Neuvazene, neplanovane kroky v honbe za slnkom, ktore sa smerom na juh predsa trochu medzi dazdovymi oblakmi nechalo vidiet, ma zaviedli k starobylemu domu na brehu zürisskeho jazera, prekrasne polozenemu dostojnemu domu s vlastnou lodenicou, kde dnes je veslarsky klub, kde kedysi byval svajciarsky spisovatel Conrad Ferdinand Meier a teraz je tam sidlo institutu C.G. Junga. Tak som si opät "bolestne" uvedomil, ze na temu tyzdna o psychologii sa neda za tyzden nic rozumneho napisat.
My tu v Zürichu sedime vlastne v pevnosti psychologie a psychiatrie. Neviem ani, kto zo znamych psycho-vedcov tu nebol, neposobil alebo aspon nejako nepriamo nebol s tymto mestom spojeny. Zürich je nieco ako "Hochburg" psychiatrie, psychologie a hlavne psychoterapie. Pretoze z vela prispevkov na tuto temu je zjavne, ze vela ludi nerozlisuje medzi tymito tromi pojmami, uz aj preto sa neoplati na tuto temu v tak kratkom case reagovat.
Vezmime len tu asi najpopularnejsiu cast - psychoterapiu. Sam poznam minimalne pätnast smerov, ktorymi sa tato veda pohybuje a ktore si niekedy aj trochu protirecia. Teda nie ani protirecia, ale skor sa potieraju navzajom. Preto povazujem za beznadejne, nieco o tom narychlo zosmolit na papier. Spravne su na tom vlastne len ti autori, ktori pisu o vlastnych zazitkoch v stretnuti s tymto predmetom, jeho predstavitelmi, jeho naplnou, cielom a tak podobne. Inac by totiz uz len ten zlom medzi dvomi mozno najpopularnejsimi velikanmi, medzi Freudom a Jungom vyplnil tisice stranok, tak to radsej nechajme bokom.
Pokusim sa celu tematiku zhrnut do dvoch "statements".
"Nebojte sa vazeny pacient, ja som vasa psychiatrin, nekusem..."
Druha varianta:
Psycholog a jeho monolog!
Tak to by bolo v skratke, uspech oboch liecitelov je priamo zavisly od schopnosti pacienta. (Pokial nema uz medzitym ten povestny a vysoko moderny "burn out", potom totiz moze liecba zacat odznovu...)
Pac.:"Mám takový dojem, že mě všichni ignorují."
Psych.:"Next!"