (Silvio Blatter) tak som to zobral ako potvrdenie, pretože ja už vyše pol storočia vyzerám takto:

((Portrét Jeho Veličenstva Káľa Rucolu, nech nám žije večne, zhotovený s jeho láskavým dovolením kráľovským dvorným fotografom. Dr Max. de Bile. začiatkom 21. storočia.)

Len som stále mladši, krajší a krajsí...

V tomto vedomí ešte znovu: Krásne veľkonočné sviatky všetkým ľuďom dobrej vôle.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 18. dubna 2014 v 18:56 | Reagovat

Když vousáči, tak jedině z ZZ-TOP.
Podivuhodně vousatý byl i Ernesto Rafael Guevara de la Serna.

Koukal jsem se do Velkého snáře, ale heslo:
"O Velkém Pátku se holiti" jsem v něm nenašel.

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 19. dubna 2014 v 5:19 | Reagovat

[1]: Inšpirovaný pozerám tiež a nachádzam: "Na Velký Pátek ptáka někde rukou honiti,
jest tvrdě protiv půstu hřešiti!"

To ale tiež nie je celkom ono, oder?

3 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 19. dubna 2014 v 15:57 | Reagovat

[2]:
Někteří ptáci jsou post ní.
Prý.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama