NULLA DIES SINE LINEA

Duben 2014

29.04.2014 Autozávislosť

30. dubna 2014 v 12:00 | King Rucola
Autozávislosť by mohla byť z gréčtiny myľne prekladané ako samozávislosť, zavislosť na sebe! Je len jeden z mnohých životných nedorozumeni a omylov, ktore sa ľudstvo a predovšetkým ja sám dopúšťame.

Jedná sa totiž o jednoduchú, prozaickú závislost na dopravnom prostriedku, v tomto pripade na aute. Odvislosť, závislosť?

Auto potrebujem. Hlavne keď je naložené od hlavy po päty, mám byť o tridsať minút tridsať kilometrov ďalej a tá autová nesťastná päta vypustí dušu!

(Zaber pohotovosti autokliniky na curyšskom jazere. Operácia nôh v narkóze. Foto Dr Max. de Bile-Sensei počas OP)

Teda duše už dnešné automobilové nohy nemávaju. (Zato mávajú vysokámi cenami.)

Tak mi nezostalo nič iného, než polovicu nákladu zase zhodiť - bohužiaľ zahodiť sa to nedalo - a odplaziť sa sklzom slimáka do "emergency room" ortopedickej kliniky pre auta. Našťastie som tam stihol krajana-chirurga, ktorý nás bez termínu a čakania vzal na operačný stôl. Niet nad slovanské bakšišové známosti. (Korektný úradník Jeho Veličenstva by asi také niečo ťažko urobil, možno len keby zákazníkovi pri riti horelo, ale aj na to by si vyžiadal písomný súhlas Jeho Veličenstva, nech nám žije na veky.)

Všetko dopadlo teda ešte dobre, prišiel som s hodinovým oneskorením, zákazku samozrejme stratil, ale aj tak sa potvrdilo zase raz príslovie: "Šťastie musí jeden mať - všetko ostatne príde neskôr samo..." Všetko ostatne je irelevantné.

Závislosť od závislosti.

28.04.2014 Sechseläutenplatz

29. dubna 2014 v 22:31 | King Rucola
Dejiny jedného námestia, dnes už aj oficiálne "Sächseläuten Platz" nazývaného, kedysi len obrovská zelená lúka na Bellevue, pred operou, priamo na jazere, v srdci Zürichu:

Dnešný Sechseläutenplatz (Preklad: Zvonenie o šiestej, fajerábend pre pracujúcich v lete) v zrkadle času.

Klzište v starých zlatých časoch

Neskôr, v rámci sebestačnosti počas vojny pole, na ňom striedavo zemiaky a raps:
(Prameň Tages-Anzeiger Zürich, seriózne noviny, Bibliothek Zürich)

Plán "Wahlen", tak sa volal ten Bundesrat, politik, niečo ako prezident, tuná jeden zo siedmych prezidentov, počas druhej svetovej vojny. Po ňom bol pomenovaný aj ten plán sebazabezpečovania poľnohospodárskymi výrobkami. Fungovalo to dobre. Vo Švajčiarsku ako jedinej zemi Európy sa nemusel zaviesť prídelový systém počas druhej svetovej vojny.


Takto to vyzerá dnes: Po dlhoročnom plánovaní a katastrofálne vysokej cene prestavby za sedemnástich miliónov frankov.


A takto to vyzeralo včera, v deň slávnostnej popravy chudáčika Moreňáka: Chvíľami pršalo ako hovoria Angličania "cats and dogs", chviľami len mrholilo, ale zima bola poriadna. Napriek tomu nálada ako vždy - riadna!


Böög poriadne zmokol, my s ním, ale napriek dažďu išiel za šesť minút "dokelu", čo by malo znamenať krásne leto. Lenže, nakoľko mu zostala hlava horieť ešte ďalších desať minút, sú o tom teraz spory a nikto si nie je istý, ako to bude. Čím dlhšie horí, tým má byť leto horšie. Dúfajme, že tentokrát hlava nerozhoduje!

27.04.2014 Kto je skladatel? A kto je spisovatel?

28. dubna 2014 v 9:00 | King Rucola
Táto nedeľa nebola príliš vydarená. Neustály dážď, ktory sa sypal alebo aspon mrvil, keď sa slnko viditeľne mrvilo za šedými oblakmi a chvíľami vážne hrozilo, že už už spoza nich vylezie a ohrozí celkovú letargiu, ktorá sa šloveka v takmo počasí zmocňuje, motivoval ako na sedenie pri peci. Ak však pritom nezaspí, je to jedinečná príležitosť aj začať zase raz rozmýšlať. Tak som to skúsil, ako obvykle s malým až mizivým úspechom. Predmet, téma: tóny piesne, časť hudby? Hudba?
Kto ju tvorí, ako vlastne vzniká? Kto je potom označovaný ako jej tvorca, kto je skladatel?

Ja som ako študent bol mnohú nedeľu skladatel! Chodieval som s kamošmi na nádražie a skladal uhlie z vagónov, aby sme mali na pivo. Unavení sme si pobrukovali mnohé melódie, určite aj vlastné. Tak sa nechcene vraciam k téme: Kto je spisovatel, kto skladate a v zúfalosti nachádzam generálnu, teda všobecnu odpoved-otázku: Kto je tvorca?

Len ten, kto publikuje a bolo mu za to zaplatené?

(Nám platili za uhlie, naopak by mal profesionálny spisovateľ alebo hudobný skladateľ - ten obzvlášť, aby z neho nebol "chudobný skadateľ" - dostávať "Kohle" -uhlie! -, nemecky slängový výraz pre "peniaze". Alebo je to pochabé, nedostôjné kritérium? Podmienené len našou materialistickou spoločnosťou?)

Alegorický obraz tovrcu, chyteného v sieti medzi tvorbou a honorárom , naveky vrastený...(Foto Dr Max. de Bile, dnes)

To je diskusia o nicom. (Problem je mozno v reci, jazyku. Oznacenie "spisovatel" je dost nepresne, diskutjuci "nick" K. je velmi blizko s rozdelovanim na "spisovatel" a "sepisovatel", k tomu pridam este "zapisovatel".) Dal by som prednost oznaceniu AUTOR, vychadzam z toho, ze prevaznu väcsinu zivota zijem v nemecky hovoriacom prostredi, kde "spisovatel" je "Schriftsteller", cize doslovne zostavuje pismena, ale v prenesenom zmysle aj "Schriften", teda texty. (Odborne, technicke napr., potom je vedecky autor, ale asi nie spisovatel? Ale aj beletriu pise v prvom rade autor a nie spisovatel!)

Najlepsi argument ale skyta vtip takmer realny, co som raz pocul na TV v reportazi o Islande. O zemi, zemicke, ostrovku, kde zije pribline nieco menej ludi, nez v Bratislave, ale je tam viac knihkupectiev, nez obyvatelov. Teraz to "naj":

Pomnik bude postaveny tomu Islandanovi, ktory este NENAPISAL KNIHU! (Nepamätam sa presne, ci tam nebol este dodatok "alebo aspon menej nez tri!")

Je to potom narod rybarov, krajina gejzirov alebo spisovatelov?

Tak nech teda kazdy hovori a robi co chce, Hemingwayov Nick tiez chytal ryby a opekal si ich na panvicke. Pride hodne aj na to, kto mu tom potom dobrou reklamou dal aj s to panvickou na oci verejnosti, nie?

Mozno trochu prehanam a za trest narazim do zavretej branky a zrevem spontanne: "Au! Tor!" (DAS Tor je nemecky brana, vrata, gol...kym DER Tor je aj blazon, sasek a pod.!)

26.04.2014 Deň pred dňom "D"

27. dubna 2014 v 9:00 | King Rucola

Sechseläuten in Zürich!

Zvonenie o šiestej je doslovný preklad . Oznamuje príchod letného času pre pracujúci ľud. Rozličné cechy, v ktorých boli kedysi remeselníci organizovaní vyrazia z ich historických cechových domov, pokiaľ ich majú ešte zachované a pochodujú mestom k "popravisku" za zvukov vyše tridisiatich dychoviek. Dnes sú samozrejme v týchto tradičných cechoch sotva k nájdeniu garbiari, obuvníci či kováči alebo mäsiari. Získať členstvo v cechu je veľmi komplikované, spojené aj so spoločenským postavenim a majetkom. Ale nakoľko vo Švajčiarsku neexistuje šlachta, šlachtické tituly sú zakázané, tak by sa dalo povedať, ze sa de facto jedná i o švajčiarsku šlachtu. Keď nie rodom, tak aspoň zamestnaním a tým pádom aj patričným prijmom. Preto počuť aj narážky na akúsi obodobu "prvého mája" pre boháčov. Ľavicové strany sa snažia tento vlastne historický zvyk bojkotovať. Ale u pospolitého ľudu je obrovský záujem zúčastňovať sa aspoň ako diváci na tomto pochode "miliónových bankových kónt, účtov", kde všetci títo súčasni členovia, právnici, menedžeri, riaditelia bánk, lekári, apotékari, veľkoobchodnici, profesori, vysokí dôstojníci a politici, proste horná vrstva obyvateľstva, sú naobliekaní do historických kostýmov svojich remesieľ, svojich cechových remesieľ a znázorňujú pôvodné remeslá. (Čo niekedy veľmi komicky pôsobí, ale oni to berú vážne.) (Už len tie kostýmy hlavne u starších pánov - dámy nie sú v tomoto dianí pripustené, hoci sa posledné roky snažia preniknúť cez tzv. Frauenzunft, ženský cech, ktorý najnovšie smie ako kompromis pochodovať pred oficiálnym zahájením pochodu, by boli vítanou pastvou pre slávneho francúzskeho karikaturistu Honoré Daumier-a, pretože takto preoblečení účastníci potvrdzujú jeho majstrovstvo živými príkladmi.) Všetky tieto cechy smerujú na námestie, kde je vystavený a bude spálený onen "Böögg".

Počas toho ako vatra horí, budú okolo neho cválať jednotliví cechovi jazdci, pretože každý cech okrem jedného má aj svoje jazdné zložky. (Starí páni sú vezení kočmi, už nemusia do sedla...)


Tento zvyk beží na základe výnosu metskej rady z roku 1525. Obrázok je dokument z roku 1900, pochádza z "Zentral Bibliothek Zürich", pramen Wikipedia.

Sechseläuten (zürichdeutsch: Sächsilüüte) ist ein Frühlingsfest in Zürich. Es findet Mitte April statt. Im Mittelpunkt des Festes steht der Böögg, ein künstlicher Schneemann, der den Winter symbolisiert. Der Name rührt daher, weil gemäss Ratsbeschluss vom 11. März 1525 nach der Tagundnachtgleiche Ende März die zweitgrösste Glocke des Grossmünsters abends um 6 Uhr den für das Sommerhalbjahr gültigen Feierabend verkündete; im Winterhalbjahr war Arbeitsschluss abends um 5 Uhr.[2] «Hymne» des Anlasses ist der Sechseläutenmarsch.

Skrátený voľny preklad v zmysle článku: Druhý najväčši zvon kostola Grossmünster (Veľký kláštor) ohlási o šiestej hodine "fajerábend", koniec pracovného času. Tento býval v zimnom polroku už o piatej. Panáčik, dlhoročným majstrom láskyplne vyrobený z umelej hmoty, dnes vždy vycpatý raketami, najsilnejšiu má umiestnenú pod čapičkou v hlave, býva spalený ako symbol zimy. Dychtivé publikum čaká na výbuch toho delobuchu, ktorý má v hlave. V tom okamihu je stopnutý čas, pretože čím kratsí, tým krajšie leto nás očakáva. Toto proroctvo sa novšou dobou spĺňa do poslednej sekundy, pretože chlap novšou dobou horel vždy príliš dlho a leto bolo už pár rokov vždy mizerné...

Je to vlastne podobné ako v našich končinách, keď pálili ľudia Morenu, alebo ju utopili a podobne. "Obeť", tento statočný chlapík býva tradične upalený na tzv. "Sechseläutenplatz" na Bellevue, pri jazere, kde sa rieka Limmat vylieva z tohoto 30km dlhého jazera a pozvoľne opúšťa Zúrich. Bolo pár výnimiek, kedy sa to neodohrávalo na tomto mieste. Hlavne počas druhej svetovej vojny, keď sa Švajčiarsko snažilo zostať sebestačným a na mieste dnešného najväčšieho námestia v zemi, pred Operou Zúrich, boli nasadené zemiaky! (Vďaka tejto politike, že všetky do úvahy prichádzajúce plochy, námestia, štadióny, parky a záhrady boli zastavané poľnými rastlinami a zeleninou, sa Švajčiarsko skutočne podarilo, že ako jediná zem počas vojny nemali núdzu v zásobovani základnými potravinami, zaujímavy, dnes trochu čudne znejúci poznatok.)

Tohto roku však prichádza do histórie tohto dlhodobého zvyku opäť radikálna zmena: Prvý raz bude Bôôgg spálený na "najväčsom námestí Švajčiarska"! Prečo to vlastne opakujem, zdôrazňujem? Lebo nie malým nákladom bola táto trávnatá plocha vydláždená nespočetnými dlaždicami z dosť háklivého kameňa, tzv. "Walser Quartz". Dlhoročné plánovanie tohoto 16´000 štvorcových metrov obrovského námestia s nákladom 17 milónov frankov je konečne realizované. Detaily sa k nadchádzajúcim oslavám ani nehodia uvádzať, len tie dva relevantné: Kvôli ohňu musel byť vybudovný špeciálny ohňovzdorný priestor zo šamotu a pre cválajuce kone, aby tú novú dlažbu bez úrazov zvládli bude sypaný k tomu účelu špeciálny mäkký granulát, známy pod menom "Green turf", ktorý sa použiva aj pri koňských pretekoch v halách.

A keď obrovská vatra dohorí a vytvorí sa fantastická pahreba, na ktorú sa každoročne vrhali davy s prinesenými potravinami na grilovanie, nastane hodina polície, ktora bude musieť prvy raz v histórii bdieť nad ochranou kameňa! Budú sa rozdávať špeciálne podložky pre žeravé uhlie, aby pahreba nezničila háklivy a drahý kameň! Kocúrkovo pozdravuje!

Pripavená figurka Booga čaká na spálenie v pondelok. Konštrukcia musí asi preč, teraz je to len kvôlli obecenstvu, aby si ho mohlo, tiež po prvý raz v dejinách, prezrieť z blízka.
(Foto Dr Max. de Bile)

Tak pomáhaj tebe, Böögg a aj nám pánboh svätý, nech to všetko bez veľkej zlosti dobre dopadne!

Dúfam, že si na záver ešte raz vypočujem ten známy "Sechseläutenmarsch", keď si v kľude doma nakliknem ten "link", uvedený vyššie v texte, pretože v meste ho budem počuť minimálne tridisaťkrát na každom rohu mesta, lebo každý cech, ktorých je neúrekom 25, plus jedna spoločnosť necechová, si nechá od svojich kapiel tento pochod aspoň raz hrať, tradične hlavne vtedy, keď míjajú počas pochodu svoj cechovy dom, alebo keď ich jazdci práve obiehajú horiaceho Bööga...

25.04.2014 Zase jubileum!

26. dubna 2014 v 8:25 | King Rucola
Čím som starší, tým častejšie slávim "okrúhle jubileá"!

Sentimentálne, melancholické spomienky sa vynárajú čoraz častejšie, pretože sklerózou zatažený mozog si spomína, nemysliac, zabúdajúc že minulosť ako taká vlastne neexzistuje a budúcnosť nie je nijaká, že je len teraz! Ako tu, teraz:

(Komentár u Petra Vápenika na jeho blogu na tému haiku, čo som tam zavesil práve teraz. Tak je to teraz alebo v minulosti?)

[6] Ja som novsou dobou za infracervene ziarice, zastrcis do elektrickej zastrcky a je, len keby ti "Arabovia" nezdrazovali stale elektrinu! (Krb - vraj spisovne slovensky "kozub", hm?!? - maju dcery, zakazdym ma to uspi. Vyrastol som ale s tzv. "svajciarskymi krbmi", obrovsky klat si vlozil, privod vzduchu hermeticky uzavrel a aj 24 hodin pec salala teplo, lebo mala v sebe v tej keramike nespocetne kanaly. Len kalat a donasat to drevo, to nebol ten "hit"!)

Ha_i_ku mam pre
Tu u_bo_le_nu ru_ku
No_si_la dre_vo

Neviem, najkôr som asi to "drevo" sám! Alebo presnejšie "ten" drevo, alebo kedysi možno aj "Lomidrevo"...

Asi ani jedno, ani druhé. Sedemdesiat rokov a sedemdesiat päť percent práve dnes - keď to nie je okrúhle jubileum, tak zožeriem kefu! (Kefa je kartáč, pozn. prekl.) Ale zaspomínal som si zase raz - aspoň na kúrenie v detstve...

Tóny piesne "Happy birthday, häpi bösdej", sa mi miešajú s tým staroslovanským "mnogaja léta živijó", ktoré si nôtim sám sebe, lebo nikto mi samozrejme negratuloval, kto už chodí po svete s logaritmickým pravitkom a počitá, koľko komu chýba do jubilea?!?

Zrejme len každý sám pre seba, sebazaľúbený, ustaraný, egoistický.

(Ďalšia pesnička sa ponúka: "A ja sám, vždycky sám, svý koníčky pokšíruju, svou panenku"...taká hanba! Taká sebeckosť! Sám pomilovať! A čo tí ostatní, majú sa na to len dívať? Dlaňou si v diaľke kývať? Vykývať?)


Osamelý strom alebo "Každá cesta niekam vedie!"
(Autor: Dr Max. de Bile, im Auftrag Seines Majestäts Königs Rucola, er soll uns ewig leben!)

A posledná pesnička ma napadá: "Každá cesta niekam vedie...a ja sa spýtam policajta...on mi na to, zlaté dieťa, kam kráčate, každá cesta niekam vedie", atd., atd. atd.


24.04.2014 Najvyssi bod Zürichbergu

25. dubna 2014 v 8:30 | King Rucola
Cely den "nic-moc". Pohoda s knizkou v tieni borovice, cez ktoru prijemne prazilo uz letne slnko. Nemilosrdne vytrhntie z tohto "dolce far niente": Predpisany, na recpet nariadeny, pochod za zdravim! (Pohyb znizuje krvny tlak, pohyb znamena zivot, od pohybu vsetko zavisi, atd., atd., tieto vseobecne zname kecy lekarskej pavedy, cele to blabla okolo toho.) "Kupředu levá, kupředu pravá, spátky ni krok!"

Tak som sa tam zase vystveral, na rokaz. Viac mrtvy nez zivy, uplne zblbnuty. Od nadsenia neschopny sa dalej pohnut! Pretrvaj chvila, nech slast je tato vecna, ozval sa vo mne v euforii basnik. Endorphin a adrenalin si radostne mädlili* ruky.

Ale ako spravny "horolezec", som tu kotu aj nechal vyfotil, ako dokaz, ze som ten velikansky vrchol alpskeho pohoria, alpskych velehor, zdolal bez kyslikovej bomby.



Moj sprievodca Dr Max. de Bile v ulohe doktora Watsona, ja ako Sherlock Homles, nevahal, a telefonom to zvecnil pre buduce genaracie. Krasny, pokojny den potom vecer skoncil miernou svalovou horuckou a spankom, zasluzenym spravodlivym chrapanim pred obrazovkou pocitaca.


Tu zasne, divi sa a cuduje jeden! Toto som skutocne dokazal? Nakoniec, cestou spät k milosrdnemu autu, sa na perach pohrava pysny usmev vitaza a hudie si pred seba bojovu piesen: "Slava nasmu vyletu, vyletu, vyletu...", ako to len ide dalej, nevedel som si v tom krasne zapadajucom slnku spomenut! Tak isto, ako som si nevedel spomenut teraz, pri pisani, ako sa spravne povie sloveso "šúchať si ruky" po slovensky!

*mnúť = mädliť! To som ted naozaj vedel, ale nenapadlo by ma to! "Endorfín a adrenalín si šúchali ruky." (mädlili!)


504 Gateway time ot

25. dubna 2014 v 4:10 | King Rucola
Mozno by sa malo znovu prisahat Hippokratova prisaha, dnes uz nie platna v celom rozsahu, resp. ciastocne nahradena zenevskou deklaraciou svetoveho zväzu lekarov s novou vlozkou: "Prisaham, ze ako lekar nevezmem za moje odborne pociny ziadnu odmenu, ziadny honorar a vykonavam moje povolanie ciste z humanistickeho presvedcenia a postoja k trpiacem ludstvu."

Zrejme by tak odpadla dobra hromada problemv so zdravotnictvo, mimo ineho - spontanne ma napada aj "numerus clausus" pre uchadzacov o studium mediciny!

Dokial je liecenie, medicina, farmacia, rehabilitacia, proste cele zdravotnictvo vynosny kseft, dovtedy nemame ako pacienti tu najmensiu sancu!

PS Prave dnes kupuje americka firma na vyrobu implantatov nejaku inu (holandsku?). Cena puhych trinast miliard dolarov, "ein Pappenstiel", nie?

* * *
Toto mal byt komentar pre nasho mileho "krutomyvala", ale hore v titulku menovna chyba zabranila v editovani. (Jeho clanok bol o problemoch zdravotnictva, tak trochu vlastne zdravotnickej etiky, tak ked snad zabludi na tento moj blog, je tu moj komentar...)

Neviem, ci tieto vety mozu niekoho zaujimat, proste ma to pri citani jeho najnovseiho clanku napadlo. Ako pokus o sice absolutne utopicke riesenie jedneho zavazneho problemu, ale nejako som myslim, ze mozno tu je ten pes zakopany.

23.04.2014 Dobre hlúpy deň

24. dubna 2014 v 8:25 | King Rucola
Žalospev, respektive balada, sťažnosť nad nekonečnou ľahkosťou bytia a o chuti bitia. Koho ale? Koho treba riadne zmlátiť? Elégia pre bicie nástroje a bas.

Su dni, ktoré skutočne nestoja za zmienku. Jedného postavia pred klietku s dravými zvieratami a "staraj sa o ne!".


Jeden sa musí starať o veci, ktoré ho vôbec nezujímajú. Stále dávať na ten zverinec pozor, kŕmiť ho, čistiť jeho chliev, (podaril sa mi preklep chliev-chlieb, ciže aj ten chlieb tam k tým problémom patrí!) a ešte snáď aj vyučovať, vychovávať, všetko s nimi zdielať, až sám človek úplne zdetinštie a čaká už tiež na plienky veľkosti XXL.

Aby jeden totálne nezblbol, ide sa "rozptýliť" do mesta, medzi ľudí. Medzi "dospelých ľudí". Tých, ktorí si bez zjavného zdravého dôvodu zmysleli postaviť v strede mesta žeriav, zhrdzavelú nefunkčnú ohavu odkúpenú a privezenú za drahé peniaze z Rostocku. Tí Nemci sa tam mohli dobre na nás zabávať.

(Snimku zhotovilo Jeho Veličestvo Kráľ Rucola, nech nám žije večne, vlastnoručne. Niet krajšej fotky na svete!)

Teraz to tu straší v historickokm strede mesta a je blbec som to ešte išiel fotografovať. Žeriav vzadu vľavo nie je umenie, vpravo v predu je umenie, je umenie žeriav vpravo, čo je potom žeriav vzadu vľavo, je žeriav, žeriav je umenie, umenie je žeriav, "ceci n'est pas une pipe", René Magritte; Gertrude Stein: "Rose is a rose is a rose is a rose."

Nadovažok na aute za pretiahnutých trinásť minút parkovania štyridsať franková pokuta. Môj príspevok na toto umenie.

Žeriav ako umenie stál len CHF 700'000, slovami sedemsto tisíc frankov, koľko pokút potrebuje mesto, aby vyrovnalo túto hlúposť?!?

Mizerny deň.

Velkonocne kaprioly

22. dubna 2014 v 14:00 | King Rucola
Ci sa toto vydari? Iá, iá, spievajú somári v kráľovskej obore, v mužnom to eunuchov chóre!

Čerstvo zrodené: (c-dur)

Keď som išiel zo šibačky
Padol som do peknej sračky
Než som sa tam vymočil
Gate som si pomočil

Neskôr pocítil som hlad (a-moll, namol)
Chcelo sa mi niečo žrať
Život je však príliš krátky
Aby som žral vlastné zvratky

Blvem totiž na obrátky (b-moll, piano crescendo, elegicky, smutne vždycky!)
Kreslím pritom na obrázky
Čarovnej to piesne noty
Látam lepom svoje boty
(Kumšt je život bez chleba
Tak mi treba, tak mi treba)

* * *

Veľkonočný pondelok (c-dur, vivace)

Ty nemáš dnes ani malý korbáčik
Nie, zato mám malý čuráčik
(Spontánne veršíky. Nie celkom, obrázok je "fuč"...)
Dostávam sa z koliky, novej biedy lúč.

Náš šéfredaktor
Jazdí traktor
Len svoje pole malé daj si pozor
Než ti ho zdupe i zváľa tlstý zubor
(Ty vypelíchaný starý magor)

Intermezzo: (largo)

Lubie d'Or caustique
(Foneticky lybidór kostik)
Vyslov vždycky
a stiahni si chovostík
Má srdce aus plastik
(Má srdce z plastiku! foneticky)
Fúkaciu harmoniku na tyči
Flauta mu hraje a kvičí (forte fortissimo)
Prsty si priškrípol v cudzej pí...štalke
Modrožltej odkvitnutej fialke (Fine)

Refrén: (scherzo)

Tancujte valčík
Vy mladý kravčík
Ťahajte ďalej a zhoďte to jarmo
Neboli ste snáď býkom už nadarmo

Da capo al fine!
.

Biela Sobota

19. dubna 2014 v 8:30 | King Rucola
Nie je mi celkom jasné, prečo sa Biela Sobota volá biela. Možno, že človek chcel vyjadriť, ako sa po každej búrke rozjasní. Poprava na Golgote bola teda poriadna búrka, keď sa to tak vezme, že čo to má dodnes za následky! Búrke následujúce Vzkriesenie vnieslo do tejto histórie veľa svetla ale aj veľa hmly. Ale aj hmla je vlastne skôr do biela. Teda konkrétne k tomu viac neviem. (Asi by som si mal znovu prečíať bibliu, naposledy som ju zhltol pred tridsiatimi rokmi, už si veľa nepamätám.)

Kažopádne ale viem, že v našej rodine sa od nepamäti na Bielu Sobotu podávala na obed takzvaná chrenová omáčka bielej farby, k tomu knedlíky a varené hovädzie mäso. (Zrejme platil pôst už za skončený, alebo sme - to skôr - neboli až tak príiš nábožensky založená rodina.)

Tuná, v tejto prevážne luteránskej krajine, sa takéto zvyky nedodržiavajú. Lenže zhodou okolností sa schyľuje k obdobiu, kedy veľa ľudi bez rozdielu viery sa začne stravovať akosi automaticky "na bielo". Vypukne krátke ale intenzívné obdobie špargiel. Prevážne sú tieto pripravované klasicky, s holandskou omáčkou, spestrené špeciálnou alebo obyčajnou šunkou. Varené zemiaky ako priloha. Štipce na nos, v prípade nedostatku iných vhodných masiek na ochranu dýchacieho aparátu, by mali byť v každom lepšom etablizmá, v každej reštaurácii alebo jedálni, k dispozícii, najneskôr pri vstupe k toaletným zariadeniam.

"Varovný" nápis ohlasuje v švajčiarskej nemčine - tuna cyrišský dialekt -, že "nastáva šparglový čas!"
(Foto: Max de Bile)

Často sa teda stáva, že z najrôznejších príčin sa milovníci šparglí jedného krásneho dňa nimi presýtia. Nech už je to chýbajúca plynová maska na záchode, nech je to tá holandská omáčka. Nakoľko však špargle patria medzi relatívne drahé poľnohospodárske produkty a pestovatelia sú na výnosnú krátkú sezónu odkázaní, vymýšlajú zdatní kuchári všemožné recepty, aby zabránili úniku konzumentov. Rôznorodé recpety na úpravu tejto pozoruhodnej zeleniny dosahujú vysoké číslo. Od klasiky, cez cestoviny, šaláty, az po špargle v čokoláde nájde labužník všetko, čo mu pripraví poriadne muky výberu.

Naďabil som aj ja kdesi na tento netypický, zaujímavý recept, ktorý je ako stvorený k nastávajúcej sezóne a par exellence k Bielej Sobote!

Jemná biela šparglová polievka s medvedím cesnakom a krevetami. (Medvedí cesnak má sezónu paralerne so šparglami.)

Poriadny zväzok medvedieho cesnaku. (Aspoň riadnu hrsť čerstvého.)
50 gramov masla
pol litra zeleninového (alebo šparglového) bujónu
(Šparglový je výborný zo šupiek a odrezekov šparglí, dobre osolený a okorenený čerstvo mletým čiernym korenim z mlynčeka.)
250 gramov zelených šparglí (Tieto nešúpať! Len dobre umyť.)
3 deci smotany
Na špičku noža sôľ
150 ramov ošúpaných a uvarených kreviet (kto nemá rád, môže vynechať)
250 gramov bielejšpargle
Trošku cukru

Špargel očistíme smerom od špičiek zhora nadol, (inač by boli horkasté) konce odrežeme (napr. na bujón). Špice šparglí sparíme v horúcej vode a schladíme pod studenou. Zvyšné nakrájame na malé kúsky. Maslo rozpustíme v hlbokej panvici alebo kastróli, kde necháme nakrájané špargle podusiť.

Pripraveným zeleninovým bujónom a smotanou zalejeme, okoreníme soľou a cukrom. Necháme asi 20 minút ľahúčko variť. Posekaný medvedí cesnak pridáme do polievky, ak už má kvety, tie necháme ako dekoráciu. Celé rozmixujeme ručným mixérom.

Sparene (blanšírované) špice šparglí a krevety podusíme v zbytku masla a nakladieme na taniere. Polievku ešte posledný raz speníme a zalievame ňou krevety a šparglove špičky. Posypeme kvetmi medvedieho censaku.

Toto môže byť ako spestrenie po kvantách otrepaných receptoch s holandskou omáckou a je to biele, ľahké, pikantné ale hlavne biele, takze heslo "Biela Sobota" a dobrú chuť!



Veľký piatok - Karfreitag

18. dubna 2014 v 18:00 | King Rucola

Veľký piatok je v mojej pamäti taký nanajvýš čudný deň. Teda skôr je vhodnejší názov pamätný.

Zásadne ale nevľúdný a aj akosi nudný. Jedného Veľkého piatku som nutkaniu, nejako ináč stráviť toto čakanie na pondelkovú šibačku než čakaním na koniec pôstu, na vypuknutie všobecného obžerstva, definítívne podľahol, Už dlho som sa zapodieval vlastným dospievaním a rozhodol som, že práve dnes je to tak ďaleko. Uchopil som zaprášené holiace náčinie, ktoré v kúpeľni po otcovej smrti asi nikto nemal odvahu zahodiť a prvý raz v živote som sa oholil.

Siahol som dychtivou ale roztrasenou rukou na niečo, čo naznačovalo zdiaľky fúzy, riedke klíčiace strnisko a položil som na moju panenskú pokožku katov nôž v podobe holiaceho strojčeka, nabitého "Gillette Blue Blade" žiletkou, to boli tuším tie lepšie. Veľmi dobre si ten proces pamätám, bol to iniciálny rituál, ale čo ma nesmierne srdí, že neviem, kedy to bolo! Viem len, že bol Veľký piatok, ale rok - o roku nemám ani šajnu. Škoda. Lebo tak by som presne vedel, odkedy začala tá pomsta mojich fúzov.

Tie úbohé slabé výhonky fúzikov, ktoré sa drali na svetlo sveta plné životného optimizmu, aby v zárodku boli nemilosrdne zničené, sa zrejme proti ich przniteľovi spikli a založili akúsi domobranu. Armádu na spôsob milicie, tak ako dodnes napríklad vo Švajčiarsku. Za každý vyholený chlp povstali novi čerstvi bojovníci. Za spevu chorálov a bojových hesiel vyrážali do denného boja proti holičským tyranom. V podzemí mojej kože sa vytvárali stále početnejšie fitness-kluby, pivničné komnaty, kde sa usilovne posilovalo a cvičil body-building, vtedy ešte znamy od menom "kulturizmus". Fúzy a radobyfúzky si odlievali z betónu činky, boxovali do vriec naplnených pieskom až im hánky zkrvaveli a hlava sa krútila od vyčerpania, ale mali pred očami jasný cieľ: nepoddať sa, zvíťazit, obsadiť nežnú mládežnícku tváričku bujným porastom. Videl som, že proti tomtuto hnutiu nemám šance a nakoniec som rezignoval.

Tak prišlo k zlomou mojej vytrvalosti a osobnosti po prvý raz a tento zlom spôsobl aj celkový zlom môjho charakteru. Ubitý holenim, ktoré sa zdalo nekonečnou otravou, som túto činnosť prestal prevádzať, namiesto toho som začal pestovať svoju bradu. Prvý markantný moderný nositeľ - pretože oných starcov s bradami, o ktorých sme sa učili v škole, nech to bol Palacký, Hus alebo Marx s Engelsom, ti ma nijako nezaujímali a určite neslúžil ako vzor - bol "el leader massimo" kubánskej revolúcie, ktorej sme vtedy fandili, donedávna najdlhšie panujúci šéf štátu, ktorý si sám vydobil, totiž Judr Fidél Castro.

Možno aj to bol dôvod, prečo tá brada bola akosi aj úradmi tolerovaná. Až keď nadšenie pre Kubu čiastočne opadlo, musel som si nechať moju trvalú ozdobou zaúčtovať, založiť do občianského...

Sám nositeľmi brád hlboko opovrhujem! Hlavne však tými, ktorí idú tak debilne ďaleko, že si túto prirodzenú masku pohlavia pristrihujú, zaholujú do podivných tvarov, trápiac sa rovnako, ako keby sa pravidelne holili každé ráno pred zrkadlom, čo môže byť v tomto druhom prípade aj jednoduchšie a určite príjemnejšie. Vôbec som sa nedivil, keď som raz čital, že príslušníci malajskej alebo akej exotickej polície brady nosiť nesmia. Podľa mňna sú všetci nositelia brád zakomplexovaní pičolízači!

Najnovšie som ale niekde čítal výsledky psychologického pokusu: Keď je v okolí málo bradáčov, tak pôsobia na publikum veľmi príťažlivo. A naopak. Keď sa nahromadi veľa bradatých (napríklad kvôli vierovyzvaniu a pod.), pôsobia negatívne, tak čo teda?

Potom som pred rokmi dostal knihu mladého, vtedy veľmi nádejneho svajčiarskeho autora s názvom " Nur König trägt den Bart", (Silvio Blatter) tak som to zobral ako potvrdenie, pretože ja už vyše pol storočia vyzerám takto:

((Portrét Jeho Veličenstva Káľa Rucolu, nech nám žije večne, zhotovený s jeho láskavým dovolením kráľovským dvorným fotografom. Dr Max. de Bile. začiatkom 21. storočia.)

Len som stále mladši, krajší a krajsí...

V tomto vedomí ešte znovu: Krásne veľkonočné sviatky všetkým ľuďom dobrej vôle.

Vedecký knihožrút

18. dubna 2014 v 8:15 | King Rucola
Veľkonočná hádanka:

Čo zamýšla nemenovaný pán na obrázku po úspešných výpočtoch zostrojiť? Akému účelu má táto praktická invencia slúžiť?

(Fotokópia projektu vyhotovená od Dra Max. de Bila, účastníka pokusu Výskumný ústav matematicko-fyzikálny Zúrich)

Riešenie prosím odoslať aspoň do Vianoc.

Šťastné a veselé veľkonočné sviatky vinšujem všetkým ľuďom dobrej vôle v hlbokej úcte.

Ešte sme mali raz šťastie!

14. dubna 2014 v 7:55 | King Rucola
Plní nádeje sme išli ako v tej rozprávke "Ako išlo vajce do sveta" aj my do sveta, hladať vytúžené mesto v oblakoch, kde by sme zakotvili v blaženosti, pokoji a mieru. (Aké to hlúpe prirovnanie, aká nezmyseľná blbosť, chcieť zakotviť v oblakoch! Aká kotva v akom oblaku by sa asi vedela zakotviť?)

Dlhé roky, či ako hovoria básnici "drahné" roky "my cizinou sme bloudili" (text oblubenej clivej árie mojej nebohej matky, ktorú vždy spievavala so svojím synom, vyškoleným tenorom, ináč ale doktorom práv, pretože spev na konzervatóriu študoval tajne - teda klobúk dole ešte dodatočne Zdeno -, môj veľký brat!), cez cesty i necesty, úskalia i pokojné zátoky, ktorými sme pri hladani toho mesta v oblakoch za ten dlhý čas prebrodili.

Veru, naivní sme boli, ako len mladosť vie byť naivná, optimizmom zaslepená, ba až hlúpa. Ani sme vtedy netušili, aké šťastie sme mali, že sme to vôbec tak nejako dobačovali, ako to práve teraz v tých "oblakoch" je. Nevedomky, s dobrou dávkou pomoci anjela strážneho, sme sa vyhli najrôznejšim katastrofám. Ani autá, ktoré frčali okolo nás, keď sme znavení pochodovali po okraji zaprášených ciest nás nestrhli z vozovky, ani lesní lupiči nás neulovili do ich sietí a nestrcili do piči, pardón, do pytla, vreca, som chcel napísať, keď sme sa potkýňali lesnými cestičkami za vytúženym cieľom.

Dokonca, keď už sme boli takmer pri cieli, už vysoko pri oblakoch, ani lietadlá nám neublízili! Hoci ich bolo čoraz viac, každých tridsať sekúnd, alebo aspoň každú minutu pristávali medzi nami, plavčikmi v oblačných oceánoch snov. Často to bolo o vlások.

(Foto: Dr Max de Bile, náhodne páve všadeprítomný a pohotový reportér Jeho Veličenstva)

Tu sme mali teda bohovské štigro! O chlp sa nám ten Turek ešte vyhol, či to bol predsa Swissair? V panike som to nerozoznal.

Šťastie musí jeden mať, ináč nebude nič z "mesta v oblakoch", ani z "miesta" na zemi.




Mesto v hmle

13. dubna 2014 v 15:27 | King Rucola

12.04.2014 Rozum v hmle

Dnes v 11:11 | King Rucola
Mesta v oblakoch sa vyskytuju len velmi sporadicky na zenite. Boli tam kedysi bez konkurencie dve: Praha a Bratislava. neskor k nim casom a (zivotnou?) skusenostou pribudol este mimo inych aj Zürich. Ale tie dve prve mesta uhasinaju pomaly v oblakoch spomienok a nenavratnej historie a to tretie v poradi, Zürich, zacina zanikat v hmle. Zahmlieva sa, pohlad na toto male velke mesto sa zastiera. Vyparmi chorobnych mozgov. Zastieraju panoramu tohto mestecka, najväcsieho vo Svajciarsku. Mozgy, ktore stracaju logicky usudok o miere a pomere, o zdravych relaciach. Nielen v tomto priklade a jeho probleme, aj inak...
Za tuto kravinu, hrdzavy stary zeriav z hamburskeho pristavu vyhodilo mesto vyse sedemsto tisic frankov! Este ho len stavaju, nie je ho dobre vidiet, pan dvorny fotograf Dr Max. de Bile to fotil z hybajuceho sa auta na krizovatke v plnej premavke, pretoze v mieste stavby ja pesia zona, kam mozu len auta dodavatelov a eletkricky. Konkuruje svojou tridsat metrovov vyskou len zidalky tym trom slavnym kostolom, z ktorych je na zabere len jeden, tzv. "Fraumünster", s oknami malovanymi samotnym Majstrom Chagallom. Zeriav este nie je hotovy a po Vianociach bude zase demontovany. Kam pojde asi potom tento "vzacny" kus pristavnej romantiky? Do zberu? Do muzea asi sotva. Sedemsto tisic frankov!
PS Pocuvam prave, kym pisem tieto riadky, Slovensko1, kde lici slovensky a medzinarodny pilot kapitan p. Tapuska svoje zazitky z leteckeho zivota a aj zvlastneho z jeho hobby, kedy sa dal na fotenie mrakov. Nie zo zeme, ale z vysky jeho Boeingu. Su vraj uplne ine, ale ako perinky ich nemoze odporucat, nakolko energie v tychto su v stave znicit aj lietadlo, co tak ptom muzatko, ktore by a chcelo v nich vyvalkat, ked to na pohald vyzera take lakave. Preto je to asi s tymi mestami v oblakoch nanajvys sporne, ba k zaniku, nezdaru odsudene...len na snivanie vhodne.

PPS Kopirovane z mojho ineho blogu

mit Shrimps, Rucola, dazu gehobelter Grana € 11,60 ...

9. dubna 2014 v 1:20 | King Rucola
Keď Kráľ Rucola z lovu hladný príde, tak otvorí pokladnicu počítačovú a "zejrá":

SPARGELREZEPTE
Spargelrezepte
Jeden Frühling ist es soweit: Je nach Witterung beginnt die Spargelsaison ab Mitte bis Ende April. Sie läuft traditionell bis zum 24. Juni, wobei dieser Zeitraum in den letzten Jahren immer weiter ausgedehnt wird. Das so genannte "Königsgemüse" muss nicht zwingend immer weiß genossen werden - auch die grünen und violetten Sorten sind ein wahrer Hingucker, wenn Sie Spargelrezepte nachkochen.

Ale kde vziat uz spargle? Kam som si zalozil v rozsiahlej kralovskej kniznici specialnu "Kucharku" na spargle?

Kde vsak - do kelu - zostal personal? Ja somar, nadava si z polovacky unaveny kral, ved som im dal vsetkym nahradne volno!
Tak to sa mi taky zlozity recept, ako je sparglova polievka s krevetami a medvedim cesnakom (vid ciastocny titulok clanku) samemu robit nechce, tak teda radsej toto:

Den grünen Spargel putzen. Wahlweise violetten bzw. weißen Spargel schälen und in etwa 2 cm lange Stücke schneiden. Walnussöl im Wok erhitzen und rohen Spargel dazu geben. Etwas Salz darüber und zugedeckt bei mäßiger Hitze ca. 10 Minuten garen. Dabei ab und zu rühren.
Dann das in Streifen geschnittene Geflügelfleisch oder den Schinken dazu geben und weitere 10 Minuten zugedeckt garen. Das Rühren nicht vergessen. Je nach Geschmack mit Pfeffer nachwürzen. Frisches Brot schmeckt dazu am besten
(Zdroj: www.chefkoch.de)

Kralovska zelenina! Cibula je pre mna kralovna kuchyne. Spargla? Špargla je nanajvýš princezná kuchyne! Este dobre, ze King Rucola je neohrozeny kral! Nebojacne, neohrozene sa postavi pred kuchynsky sporak a prve, co mu napadne, je jeho oblubena panvica, taka deformovana a nazyvana WOK. No aby sa nasi zlti priatelia nepokakali, obycajny "kutchan" s hlbokym dnom, aby vatricka lepsie oblizovala steny a tak sa setrilo palivom, ked sa vsetko skor upecie, uvari.

Ale, ani ako vzdelany kral, netusi King Rucola, ze sa vo WOK-u daju robit aj spargel. Na spargle mal doteraz drahy hrniec, kupeny extra v krajinach sparglovych, vysoky, uzky, so sietkou vo vnutri. Spicky spargiel musia stat smerom nahor, ako by vlastne mal stat aj ten organ, ktory spargle tak vystizne symbolizuju. Aby sa spicky nerozpadli, nerozvarili. Ale to je vsetko minulost. Dnes, vdaka otvoreniu cinskeho muru a castych ciest do Japonska vie kazdy prosty turista, ze WOK je ten posledny vykrik kucharskej mody. (Posrata panvica, uprimne povedane, ja ako kral mozem taketo sproste slova pouzivat, ked to mozu ini politici pocas odpocuvania ich telefonov, nie?)

Ale hlad kruci v bruchu kralovom divoke melodie. Tu uchopi Jeho kralovska Vysost, Velicenstvo King Rucola, nech nam zije vecne, vlastnorucne svajciarsky sparglovy noz a osupe biele spargle SMEROM OD SPICKY DOLE, pretoze inac by mohlo dojst k horkosti zazitku. Zelene spargle, typicky "zelenaci", tie este nemusia byt osupane, ved zivot ich nauci a osupe dostatocne, ak preziju. (Zo supiek a spodnych odrezkov si uvari kral neskor bujon, ktory sa da pouzit na vsetko, kralovi pri pomysleni tecu sliny, ked si predstavuje polievku na zaklade tohto vyvaru!) I jeho Velicenstvo prikroci k dalsiemu bodu receptu:

(Volny preklad horneho reeptu) Spargle bez rozdielu farby a vierovyznania nakraja na asi dvojcentimetrove kusocky. Pri miernej teplote necha ich na orechovom (radsej olivovom) oleji vo WOK-u asi desat minut trosku posolene dusit. Rychlo dalej, lebo uz umiera od hladu, prida na pasky pokrajane kuracie alebo - este lepsie - pasky sunky a dusi to dalsich desat minut.

Nezabudnut! Vo WOK-u pripravovane jedla, akekolvek, treba casto a intenzivne miesat! Po tych dalsich desiatich minutach moze Jeho Velicenstvo konecne papinkat. Recept odporuca k tomuto sposobu pripravy spargiel cerstvy chlieb, moze to byt skutocne vyborne, ked je ten chlieb vyborny.

A je to! Potrebje kral vlastne personal, ked tak strasne rad vari sam? Potrebuje. (Kvoli statusu, ako by na neho pozerali ini?)

Nabuduce teda ta sparglova polievka s krevetami, okay? Otazka otvorena zostava: Kde ulovit krevety, odkial zobrat sunku?

Zatial musi na ukojenie kralovskeho hladu pivo a par cigariet stacit...

Recepty pre špargle

7. dubna 2014 v 10:31 | King Rucola
Zatiaľ len tento jeden recept, na požiadanie zašlem iné, je ich stovky! (Alebo aspoň tridsať.)



(Z knihy autora Lugga - alias King Rucola - "Bitte anklopfen", s láskavým povolením autora.)
Ku správnemu spracovaniu je špeciálne náradie viac než potrebné!

Mnohí ľudia si myslia, že Švajčiarsko je len banky, sýry ementálske a iné, čokoláda a podobné hovadiny. Chyba!

Tu bol napríklad aj zrod dôstojnického nožíka, ktorý ospevoval už Papá Hemingway v "Paríž, pohyblivý sviatok", prisťahovalecká iniciatíva a mimo iného okrem výborných hodiniek aj tento nenápadny nôž na čistenie šparglí.

(Snimka zo štetca dvorného fotografa p. Max. de Bila, 07.04.2014, kamera Nokia-Lumia)

Automaticky je kopírovaný, napríklad Jamie Oliver ho vydáva ao svoj a opdobne, ale nikomu to nevadí. Je navždy a nesmrtenľne sojený s alpskými končiarmi a robí výborné služby v kuchyni.

(Snimka zo štetca dvorného fotografa p. Max. de Bila, 07.04.2014, kamera Nokia-Lumia)
Detail. (K výročiu tohto vynálezu bol dostať dokonca pozláteny a stál dvadaťkrát toľko, ciže niečo vyše dvadsat frankov.)

Perpetum mobile

5. dubna 2014 v 14:15 | King Rucola
Konecne to mam! Heureka kricim s tym Pythagoresom, alebo ktory to vlastne vyrevoval, ked cosi objavil. (Viem! Bol to nahaty Archimedes, ktory utekal cez mesto a hulakal od radosti - a aby zakryl hlukom svoje ohanbie? - , ze uz na to prisiel, uz ma "Archimedov zakon".) Ja kricim obleceny...mam "perpetum mobile"!

Perpetum mobile! Vraj neexistuje, nikto to nevie objavit, dokazat a podobne - ja to mam! (Nobelova cena v dohlade?)
Magnolia v kralovskej zahrade. Perpetum mobile royal.



(Foto Max. de Bile, fotograf Jeho Velicenstva, Krala Rucolu prveho a jedineho, nech nam zije na veky, dna Pane piateho mesiaca jarneho aprila, mesiaca stvrteho v poradi, r.P. 2014)

Jednoduche ako facka. Zasadite magnoliu a ta prinesie kazdy rok kvety. Tie popadaju, vy ich zametiete a za chvilu mozete zametat znova. Popadane listy zhniju a pohnoja podu a z nich vyrastu nove listy-kvety. Vsetko funguje bez dodania energie, neustale dookola - pretoze listy zameta manzelka. Mna by to ani nenapadlo, naco mam sluzobnictvo!

PS Aj vhodne k pouzitiu ako pasca na okoliducich susedov. Ked naprsi, ako prave dnes, tak sa na popadanych kvetoch posmyknu, dolamu, pripadne aj odidu...
PPS Hlavne urcene od mimozemcana (clovek, ktory zije "mimo zeme"!) ako utecha pre VendyW, ktora sa stazovala, ze tohto roku ma male magnoliove kvety...

Mimozemsky zivot

4. dubna 2014 v 13:55 | King Rucola
Zo serioznych novin, Basler Zeitung, www.http://bazonline.ch/ cerstva to sprava, radostna, nadejeplna: (Citujem)

Bei der Suche nach ausserirdischem Leben in unserem Sonnensystem gilt der kleine Saturn-Mond Enceladus als aussichtsreicher Kandidat - nun haben Wissenschaftler erstmals Belege für die Existenz eines Ozeans tief unter der eisigen Enceladus-Oberfläche gefunden. Das riesige Wasserreservoir liegt in 50 Kilometern Tiefe unter dem Eispanzer am Südpol des Saturn-Trabanten, wie die Forscher berichteten.

...a volne prekladam:

Pri hladani mimozemskeho zivota v nasom slnecnom systeme plati maly Mesiac planety Saturn ako kandidat s najlepsimi vyhliadkami. Vedci maju teraz po prvy raz dokazy existencie oceanu, hlboko pod zladovatelou plochou Enceladusu. Nasli tu obrovsky zasobnik vody leziaci 50 kilometrov v hlbke pod ladovym pancierom na Juznom poli saturnoveho obeznika-mesiaca.

Tak ja som nelenil a vyuzil vcerajsi a predvcerajsi den, kedy som nemal priame spojenie s internetom a nudil som sa, nedaleko miesta cinu, ze som sa tam okamzite vybral a na plazi tohto oceanu nasiel prve stopy ludi z doby kamenej-satrunovej- Nechali na plazi ich najmodernejsi prenosny kuchynsky sporak, v rozpadnutom stave po pouziti.


(Fotgrafia dvorneho fotografa Max. de Bila z dna 03.04.2024)

V popredi zaberu je vidiet nasa planeta z Enceladusu, obaja, vlastne vsetci traja, ten Mesiac, nasa Zem a ja, sme zasypanim mliecnou drahou.

Konecne si mozme teda vydychnut, dokial maju ti kozmicki susedia len kamene, sme na tom este dobre.

Signaly

2. dubna 2014 v 8:16 | King Rucola
Dnes sa mi prvy raz podarilo prijat signaly z inej planety!


Tu je dokaz - tento obrazok som mal v inom blogu a fungovalo to, pomocou dymu z cigarety!

Zdroje su vlastne dva: http://www.blickamabend.ch
a obrazok bol v galerii mojho blogu http://trisestsestprojekt.blog.cz

kde sa na tuto tematiku rozsmutnujem.

Mam strasidelnu povinnost, text tohto obrazku poludstit, ale neviem, ci mam na to silu. Chut urcite nie. Mal by som podat skrateny vycuc.

Uplne v skratke: Autor narieka nad tym, ze sa mimozemstania este stale nehlasia.Popisane su rozne sposoby pokusu, naviazat spojenie s mimozemskymi plaetami, ich obyvatelmi, vobec urobit sa "viditelnym" pre ine - akekolvek tajomne a nezname svety. Genialny svetoznamy fyzik Stephen Hawing na konci clanku varuje, ze by nas mohli zozrat ako kobylky. Takze clanok konci vyslovenim nadeje, ze sa o nas mimozemstania radsej nikdy nedozvedia a vyslane posolstva pre nich (nase signaly a pokusy s raketami) k nikdy nedojdu, alebo ze sa velky fyzik aspon raz v zivote zmyli.

Mylim sa sam, ked tvrdim, ze je to hlupa tema a skoda si nad nou lamat hlavu?