NULLA DIES SINE LINEA

Inspiracia cudzim textom

5. ledna 2014 v 11:50 | King Rucola
Zaujal ma blog: http://eumenidas.blog.cz/1401/spirit-inspirace

Velmi zaujimave otazky, na ktore som reagoval pomerne drsne-blbo:

(Moj komentar):
Kopa zaujimavych nazorov-otaziek. Kto vie nech odpovie!

(Celkom ruhavo ma prave spontanne napada, ci "inspiracia" nie len vlastne len ten poriadny kopanec, aby clovek konecne nieco urobil?)

(Pred rokom som zacal pisat clanok, ktory som dnes objavil a sluzi mi ako INSPIRACIA! Skrateny text, ktory sm uz rano pustil pod http//:luga.blog.cz)

Zmena datumu bezneho roku ako inspiracia na spomienky...ako kopanec na dopisanie stareho textu!

Narodila sa mi zatiaľ posledna vnučka. Velikánska udalosť, čiastočne aj podnet vzdaliť sa o par tisíc kilometrov, šetriac si tým prípadnu povinnosť prebalovania pleniek! Inými slovami "zrada na druhú", nech sa ostatní členovia rodiny trápia! Následujú príjemné dni uplynulého roku, ktoré plynú vo vode teplosti hovädzej polievky, kde trávim hodiny plávním v rámci možností. Plávanie "na znak" mi ide najlepšie, nakoľko odpadá brzdiaci nežiaduci efekt voľne visiaceho kýlu v podobe brucha!

Toto moje úporné snaženie je veľmi poučné aj pre zainteresovanú širokú verejnosť, nakoľko tým vyvraciam lekársku vedu: na prelome minulého roku som dvakrát vyliezal z rezonančnej rúry MRI a mám odvtedy žrať rôzne medikamenty. Zisťujem, že stačí vyliezať namiesto z MRI radšej denne z teplej vody po hodinach plávania a človek by už žiadne pilulky nepotreboval. Lenž je to len utopický sen - kde nájst takú možnosť, nie súc milionárom, vlastniacim vlastný vykurovaný bazén? (Každý pacient by mal mať svoj vlastný vykúrený bazén! Zbožné prianie, asi tak reálne, ako keby mal mať každý pasák svoj vlastný tank namiesto lesklého Humra!)

Tak teda žeriem tú chémiu znovu bohužial ďalej, ako tisícky iných postihnutých v mojom veku. A tu som u udalosti roku cislo dva: dosiahol som vek, ktorý sa mi pred päťdesiatimi rokmi zdal neskutočný. Ocitám sa zrazu na záhradnej slávnosti, ktorá je vystrojená na moju počest a pod klobáskami veselo blkotajúci ohník akoby nepriamo pripomínal tie večné ohne na slávnych cintorínoch. (Ktoré som mimochodom tiež počas roku navštívíl, žeby už "príprava na sucho"?) Ešte že aspoň množstvo tečúceho 52%-ného nektáru rozháňa pochmúrne znaky. Sedemdesiat! Ocitám sa vo veku, kedy sa už asi patrí, konečne sa zaoberat akosi aj metafyzikou. Jeden stojí totiž pred závažnym problémom, ktorý musí súrne riešiť: Kde a ako budem slávit devätdesiate narodeniny?!?

Pred viac ako päťdesiatimi rokmi som bol vyhnaný na prázdninovú brigádu do akéhosi skladu. Traja kamoši sme sa tam denne k smrti nudili, vyfajčili nespočetné množstvo cigariet značky Detva, balíček stál korunu československú, výborný poctivý nefalšovaný tabák, tvarom tiež pripomínali ich druhý oficiálny názov: "Klince do rakve". Pekná tmavovlasá súdružka z kancelárie, taká moletnejšia - my mladí a blbí sme pozerali skôr za športovými postavami, nevediac túto záležítosť ešte správne doceniť - sa nad nami zľutovala a navrhla nám v rámci potierania nudy premiestniť zopár sudov z miesta A na miesto B, vzdialene tak na tri kroky. Veselo sme sa podujali na túto dobrodružnú aktivitu, veď boli prázdniny.

Sudy išli ako na masle. Až na ten jeden, ktorý sme nevedeli nadvihnúť a prekotiť, aby sa dal gúlať. Traja veľki, vytrénovaní, vyšportovaní borci! Práve tento dobrácky sud sa teda rozhodol, pristať mi na nohe, na tom veľkom palčeku ľavej nohy. Musel som spraviť asi poriadne nadšený ksicht, pretože práve ten najmenší z nás troch, takzvaný "malý-tlustý", ako sme ho prezývali, zrazu sám nadvihol a odhodil ten dvestokilový sud, ktorým sme predtým spoločne nevedeli pohnúť. Moletnejšia súdružka ma potom láskyplne ošetrovala, lepiac a hladiac aj to, čo vôbec nebolo treba, zrejme podľa hesla prvej pomoci, že všetky bolesti uteší láska. Výčitky svedomia, že nás nahnala do takej nebezpečnej práce? Tak čí onak - veľmi veľmi príjemné, v kancelárii jej bolo škoda!

Pamiatku na túto pamätnú udalosť som nosil so sebou celých päťdesiat rokov v podobne zdeformovaného nechtu na ľavej nohe. Takpovediac ako memento a ako "Markenzeichen"! Každému, koho to zaujímalo, som mohol povyprávať vznik toho nechtu a poviedku k tomu so mohol ľubobovolne meniť, podľa toho, či som sa chcel robiť zauiímavý, alebo či bol ten poslucháč zaujímavý, pútavý.

Po sedemdesiatke sa človek už moc zaujímavý robiť nemusí, už by mal stáť ako kolegovia dinosauriovia v sklenenej vitrine. Nie tak ja! Chcel som sa robiť pred prítomnými starenkami ako nehynúci mladik a rozhodol sa z náhleho popudu predniesť baletnú vložku práve pred hotelom "River Park" na nábreží Dunaja. Nevedel som samozrejme, cudzinec vo vlastnom rodisku, že kolajnice miestnej hromadnej dopravy vyčnievajú zrádne nad terénom, asi sa hrajú na vlakové kolajnice, hoci sa jená o obyčajnú hlúpu električku. Ako som tak ladne baletil, zachytil som sa mojím deformovaným palčekom a letel do kolomažou natretých kolajníc celými 187 centimetrami, ktoré mi ešte pred očakávaným scvrkávaním zostávajú. Vďaka vyššie spomenutým tabletkám som krvácal ako prasa pri zabíjačke a totálne zasvinil celý kamošov balkón. Hrdina večera!

Pred príchodom nového roku som sa rozhodol zachovať mieru slušnosti a tak som sa nerozvážne osprchoval. (Aspoň raz do roka. Aby som vraj nenosil dvojročnú špinu a tak...) To nebolo plánované, a stalo sa: Aby som nenosil v novom roku starú, dvojročnú špinu a...a to po toľkých rokoch nikto naozaj nečakal! - moju značku, môj "Markenzeichen", ktoru som nosil vyše päťdesiat rokov. Môj deformovaný a v lete uplynulého roku nakopnutý nehet mi zostal v ruke! Povážte! Také roky človek vláči so sebou spomienky a zrazu je všetko preč...

Najväčšia udalosť roku, či najväčšia strata, repektíve zisk?

Čo ma tak očakáva nasledujúcich päťdesat rokoov, čo všetko ešte asi stratím?

PS Prosím o zľutovanie za početné preklepy, nie som ešte zvyknutý na slovenskú klávesnicu...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pavel pavel | Web | 5. ledna 2014 v 14:26 | Reagovat

Mne před Vánoci taky konečně slezl nehet na palci, který jsem si ukopl víc jak před rokem, takže už vypadá taky elegantně a mohu s ním už bos do společnosti. :-D

2 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 5. ledna 2014 v 14:30 | Reagovat

[1]: No to je ale sranda! (Vsetci ma roky nahovarali, nech si to necham strhnut, ale to vies - ja, posera na druhu!) Mame to za sebou, svoju nohu nepoznavam! Vylozena nozna krasa!

3 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 5. ledna 2014 v 18:02 | Reagovat

[1]:[2]: ano, jsou chvíle, kdy si člověk jasně uvědomí obsah rčení:
"Co by se za nehet vlezlo."

V mladické nerozvéžnosti jsem odehrál fotbalový zápas ve vypůjčených kopačkách o 1,5 čísla menších.
Po mači jsem z nich vylil krev a do týdne mi slezly nehty z obou palců.

Jeden pěstitel sukulentů mi říkal, že existují kaktusy, které vykvetou jednou za padesát let.

4 jednorožec jednorožec | 6. ledna 2014 v 2:32 | Reagovat

Slovenská klávesnice učinila z četby opět skvělého textu ještě příjemnější záležitost. Dík!

Syšel jsem: "Nech ty nehty a nervi mi nervy!"

5 Ivet Ivet | Web | 9. ledna 2014 v 19:24 | Reagovat

[2]: Nožní krása? A sakra, že by nový moderní trend? :-D  :-D

6 Fredy Kruger Fredy Kruger | 10. ledna 2014 v 21:52 | Reagovat

" Dostal jsem zprávu  eS  eM eS :

,, Upozornění !  právě dnes,
narodil se ti otec !
... v porodnici je ! ... pátý kotec !
... narozen časně zrána !,,

Muž vykřikl : " No to je rána !
... kdos svedl mojí matku !"

... již do porodnice  běží v zmatku !

7 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 11. ledna 2014 v 7:56 | Reagovat

[6]: Super! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama