NULLA DIES SINE LINEA

Novodobe hry olympijske

8. února 2014 v 9:25 | King Rucola
(Pocas antickych olympijskych hier panoval taky specialny mier! Posvätny mier medzi bojujucimi mestami greckymi. Nieze by prestali bojovat, ale mlcanim zbrani chceli umoznit, aby sa sportovci a divaci z celeho antickeho sveta v bezpeci dostavili k hram. A aby sa zase mohli vratit. Podobne asi rozmyslali bojujuce strany v Syrii, ked to obliehane mesto Homs smie evakuovat tych najslabsich. Silne pochybujem, ci ti pojdu pozerat olympijske hry, ked sa dostanu konecne z obliehacieho prstenca? Bohuzial.)
* * *
Už po tretí alebo možno aj štvrtý raz počúval vŕzganie drevených schodov. Rozkývané zábradlie mal už pred rokmi, kedy na neho obkročmo padol a svojou váhou ho zlomil, opraviť, ale vždy sa vyhováral, že by bolo lepšie, vymeniť radšej hneď celé staré schody.

Zobudil ho príliš skorý telefón. Hnal sa okamžite do kúpeľne, odkiaľ počul len úryvky hovoru.

"Áno, tak sa volám...nie, nie! To je zle. Ypsilon na konci, nie o!", počul svoju manželku, "Nie ako ten detektív, odkiaľ to beriete? Na konci ypsilon a namiesto C mam v mene K na začiatku. Kolomby, musím vám to hláskovať?" Dosť slúchadlom treskla a znovu počul jej kroky na schodoch.

Čo tá tam dole vlastne robí, prečo ešte nespí? Nový záchvat kašľa, ktorý ho buzeroval celú noc, zadržal už len s najväčšou námahou. Ako sa vracala hore, spýtal sa jej z kúpeľne v ihravej nádeji, že ju vyplaší, keď sa pred ňou z ničoho nič prezradí, že už tiež nespí: "Kto to bol?" ale nevyčkal odpoveď, pretože si naraz spomenul, že ona dnes letí na olympijské hry. Strašne drahý lístok jej ešte na jeseň daroval šéf ako bonus za dobré pracovné výsledky. "Si už zbalená, mám sa obliekať?"

"Nie, nie!" Smiešne, dnes hovorí stále "nie" a to hneď dvakrát.
"Tak ako tam pôjdeš, vezmeš si taxík?"
"Nie, nie,", - zase dva razy -,"sama sa zaveziem."
"Kto to volal tak skoro?"
"Letisko."
"Čože?", úprimne sa zadivil, nevedel si predstaviť, prečo by mal niekto z letiska telefonovať, ešte k tomu v nedeľu, takmer v polovici noci.
"Rezervačná služba, alebo tak nejak sa mi predstavil, potreboval si verifikovať moje meno. Dobre, že zavolal, zase problém s naším ach tak slovanským menom. Neviem, či si nevezmem naspäť moje rodné meno. Už mi časom lezie na...". Prerušil ju v pol slove:
"Ty, počúvaj, to je nejaké divné, to som ešte nikdy nezažil, prečo by si mal overovať tvoje meno? Veď všetko je už mesiace dávno vybavené! To je určite nejaká reklamná habaďúra, určite nejaká pasca. Uvidíš, že ťa budú najneskôr pri pasovej kontrole čakať a dostaneš nejaký darček a budeš musieť vzdychať od nadšenia do bežiacej kamery."
"To je mi fuk, moja holubička, Kolombína moja. Už musím ísť." Postavila sa na špičky a vtlačila mu mokrú rozlúčkovú pusu do brady, "zavolám, keď budem v hoteli. Zavolám z mobilu, pretože potom, čo všetci o tých technických zariadenia hlásia, asi telefón na izbe fungovať ešte nebude. Dúfam, že aspoň teplá voda a kúrenie."
"Ideš naozaj sama?", na chvíľu potlačil namiesto kašľa zlosť, ktorá ho vždy chytila, keď ho nazvala holubička. Narážala pritom samozrejme na jeho meno Kolomby. Niekedy tiež pomýšľal. že by si mal priložiť k menu nejaký oficiálny pseudonym, aby sa vyhol posmeškom, častému skomoleniu, či neustálemu vysvetľovaniu, slabikovaniu svojho nešťastného priezviska, nevhodného do tejto krajiny. Počul len vchodové dvere, ako zapadli do zámku.

Nečakane ho zachvátil smútok. Nahádzal na seba nejaké oblečenie a vbehol cez pivnicu do garáže, nedočkavo sa díval na pomaly sa otvárajúcu garážovú bránu, bolo by treba ju už aj konečne raz namazať a vyrazil smerom na letisko. Vedel, že je to absurdné, prečo teda neišli spolu, pripadal si, ako keby ju špehoval.

Málo ľudí postávalo pre odbavovací mi priehradkami a check-in, na ktorom myslel, že by mala stáť jeho žena bol prázdny, opustený. Asi bolo ešte priskoro alebo už neskoro. Neznámy muž pristúpil ku Kolombymu, ktorý s rozpačito rozhliadal po letiskovej hale: "Pán Colombo?"

Prekvapený sa ani nezmohol na korektúru mena a vyvalil oči na prichodiaceho, ktorý držal akýsi malý balíček v ruke.

"Nebeská brána", muž mu vtisol do ruky firemnú vizitku a pokračoval: "Je táto pani vaša ctená pani manželka, ktorá letí do Soči na zahájenie olympijských hier?" A ukázal na opodiaľ stojacu osamelú ženu.
"Radi by sme jej chceli darovať na cestu, na spríjemnenie pobytu v Rusku, pár reklamných darčekov, mydlo, voňavky luxusnej triedy, zubnú pastu a tak podobne. Naša firma je totiž oficiálny sponzor hier."

Spontánne pocítil zlosť, zúrivosť a zároveň ľútosť. Nehovoril som ti, že to je reklamná pasca!, nadával v duchu. Tak nám treba.

Škodoradostne prisvedčil a pozoroval muža, ktorý sa s jemnou poklonou rozlúčil, ako pristúpil k osamelej dáme, jej obličaj sa rozžiaril a pekným úsmevom zrejme ďakovala. Kolomby sa rýchlo otočil, kým snáď nezistia tí dvaja, že je to omyl, radšej zmizol smerom do "Bye-Bye" baru na druhom konci haly a vrazil do seba hneď dve studené pivá, aby spláchol svoju zlosť a rozčarovanie. Nad barovou tékou, vedľa krásnych pestrých fliaš s alkoholmi z celého sveta, bežal televízor, správy.

FBI varuje ruské orgány pred možnými teroristickými útokmi. Nálože výbušnín tentokrát predpokladané v tubách zubnej pasty. Vyletel z baru von, nepočul zúfalého barmana, ako za nim kričal "platiť!" a rozhliadal sa po letiskovej hale, ktorá sa pomaly začínala hrozivo zapĺňať.

Ani muža s balíčkom, ani obdarovanú cestujúcu už nenašiel. Vo večerných správach horiace trosky explodovaného lietadla neďaleko morského prístavu kdesi v Tichomorí. Po Kolombyho manželke ani stopy.

Olympijské hry začali bez jedinej závažnejšej nehody. Telefón zaťato mlčal...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 8. února 2014 v 11:25 | Reagovat

Bělicí účinek zubopastových bomb je neuvěřitelný.
Teroristé se ekonomicky zmocnili firmy Odol.
A Thugové vraždí dentální nití.

2 pavel pavel | Web | 8. února 2014 v 11:59 | Reagovat

Tak aspoň vím, neberte si cizí zubní pastu... tu u mne právě včera nechala Maruška. :-D

3 Radka Radka | E-mail | Web | 8. února 2014 v 14:41 | Reagovat

Já mám z toho konce husí kůži... že by nás něco takového čekalo? ???

4 Gabi Gabi | E-mail | 8. února 2014 v 16:26 | Reagovat

Díval si sa na otvorenie ZOH a zaspal si?
Tak veru, aj svojho psa učím, aby si od cudzích ľudí nič nebral. ;-)

5 Ruža z Moravy Ruža z Moravy | E-mail | Web | 8. února 2014 v 19:29 | Reagovat

Od malička jsem říkala synům, nic si neber od cizích lidí. No jo, když k lecjaké zásilce zboží vám přibalí dárek. Zubní pasta to zatím nebyla nikdy. :-D

6 karlaprazakova karlaprazakova | Web | 8. února 2014 v 19:55 | Reagovat

Někam mi zmizel komentář :-?
Jestli tu budu dvakrát, tak se omlouvám.
Nic méně, zkusím napsat znovu, že se mi četlo velmi dobře, i když mi naskočila husí kůže.
Já jsem nedůvěřivá, nic bych si nevzala :-)

7 ethnea ethnea | Web | 11. února 2014 v 8:47 | Reagovat

Wow, tak to se pekne cetlo! Zhltla jsem to jednim dechem. =))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama