NULLA DIES SINE LINEA

Březen 2014

La Vice o aktuálnom čase

30. března 2014 v 7:30 | King Rucola
A povedala La Vice ministerskeho predsedu, Viceministerka Vesna, k nižšie uvedenému citátu:

(Citát komentára k otázkam na blogu p. TlusŤjocha)
Poznatok s od stupom č-asu (Aso): Svatojánske žito uz v pra veku (viď F.L. Vek) signalizovalo po zdné (po múroch, "múr" synonym "zeď", od toho "nočná múra") objavenie kyseliny lysergovej, ergo žito použivané na početných dedinských (dedina jest slov. "slovutná vesnice", pozn prekl., z čoho odvodené bohyňa "Vesna") radovániek po príchode letného času, ktorý prichádza ako zlodej potměšilý, po tme, potme, poďme (foneticky, tiež na otázku "kam?": pod mne!)...túto noc, získava moc, nad cifferníkom správným vyššej správy časove.
(Koniec citátu.)

"Má to byť správne správy časoveJ, totiž (a v tom je tá potíž, že se nám tu příliš potíš) s písmenom J na konci, číže "správy časovej", ktorá spravuje čas púhym posunutím ruky ručičiek hodinkových! Nie teda "časové"! Ináč by to bol tvrdý čechizmus!"

"Úbohe bezbrané ručičky, sťa rúčky dieťaťa", pokračovala vice-ministerka La Vice Vesna, "každy si s nimi zatočí, manipuluje. ako sa mu zachce. Nikto sa ich nezastane! Preto podávam týmto podnet parlamentu na konečne dlho očakávané a definitívne zrušenie času nezmyseľného, zvaného aj čas letný. Tento pseudočas nemá s Letnou v Prahe absolútne nič spoločného, na spartakiáde ešte nikdy nebol a nesie toto hrdé označenie totálne neprávom. V rámci nápravy tohto neprávia patrí tento nešvár napraviť, tento čas pochovať, už dávno patrí prežitý minulosti, ako historický obraz absurdnosti. Týmto prevolávam "Sväz na obranu hodinkových ručičiek a všeobecne aj pridružených ciferníkov digitálnych" za ustanovený! Štatúty sväzu následujú písomnou formou v následujúcich dňoch.", ukončila La Vice Vesna svoju dnešnú reč pred plénom a zasadla do svojej lavice.

La Vice Vesna zožala za svoju zanietenú reč na ochranu hodinových ciferníkov standing ovešjn zhromáždenia. Na to La Vice Vesna povstala ešte raz zo svojej lavice a spôsobilým úklonom sa poďakovala zhromáždeniu.

Prisúpilo sa k ďalším bodom dnešného pojednávnia. Na programe stáli tri páľčivé body, totiž: (Odpis originálneho protokolu blogu vyššie menovaného.)

1) Diskutujte o Von Facksteinově rovnici. Stanovte definičních obor, oboru, teplotu a rosný bod.
2) Jak se řekne v esperantu "činnost státu nebezpečná"?
3) Jak souvisí pomník Alexandrovi Battenbergovi s tzv. Battenberg cake?

NIekoľkohodinová búrlivá diskusia v Google neviedla k hmatateľným uzáverom, v dôsledku čoho sa plénum uchýlilo k svojím osvedčeným úchylom a nechalo zaslúžilých členov tejto komisie pátrať po konkrétnych možnostiach riešenia danných politických problémov, nakoľko čas značne pokročil vďaka stratenej hodine pri jeho jarnej manipulácii. Rezultáty rôznych subkomisií dospeli k následovny konklúziam:

ad 1) Von Fackensteinova "rovnice jarních tuh" je v slovenčine "rovnica jarných túh" a v reči von Fackensteina je to "Die Gleichung der Frúhlingsgraphite". Pomocou tejto porovnávacej analýzy sa skýta riešenie: Grafity na garáži v Lhotke vyjadrujú piktografickou formou závislosť medzi dvomi pôvodne samostatnými, letným časom roztúženými telesami za predpokladu, že väčší týchto (na obraze vľavo) sa rovná menšiemu subjektu, čím po splynutí vytváraju nový, tretí objekt. Slovami nazval von Fackstein tento jav "množinový rast, jeden a jeden plodí následkom splynutia pri zanedbanej antikoncepcii aspoň jeden nový objekt". Do jazyka anglického prešla skrátená verzia formulácie pod známym "fuck to grow", čo vznikLo poangličtením pôvodných výrazov "Fackstein" a "Graphit". (Pôvodné znenie v jazyku anglickom viedlo iritácii, nakoľko "Fuckstone to get graphit" nie je jasne definované a nesprávny výklad viedol k častým zraneniam pri pokusoch množenia, keď veľa probantov padlo doslova na granit, kameň, namiesto na tuhu alebo túhu.) Tento výklad bol plénom nazeraný ako uspokojivý a odhlasovaný za 50.5 % účasti oprávnených voličov s veľkým náskokom v pomere 59.4% ku 40.6%, k nepriazni p. von Fickenštajna. (Zjednotenie voličov spôsobila skutočnosť, že bol jednohlasne schválený bod, týkajúci sa ochrany žiab-rosničiek, ohľadne rosného bodu a vláda sa postará o ochrané ploty počas záletov týchto špécies.)

ad 2) Vyšetrujúca komisia bola odsúdená na dohady, keďže veľký Gúgl tvrdošíjne odmietal vydať tajné výsledky nákladného preiskumu. Preto odvážny pokus o výklad: "Aktivato danžere contra stato", bez jedinej záruky na správnosť.

ad 3) Za predpokladu, že s jedná o pomník Alexandrovi Battenbrgovi v Plovdive, Bulharsko, prichádza komisia expertov k uzáveru, že jedno z možných pojítiek medzi Battenberg Cake a kniežaťový pomnikom je v dvojfarebnosti pravidelne - v prípade kolača dokonca šachovito - usporiadanej, ktorá sa na ich počesť zauživala pri označovaní rôznych "task forces" predovšetkým vo Veľkej Británii, kde sú dodnes Battenbergove meno a vozy pomaľované na spôsob koláča, napr. autá polície a záchranej služby, častým predmetom dennej tlače alebo bežnych hovorov.

Členovia pléna sa po tejto vyčerpávajucej jarnej sešn, ktorej priebeh narušil všetky časové plány, odobrali hromadne do kuloárov, kde pri zaslúženej kávičke s tuzemským umom umne diskutovali novo vzniklú situáciu, hlavne sporného bodu číslo jeden dnešného pojednávania, ktorý zatlačil skrivodlivosť vôči postoju k času až na sekudárne miesto genrálnej problematiky.

No tak, pomáhaj nám p. Boh, alebo kto môže...nech žije cibuľa!
.



Zastavit cestovanie casom

29. března 2014 v 13:10 | King Rucola
Zastavit cestovanie casom nie je mozne, pretoze mame tu prekliatu pamät. Niekedy sa mozno oplati, mat dobru pamät, ale niekedy je to kliatba. Najhorsie je, ze pokial clovek nedostane amneziu ako nasledok kladiva na hlavu alebo podobnych milosrdnych zasahov, spomienkova pamät si funguje vytrvalo nadalej. Ako ten cas, tiez sa tu vali a ubuda a dostava nas do "casovej tiesne", aj ked nevieme hrat sach!

Prave dnesnu noc budeme zase "menit cas". Posuvat teda hodinky, nie cas samotny. Nie cas. Dobra abstraktna velicina, ten cas! (Kazdy si moze urcovat, kedy je poludndie?!?)

Neda sa vratit, hlavne ked chyba. Neda sa posunut dopredu, dozadu, robi si, co len chce. Ma dokonca aj zub, ktorym vsetko hryzie, neda sa nic s tym robit, botox a plastika to nezachrania. Ale hla: Dohodli sme sa - lebo cas je zrejme dohodova a dohodnuta velicina, ze sa da menit, posuvat o hodinu dopredu a dozadu! Tak teda predsa?

Len zastavit sa definitivne neda!

Citat mojho komentara k Petrovemu blogu:

Prave dnesnu noc budeme zase "menit cas". Dokonca smerom dozadu, teda hodinky. Nie cas. Dobra abstraktna velicina, ten cas!
Ked sa obzeram pod vplyvom aktualnej temy, zistujem, vdaka asociacii z Tvojho clanku, ze cela cesta, ktoru mam za sebou spocivala v nevsimavosti lakadiel zahnut.
A tym som sa ocitol tu, kde som a mozem len s Ruzou z Moravy konstatovat: Zastavit cas, ked ti drobeckovia su okolo mna...ZASTAVIT CAS

Koniec citatu. (Aj tusim s chybou, ved my musime teraz hodinkove rucicky posunut dopredu, alebo nie? Stale si to pletiem. Ale ako "basnicka metafora" je to krasne, nie?)

Uz teda ani nechcem cestovat casom, radsej by som, keby mu niekto prestihol kabel, ktorym je napojeny na tu tajomnu masinu, ktora mu dodava energiu ako perpetum mobile.

Návrat pračloveka

28. března 2014 v 8:27 | King Rucola
Práve keď som sa odhodlal, denne si akribicky merať tlak krvi, tep, ba dokonca sa vážíť, práve v ten den si prestávam tieto metódy vážiť!

Veď tento článok absolutne potvrdzuje moje teóriu. (Je to z novín, ktoré ležia všade zadarmo, na zastávkach električiek napríklad, takže sú veľmi rozšírené, volajú sa 20min., a je to aj v internete pod http://www.20min.ch, čiže o popularitu sa strachovať nemusia, veď dvadsať minút vydrži aj negramotný čitateľ čítať!)

Článok (v nemčine, prekladať nebudem, len krátky výcuc):


Einen statistischen Beleg für den sogenannten Weisskittel-Effekt haben Forscher der University of Exeter Medical School gefunden, heisst es in einer Mitteilung der Hochschule. Damit ist der Effekt gemeint, dass der Blutdruck deshalb steigt, weil er gemessen wird.

Die Werte fallen immer dann signifikant höher aus, wenn ein Arzt sie nimmt, berichten die Wissenschaftler um Christopher Clark im «British Journal of General Practice». Anders sei es, wenn eine andere Person das Messgerät bediene.

Die Wissenschaftler hatten die Blutdruckwerte von über 1000 Menschen aus zehn Ländern analysiert, die während Visiten einmal von Ärzten und einmal vom Pflegepersonal gemessen worden waren. Ergebnis: Bei den gleichen Patienten gemessen, lagen die von Ärzten verzeichneten Werte durchschnittlich 7/4 mmHg höher als die von anderen Personen notierten.

Falsche Werte haben Folgen

Dieser Anstieg genüge, um aus einem eigentlich gesunden Menschen einen Bluthochdruck-Patienten zu machen, so Christopher Clark. Das sei nicht unproblematisch. Denn die falschen Kranken würden so unnötig der Gefahr möglicher Nebenwirkungen ausgesetzt. «Manche Patienten erhalten fälschlicherweise den Rat, ihre Werte zu Hause zu überwachen, wodurch Ängste entstehen können», ergänzt der Mediziner.

Um Abhilfe zu schaffen, fordern die Studienautoren, die Vorgehensweise im Klinikalltag zu überdenken. So könnten Ärzte beispielsweise weiterhin den Blutdruck messen, wenn es darum geht, einen kranken Patienten zu beurteilen oder es im Rahmen einer Vorsorge-Untersuchung geschehe. «In anderen Fällen sollten sie die Messungen jedoch besser anderen überlassen», so Christopher Clark. Nämlich dann, wenn im Anschluss über eine Therapie entschieden werden soll.

Skráteny, približný - významový - prelklad:

Radšej nech lekár tlak nemerá sám, dochádza k tzv. "syndrómu bieleho plášťa", tlak zbytočne stúpa, čo môže viesť k falošným uzáverom, čo sa liečby týka. Pacient - alebo je to "klient"? - môže byť zbytočne vystavený vedľajším negatívnym účinkom, plynúcim zo zbytočnej medikamentácie, atď.

No nehovorím to už v titule? Návrat pračloveka, ktorý si tlak pravidelne meral sám, treskol si kyjakom po hlave a na porovnanie svojmu kolegovi alebo manželke a kto prežil mal tlak v poriadku...

Lenže čo už boli jeho kyjaky oproti tým chemickým kyjakom, ktoré do nás chce farmaceutická industria s radosťou cpať, len aby zarobila?!?

Jeho Veličenstvo sa predstavuje

27. března 2014 v 13:45 | King Rucola
Dekrét Jeho Veličenstva, kráľa Rukolu, nech nám žije na veky!

Hlavne Milošovi: ( Jeho "Cislo" tu )


Portrét Jeho Veličenstva, kráľa Rukolu v plnej polnej, čiže skoro na poli, alebo "na poly".(Alebo na Polky?!?)
(Autor Max. de Bile, Galéria Monkeystone, BL. Schweiz)

Kde bolo tam bolo, once upon the time:

Kde bolo, tam bolo, za šiestimi horami, dvanástmi alpskými štítmi - ak niekto videl dvojmo - za viacerými pohármi piva namiesto alpských vysokohorských jazier zvaných "oči", - oči už niekto vyškriabal alebo vypichol a predal na transplantáciu orgánov -, žil mladý chudobný chlapček. Aby zahnal každodennú nudu, pretože bol tak lenivý, že nebol schopný nič pracovať, nanajvýš si uvaril kadejaké vychýrené špecialitky, ktoré potom sám smutne požieral a tichúčko tlstol, na váhe neúmerne priberal, nechal sa nahovoriť, že bude strážiť svoje vnúčata. (Ano, v tom čase mali už aj malí chudobní chlapčekovia vlastné vnúčata, ako je to len v bájkách možné.)

Vysedával potom v službe dlhé hodiny s fajkou alebo cigaretami na slnku, lebo v paláci bol zákaz fajčenia. Preto vždy, keď sa počasie zhoršilo, sa vracal do domu, kde pod teplou, po detskom smrade páchnucou perinkou sa zohrieval a pritom rozprával svojim zverencom zverské rozprávky. Rozprával ich tak dlho, až kým teplo nezačalo pôsobit a on nezaspal. Deti sa pokúšali, nemilosrdne, ako to len deti vedia, bezcitne, priviesť ho zase k životu. Ak sa im to náhodou aj podarilo, rozospatý lenivec bol tak namosúrený, že spustil rýchlo ešte hroznejšiu, ešte zverskejšiu rozprávku, v nádeji, že ich uspí skôr, než ho samého premôže alkoholické opojenie. Vrčal a hučal všetko možné o kozičkách a ich mame, ktorá si odskočila pre cigarety do kiosku na rohu ulice a ešte stále nebola spät a ako to využil vlk, aby sa vydával za ich mamičku a búchal im nežne packou, či labkou na dvere, zavýjajúc pritom hlasom premeneným, tenučkým, vysokým "Detičky, detičky, nebojte sa, ja som vaša mamičkaaaaááá!", na konci pištiac už skoro ako soprán pri vysokom cé. Ale detičky sa nenechali oklamať a bránu, vráta či dvere neotvárali. Vlk pomaly strácal trpezlivost, i hlad ho začal moriť a poháňať a pozabudol sa v jeho svätom rozhorčeni, že zo sopránu skočil do najhlbšieho basu až sa steny otriasali a omietka padala i dvere nakoniec vypadli z rámu. U detí vypukla panika presne ako u detí-poslucháčov a u oboch druhov došlo zrejme tzv. "detskému traumatickému zážitku".

Odvtedy totiž stačilo, aby chlapček, ten mladý a stále ešte chudobný, ked ho vyrušovali jemu zverené deti pri fajčení a čítaní na terase, len mohutne znížil hlas a najplnším basom, ktorého bol dokonca už aj pred mutáciou schopný, veď sme v rozprávke, spustil: "Detičky, detičky, bojte sa ja som kráľ Rukolaaaaááá!" Deti zmĺkli a ihneď pojedli aj tu nechutnú, presolenú a prekorenenú žbrndu, ktorú im chlapček navaril, ktorú im Snehulienka predtym odjedla a naspäť do taniera od hnusu vypľula, lenže tak boli vystrašení, že na rozdieľ od trpazlíkov sa neozval nikto s onou povestnou otázkou: "Kto mi odjedol z mojej polievočky?!?", radšej pekne čusali a chlapček mal zase na chvíľu pri jeho výchovnej činnosti kľud.

I bolo treba ubohému maličkému, ešte stále chudobnému clapčekovi opakovať toto bojové heslo častejšie než slnko zapadlo. I rozplakal tým často deti ponorené v náleve hrôzy a strachu. I zľutoval sa nad nimi a aby ich a ich slzy osušil, zaklúčil svoje výhražné hromobitie zase nežným hláskom víly-ašpirantky a povedal: "Detičky, detičky nebojte sa, ochviľu už príde vaša mamička, pôjdete s ňou do záhrady, natrháte si šalát, majoránku, tymián, rajčiny a nastriháte čerstvé lístočky rukoly, pekne to s vajíčkom na tvrdo a cesankom spapáte, zožeriete celého kráľa Rukolu a kráľ Rukola nebude a už sa nebudete musieť báť!" (Kráľa Rucolu potom z brušínka opäť vylúčite a zvysoka sa na neho "vylúčite", slušne povedné.)

To pôsobilo, deti začali radostne šantit, biť a otĺkať sa sa medzi sebou, rozbíjať riad a špiniť koberce, ako to už poriadne deti vo zvyku majú. Život sa navrátil do všedných kolají, bolo po rozprávke, ktorej čas sa už nenavráti.

Len mladý, ešte stále, ale už nie dlho, chudobný chlapček zostal ešte relatívne dlho sedieť, na chvíľu vybral fajku z úst, poškrabal sa v rozkroku a zamyslel sa nad mocou slova a mocou kráľov. I rozhodol sa, že nebude už mladý, chudobný chlapček, že bude radšej mocným bohatým kráľom a ustanovil sa, menoval sa, korunoval sa. King Rucola, rozhodol sa sám seba nazývať, "Kráľ" mu bolo primálo, aby to bolo vznešenejšie a aby ukázal svoje znalosti ruštiny a iných cudzích jazykov, ktoré ich nenaučili v škole. Ale to nie už je vôbec relevantné!

Nech nám na veky žije náš dobrotivý kráľ, slávny chrabrý, nebojácny, mocný a múdry King Rucola!, ako to nasprejovali všetci revolučni mladici na panenské stehna, panensky čerstvo vybielené múry, steny verejných záchodov.

Na hore zobrazenom portréte Jeho Veličenstva Kraľa King Rucolu prvého je ho vidieť zobrazeného v jeho bojovej uniforme.
Možno sa niektorým zloprajníkom zdá, že je to podfuk, fejk. Ale zloprajníci sú na omyle!

Už vedci Oxfordu a neskôr aj Harvardu - o Lomonosovej univerzite ani nehovorím - dávno dokázali, že je to s ním podobne ako s tou Schrödingerovou mačkou. Alebo tam skutočne je, alebo tam skutočne nie je, (ten King, nie tá mačcka!) presne sa to aj tak nedozvieme, len keby sme ho podrobili výskumu na základe vlnových dĺžok, či ako. Lenze to si Jeho Veličenstvo Kráľ Rucola - nech nám žije na veky - robiť so sebou nenechá. Okrem toho nikto nemá a ani neexistujú také vlny, ktore by obchvátili velikosť nášho panovnika, nech nám žije na veky!

Preto King Rucola zostáva naďalej a navždy mysterióznou záhadou pre ľudstvo...

(Zapísal r. P. 2014 verný pisár a dvorný fotograf Jeho Veličnstva Max. de Bile na večnú pamäť!)

Inspiracia

27. března 2014 v 7:25 | King Rucola
Vlastny komentar k otazke na blogu http://enevedu.blog.cz/1403/prezdivky-na-internetu ma inspiroval k "cestovaniu casom". Zamyslam sa nad mojim "cyber-life", ktory som doteraz prezil, prave pomocou cestovania casom v roznych "nick"-och, ktore som pouzival alebo pouzivam.

Tu moj komentar: (Pokus o vysvetlenie mojej prezyvky.)

Ja som strasne hrubym hlasom strasil tym menom deti, hlavne vnucata. Bali sa. Potom som ich ustil, ze ked pride ich mamicka, tak pojdu do zahrady a natrhaju si rukolu, urobia si z nej dobry salat a zozeru ho. To ich vzdy nadchlo - a ja som si to dal z rozpacitosti ako "nick".

Ostatné, velmi pocetne prezyvky, su z pokusov, urobit moje meno "citatelné" aj pre "neslovansky" hovoriacich citatelov, ale aby pritom zostal charakter mojho vlastneho mena. (Priklad "Lubie d'Or", teda nieco ako "zlaty vrtoch" po francuzsky, vzniklo z mojho krstneho mena. Ake je? Sutazna otazka. :D

Takara-san potesim, ze mam aj nick "gakasan", cim prezradzam ciastocne moje zamestnanie, nie? :-)

Inac zaujimavy napad, analyzovat tie umele a umlecke mena uzivatelov internetu. (Preklepol som sa na uzivatelov "internatu", ale to je zase ina historka.) ;-)

Najviac sa jedujem, ze mi zlyhava stroj na cestovanie casom prave teraz, ked marne patram, aka bola moja prva internetova identita, aku prezyvku som pouzil ako prvu a hlavne kedy! Vidim v tejto ceste do hlbokej minulosti len ten pocitac. Bol to Philips, viac o tom neviem a nemal tusim ani 10MB RAM. Ale vraj bol uz silnejsi, ako tie pocitace, ktorymi riadili Americania pristatie na mesiaci! Ani neviem, kedy to bolo, moje lietadlo na cestovanie casom ma znacnu rychlost a tak prelietava cez pocetne cierne diery vo vesmire, ze sa nestacim orientovat. Je noc a tak som musel niekedy "chcačky-nechcačky"* tam, kam aj cisari, teda nieleln King Rucola, musia peso. Tam som si spomenul, ze mam fantasticku pomocku na osviezenie pamäti. Neviem, kedy som robil prve kroky virtualnym pocitacovym preistorom, ale presne viem - teda dalo by sa to zistit, potom by som to presne vedel - , kedy som sa dostal prvy raz do internetu.

Bolo to v krasnom slnecnom byte v srdci Zürichu - preto aj ta snaha o "vyslovitelne" nicky!, byvam v nemecky hovoriacom prostredi, kde je moje meno vyse styridsat rokov neustale neustale komolene - ked mi priatel, mimochodom ziadny IT-odbornik. ale zato trojnasobny doktor, totiz dokotor farmacie, stomatologie a humanej mediciny a dnes "obycajny" uspesny psychiater - naladil internet. "Daj si nieco na skusku, ci to najdeme," vyzval ma. Neuveritelne, ale prve, co ma napadlo hladat bolo www.sme.sk, vtedy este so vsetkymi tymi "httpwww", ktore dnes uz davno netreba. A co sa nevynorilo na obrazovke toho minimalneho-minimalistickeho starodavneho "Philips-pocitaca"? Karikatura akehosi mäsiara, ako kraja mecom salam a text pod obrazkom hlasal: "Kazdy narod ma takeho Meciara, akeho si zvoli". Cize orientacia na moje vobec prva kroky v internte su definovane: Prave, ked bol na Slovensku za predsedu vlady prvy raz zvoleny Meciar. (Kedy to vlastne bolo?) Bohuzial neviem, kedy to presne bolo a zistit to nemozem, pretoze odvtedy mi umrelo nespocetne mnozstvo pocitacov pod rukami a o zaistovani udajov, suborov, dat, datumov, poznamok a podobne som nemal ani zdania.

Preto to ciste technicky zistit uz nemozem, len pomocou "cestovania casu". Skoda, bol by som rad vedel, ako som sa vtedy predstavoval, prezyval na prvych pokusnych krokoch v novom, kybernetickom svete, vo virtualnom vesmire.

Drazdi ma to aj preto, ze napriklad v case, ked som sa uplne zblaznil a kupil si vtedy najmodernejsi IBM so "sialenou" vykonostou asi 16MB RAM, tak som uz aktivne disktuoval s polovinou sveta. Nic mi z toho nezostalo, len spomienka, ked tento strasne drahy pocitac - dnes by som mal za tu cenu tri, tridsattisickrat vykonnejsie! - putoval do smeti. Nijake udaje, ziadna korespondencia, mozno prvacke pokusy, nieco si ulozit na tie ukladacie karty, ako sa to vlastne volalo? Ale nick si nepamätam ziadny. Aj na e-Mail som mal uplne ine meno ako teraz a mal som samozrejme len jednu adresu.

Uz si to nijako nenajdem, nech budem cestovat casom ako dlho sa bude dat. Ten cas sa uz nikdy nevrati. Ale autorka clanku Guizmo Mallarmé, väcsinu tych muzskych nickov tvorime asi z vlastneho mena. Aspon teda ja, King Rucolaaaaaaa, to som tahal tak dlho, kym mi dych stacil a deti vypliestali hrozou oci, ved som taky strasne dobrotivy kral!

*už som prešíel na slovenskú klávesnicu, bohužial príliš neskoro, prepisovať s mi to už teraz nechce, awfully sorry

Vysoka politika

25. března 2014 v 14:03 | King Rucola
Ja nie som politik. Ani nie som moc zainteresovany o politicke dianie. Preto nekomentujem.
Ale spytam sa, je toto vobec mozne?
Pozrite si toto tu:


(U nas to prislo v druhych najserioznejsich novinach a po niekolkych minutach to zmizlo!)

Asi je to mozne! Nakoniec je mi to viac menej jedno.

Ale viac objektivity u obidvoch stran by som predsa zastaval, keby som mal tu moc v mediach!

Torrents of the Spring

21. března 2014 v 8:18 | King Rucola
Hemingway, "Bystriny jari", volne prelozene.

(Pohlad na Matterhorn cez cesnakovy prales Zermattu. Autor: Max. de Bile & King Rucola v jednej a tej istej osobe.)
Krasne, divoko prudiace potocky jarnych vod...

Moje drave jarne vody sa vcera vecer tiez konali. Pre prudky tok dopravy, pre hotove povodne aut, som zmeskal, co a len dalo. Aj zaciatok jari, hoci som cihal pohladom na hodiny na palubnej doske ako jastrab. Skoro som pritom narazil do toho "Citrona" predomnou.

(Basel, vypadovka pri St.Jakob Stadion FC Basel. Autor. Max. de Bile, King Rucola a ich sofer v jednej osobe. Schizofrenik na pochode domov.)

Ale zabrzdil som a ocitol sa v povznesenej jarnej nalade, stare kosti ozivaju...nech zije slicna slecna Vesna, bohyna jari!

Apache - projekt, indian, helikoptera

20. března 2014 v 5:45 | King Rucola
Az teraz, asi preto, ze aj vonku uz svita, sa mi rozsvietilo! Neskoro, je to kvoli tomu, ze nie som ani sto kilometrov od hlavneho mesta Bern vzdialeny, ale predsa! (Bern je znamy pre jeho dlhe vedenie, vsetci si tam zjavne slapu po kabloch.)

Ja som si cely cas myslel, ze tato tema tyzdna je nejaky abstraktny namet. Ale teraz, zvedavost mi nedala, som vdaka Google zistil, ze sa jedna o skutocny predmet a vyrazny pojem tak ci tak.

Operene nieco neurcite, Apache projekt pre pocitace, Apache helikpotery pre USA, obyvatel USA zvany Apache a potom toto:

"Apachen" war auch die Bezeichnung für mehrere Verbrecherbanden, die um die Wende zum 20. Jahrhundert in Paris ihr Unwesen trieben, und eine ihrer bevorzugten Waffen, die sogenannte Apachenpistole

Pre istotu volne prekladam, pretoze oblubenost nemciny nie je prilis vysoka: Apaci boli oznacovane zlocinecke bandy, ktore na sklonku 20. storocia posobili v Parizi a ich oblubene zbrane boli "Apacske pistole". (Zdroj Wikipedia)

Tym je vsetko vysvetlene. Pretoze vo francuzcine pred samohlaskou sa clen zredukuje, cize namiesto "le" zostane len "l" s apostrofom, musi sa pisat "l'apache", vyslovnost je "lapac" ("c" skoro s nasim hackom), (v skutocnosti vsak nase "s" s hackom, ale to sa sem nehodi!) cim je povod slova "lapac" dostatocne vysvetleny. Zaroven aj tato cudna tema.

Zda sa teda, ze ked ti zlocinci v Parizi nezarobili dostatocne, zacali o blahobyte snivat a z toho potom vznikli tie akoby indianske lapace snov. Proste blbost nad blbost...presne ako tento text!

Pavlovi "Ein Kugelfisch"

18. března 2014 v 22:45 | King Rucola
Toto nie je nekonecny zart! (Infinite Jest) Toto je zhmotneny sen, ktory sa chytil do lapaca snov, to je pozitok "ako sen"!

Pavel, vlastnym obcanskym menom kreperat.blog.cz je "geouteter" Vegetarian. Moze rybu? To neviem, niektori jeho spoluverci mozu a napriek tomu platia ako vegetariani.

Pavel, ak rybu mozes, tak Ti posielam, inspirovany tym posledym obedom po prechadzke Modranskou roklinou ci udolim, fotku mojho dnesneho prisne vegetarianskeho obedu. Ak chces recept, rad ho Maruske zaslem.


Je to klasicka japonska ryba, ktoru smu pripravovat len extra skusani kuchari. Svetoznama, povestna gulovita ryba menom Fugu! (Fugu (jap. 河豚) ist eine japanische Spezialität, die aus dem Muskelfleisch von Kugelfischen besteht) (Zdroj Wikipedia)

Moje vnucata, ked som im to pred rokmi prvy raz pripravil, vykrikovali nadsene "Kugelfisch! Kugelfisch!", pretoze z ich castych sluzobnych cestach po Japonsku este v predskolskom veku tuto nebezpecnu lahodku poznali. A zamilovali sa nielen do sushi.

Vobec im nevadilo, ze to bolo taketo nieco! (Vid obrazok.) Pozrali s nadsenim, neotravli sa a dnes maju sedemnast rokov, vyborne prekvitaju a maju skusku z japonciny, ktoru usporiadal sam Jeho Excelencia japonsky velvyslanec, uspesne za sebou.

Vobec im nevadilo, ze ta "ryba" bolo len opecene koliesko trochu predvareneho celeru obalene v korenenom cerstvom vajicku - oha, mozno nesmies ani vajicka? -, a nie ako dnes, pre mna na obrazku servirovany este vlastnorucne nastruhany celerovy salat so susenymi paradajkami, ale len varene zemiaky. Dnes su napriek mojej spartanskej vychove zdatni clenovia gurmenskej (pozor, nie "gurmanskej"!) ludskej spolocnosti a uzivaju, kde len mozu, ci po japonsky, ci Wiener Schnitzel.

Tak teda dobru chut, vegetarianska kuchyna ma nieco do seba a ma takisto tisice podob, ako kazda ina kuchyna.

PS Na stole leziaca 1500 strankova kniha "Infinite Jest" od David Fostera Wallaca, nestastny autor, este nie je precitana, ale sprevadza ma - moj milovany zlozvyk - pri kazdom jedle. Ved kedy inokedy by som to mnozstvo stihol?!?

Jedina spravna moznost

18. března 2014 v 13:25 | King Rucola
Jedina spravna moznost nechat polapit svoje sny je - vyzalovat sa psychiatrovi.


Psychiater ako uzitocna vrba 21 storocia.
Urcite najde pochopenie aj pre tie najodvaznejsie sny...

Uz aj tu manévre

13. března 2014 v 6:12 | King Rucola
Hurrra! Na Krym! Aj my! Vraj je to nieco ako francuzska riviera na Ciernom mori!


Ale najprv este trochu tréningu na letisku, ved uz som dlho na tanku nejazdil, su tomu uz poriadne roky. Rutime sa s revom motorov pozdlz lesa, hore na mostik, kudel prachu a potom strasne ticho, len dalsi pristavajuci archaeopteryx rozsekava to zrazu rozpacite, ohlusujuce ticho, ked nas tank zmizne za oblakom prachu v prilahlom lese.

Niekde som prave cital, ze Rusko nie je San Marino a velmoci by sa mali brat medzi sebou ako velmoci. Ani my tu nie sme San Marino. My sme s nasim tancikom na pokraji lesa dalsia velmoc. "Velmoc v poradovniku", nieco ako maly tyrannosaurus Rex!

Pocakjte teda s tou reprizou krymskej vojny, este musime trochu trénovat...

Komunikacia

11. března 2014 v 13:16 | King Rucola
Prihodilo sa pred par minutami. Ako paradny priklad vzajomneho dorozumenie dvoch "mocnosti"! Hlavne, ze obidve strany vedia, o com je rec!

Soeben passiert:

C. hat drängend gerufen: "Bring mir ein kleines Handtuch!" So, eine Katastrophe seitens Miss M ahnend, eile ich mit einem aus dem Schrank sauber gewaschenem Handtuch in das Zimmer daneben.

Da lacht mich das kleine "Viech"* und erzählt etwas, was ich nicht verstehe. Ich geb ihm das Handtuch und es lacht und glücklich fängt an, an dem Tuch zu kauen.

"Warum gibst du es ihr?"
"Nur so. Hast du es nicht verlangt?"

Ach ja, bei uns ist so ein halb dummen halb witzigen Spruch: "Er drängt sich auf wie ein kleiner LUTHERAN in den Himmel! Man meint damit, wenn jemand sich nicht z.B. an die Reihenfolge in der Warteschlange hält, oder so. (Und Handtuch sagt man auf Slowakisch u.a. "utjerahk" (Phonetisch.)

Da lachen beide, Miss M weiss sicher noch nicht warum.

"Ich sagte dir, dass sie sich da vordrängt wie EIN LUTHERAN IN DEN HIMMEL'!"

Ich bleibe verdutzt: Tatsächlich habe ich verstanden "bring mir ein UTJERAK"! Vom Martin Luther habe ich nichts gehört!

Hand und haga

Dr Drohne-Drohne, der/die mit immer mehr nachlassendem Gehör

Obavam sa, ze po tomto hlucnom dialogu, vyvolavajucem salvy smiechu, vypukne zanedlho aj ohlusujuce ticho.

Ticho starnucich...

*Viech je po svajciarsky (dobre aj zle myslene) "hoviädko", hovado. Das Vieh, dobytok...

Nic

10. března 2014 v 2:07 | King Rucola
Nic z tej panoramy nebolo vidiet.


Je to urcite svindel, podvod a ja SOMAR som sa tam v pote tvari skrabal od auta, ktore osamelo stalo dobrych tristo metrov nizsie. Skoro ma porazilo, ako strmo hore to islo! Nic tam takeho nie je. A ak skutocne je, je to schovane za oponou.

Ale ON tam bol! Ci je to ten isty, ktory si ma pred 40 rokmi splietol, ked som vyberal fajku a myslel si, ze mu nieco dam?


SOMAR!

Zdarily autoportret, ale o tom sa taktne mlci, to je tema o ktorej sa (verejne) nehovori!

(O meter vyssie, na 803m/n.M. je restauracia "Hohenwacht". Draha ako svina, nie som predsa somar, aby som tam isiel!)

MDZ

8. března 2014 v 11:15 | King Rucola
O Medzinarodnom dni zien sa uz (moc) nehovori. O to viac o emancipacii zien a rozvonopravnosti.
Moj gratulacny obrazok vykresluje situaciu, o akej sa uz nehovori.


"Moja vzacna rovnopravna zenicka. Aby si videla, ako si Ta cenim, tak som si na Vas Mediarodny den zien obliekol len jednu botu, aby si nemala prilis robotu..."

Zaroven gratulujem vsetkym (poslusnym?) zenickam...

Hovori sa o tom?

6. března 2014 v 5:17 | King Rucola
Osobne o tom rad hovorim, lebo s odstupom rokov mi to pripada neuveritelne smiesne. O smiesnych a veselych veciach rozpravam rad. Ale inac mam dojem, ze sa o tom malo - a asi vobec nie uprimne - hovori. Ale mozno je to len subjektivna skusenost. Mozno sa mylim.

Ja som sice pocul na tuto tematiku malo, teda vlastne vela, ale nie tolko, aby som nemal dojem, ze predsa je tato tema ciastocne tabu. Ztrata panenstva. (Temna, zahadna, mysticka tema?)

Nahodou som objavil tento zrejme zo systemu dodany "obrazok", ktory nesie zahadny napis "lighting". Dalo by sa to pri dobrej boli interpretovat aj ako "osvetlenie", alebo "svita". Nejako tak je to so stratou panenstva, postihnutemu jedincovi "svita".

(Tu by mal byt ten obrazok, ale nedal sa nahrat, zrejme zahady systemu, ako zahada temy, o ktorej prave pisem.)
(Asi sa jedna o nejaku formu magie, ciernu magiu, nie?)

U mna to prebehlo v duchu osvietenstva ako z knizky. Skusena, odo mna poriadne starsia bujna panicka ma videla trenovat, vyvolalo to v nej patricne - materinske? - city a pozvala ma k sebe na navstevu. Priebeh si moze laskavy citatel domyslat, pretoze ako fraza hovori: "Gentlman uziva a mlci". Lenze tento "gentleman" v kratkych nohaviciach musel prejst celou kalvariou, nez sa naucil uzivat. Klasicky muster "starsia skusena zena a vyplaseny samcek" musel skoncit tak, ako sa pise v knihach. Samcek od strachu zlyhal, zvysok casu do opravneho terminu si trhal vlasy, valal sa v priekopach a prirodzenie ho bolelo.

Na opravaku mal uz stastie, lebo pani profesorka bola vnimava, jemna, starostliva (o vlastny pozitok bojujuca), trpezliva. Nasadila vsetky fazety svojho milovnickeho umenia a zo samceka-panica sa stal oficialne muz.

Muz? Skutocne muz? Naozaj? Skor len bezny clovek, ktory sa doteraz cuduje, z udivu nevychazda, je zvedavy a je mu luto, ze sa o tom nevyprava, alebo ked, tak len velmi velmi malo, a to tiez skor v oblasti legiend a bajok...

Nie je to fantasticke?

3. března 2014 v 5:00 | King Rucola
Uvodom, pre lepsie pochopenie ludoveho rozhodnutia, ktore rozbujnilo fantaziu tisiciek kretenov, strasitelov, alebo ako ich nazvat, zaujatych komentatorov, Propaganda-Macherov, citat mojho komentaru pre blog Elwiny Samragdovej, mnou privatne stale este zvanou "Metzli". (Tu ten "citat" a musim prejst na slovensku tastaturu, pretoze "citát nie je len čítať", je to aj citovať!)

Ahoj Metzli, nejak som dlho nic od Teba neregistroval. Mea culpa! Ale som Ti strasne vdacny za zmienku o Erazmovi! My tu vo Svajciarsku mame vdaka nasemu "hrdinskemu pocinu" (Volksabstimung, bindender Entscheid* für die Regierung!) nenechat sa pohltit valiacimi sa imigrantami momentalne ZAVRETY PRISTUP K ERASMUS! Takze "etliche Probleme" tymto padom odpadaju atomaticky. Nie je nasim studentikom teraz dobre? Mozu sa v klude pripravovat na statnice a nemusia do sveta...

Freud je moje sem so snami...ahoj a uc sa! Viel Erfolg, ahoj.

*der Entscheid je svajc. forma pre die Entscheidung (kazdy stvrty je cudzinec, preto asi toto "osudne" Entscheidung!)

(Koniec citátu, ďalej už len nový text čítať...) (Abstimmung sa píše s dvomi "m", sorry Metzli...)

Možno si poviete, čo je to na nezmysel. Ako to patrí k téme "fantázia"! No rovno do prosta sa musím spýtať: Nie je to fantastické, že ľud si rozhodol? Rozhodol proti vláde, ktorá neférovo produkovala masívnu propagandu pre opačné rozhodnutie. Nie je totiž obvyklé, ba dokonca takmer zakázané, aby sa vláda miešala do volebného rozhodovania najväčšieho šéfa zeme, totiž jej obyvateľov!

Ľud si sám rozhodol! Pre jedných možno hlúpo, podlahnúc populistickým heslám ľudovej strany. Pre iných veľmi múdro, dokonca odvážne, vo vedomí konzekvencií, ktoré Švajčiarsko môže teraz od tých úradníkov v Bruseli očakávať - a ako sa už skutocne aj deje, s rýchlosťou blesku, ako malé deti na piesočku reagujú títo novodobí vládcovia Europy! - ako nás počas celej diskusie o tomto plebiscite strašili. Celá kopa bilaterálnych rokovaní bola okamžite zastavená. Signor Baroso, ten taliansky úradník, reční - a nie je sám - o diskriminácii, rasizme a podobne. Zmrazený pristup k Ersamus, k Horizon (jedným z hlavných nositeľov je práve Svajčiarsko!) a podobná hromada opatrení, ktoré sú vyslovené hovadiny.

Zdá sa, že nikto nepochopil, o čo ide. A to je priam fantastické! Ani v najbujnejšej fantázii si normálne mysliaci človek nevie predstaviť, že nielen masy, ale aj ich vodcovia sú až tak blbí a nechajú sa tak manipulovať tými, ktorí skutočne o osudoch zemí a ich ľudu rozhodujú, rozhodujú podla vlastnéj, kalkulovanéj vidiny zisku. (Najnovší negatívny príklad je Ukrajina.)

Len malý detail, ktorý voliaci suverén, čiže ľud švajčiarky v tomto prípade, poriadne asi nasral a preto tak rozhodol, ako rozhodol. Ročne príde do tejto malej zeme v srdci Europy jedno celé nové mesto vo veľkosti Žiliny! Len kde tú novú Žilinu, alebo minimálne Trnavu postaviť, kam postaviť tie nové byty, domy, cesty, parkoviska? Austrália strká imigrantov na akýsi ostrov. Na nedostatok miesta sa oni sťažovať určite nemôže. USA ani oficiálne nikoho tak ľahko nevpustí, Kanada si vyberá. Ale Švjačiarsko, ktorého povrch je minimállne z jednej tretiny, zrejme aj viac, samá hora má to všetko zvládnuť? Ročne vybudovať jednu novú Žilinu? Kam ju postaviť? Na špicu Jungfrau to nejde, tam sú samí turisti, na vrchol Matterhornu? Alebo direkt do vôd najväčšieho vodopádu Europy v Schaffhausene? Kde tu zostáva zdravý rozum? Pod rúškom šengenského rozhodnutia nacpať vsetkych do Švajčiarska? (V obrovskom "švajčiarskom najsevernejšom Kantóne", totiž v Nemecku, kde dochádza pomaly tiež k podobným problémom, je na porovnanie len osem percent cudzincov!)

Najdôležitejšie a zároveň najťažšie: Ako sprístupniť národom Europy, že ľud švajčiarsky si o veciach rozhoduje sám, že vláda je v úlohe "zamestnancov ľudu" a nemá čo rozkazovať, ba naopak musí vykonávať vôľu ľudu, ktory ju zvolil a ktorý ju platí.
Vonkoncom už nemá do toho čo kafrať EU s jej byrokratmi v Bruseli!

Nie je to fantastickejšie, než akákoľvek rozvinutá fantázia? Nezávidí nám celý svet? Môže sa jeden diviť, že sa sem každý snaži dostať? (Nehovoriac o ďaleko vyššich platoch, než všade inde! Ale to len tak na margo, veď aj životné náklady sú tu ďaleko vyššie, než všade inde, takže "where is the beef"?)

Ďakujem za pozornosť, omlúvam sa za neschopnosť, kratšie spísať a menej zaujato referovať aspoň o pár podnetoch, ktoré viedli k tomuto "diskriminujúcemu rasistickému" rozhodnutiu švajčiarskeho slobodného ľudu, ale objektivita sa stráca úmerne k osobnému zaujatiu, len nejaký svätec tu môže zostať ešte skutočne objektívny...

Pretože je práve dnes tá "povestná" Oscar Night, končim vyhlásením výsledkov pre najlepši scenár, réžíu a dramatickú realizáciu fantázie bežných ľudí:...and the Oscar goes to...Switzerland! We are the Oscar-Winners!

Dúfam! A nezávidte nám, konajte.