NULLA DIES SINE LINEA

Prosinec 2013

Hodinarsky gulas

29. prosince 2013 v 9:15 | King Rucola
Blizi sa neodvratne koniec roka, roka, ktory bol dost rozporuplny, ale o tom inokedy. Teraz sa uz musim sustredit na ubiehajuce hodiny, minuty ba sekundy, aby som este do noveho roku, roku CIBULE (vid tiez http//: www.tlustjoch.blog.cz) stihol povestny pikantny gulas na sposob "Zufaleho hodinara".

Ako kazdy spravny gulas musi byt mäso vyvazene poctom cibuli.


Cibulou teda nesetrime. Cibule treba rozsekat na marne kusky a nechat usmazit do sklovita. Mäso posypane cervenou paprikou a trochou muky, podlejeme burgundskym cervenym vinom a za casteho miesania zanechame svojmu osudu, nech sa poriadne podusi a zmäkne, korenime majorankou a kajenskym korenim a ideme spat.

Ak sa gulas medzitym nespalil, prekvapenie je vydarene a novy rok CIBULE moze zacat, vela stastia!

Este tohoto roku

24. prosince 2013 v 19:36 | King Rucola
Pre vsetkych, ktori nedostali ani jeden v tomto roku, hned jeden dvojity Mercedes. (Hlavne pre TlusTjocha, ciastocne napodobneny fotograficky styk jemu vlastny, vid tlustjoch.blog.cz !)


Dvojita hviezda meredsova, ze by to bola spomienka na kometu v Betleheme? (Fotenen telefonom z auta, su to lana trolejbusoveho vedenia.)

(Inac, pre zajimavost, budova za autom, ta cervenkasta, je tzv. "Suiza", kde sa uctuju tantiemy vsetkym muzikantom!)

Inac este pred stedrovecernou scenou:

Vsetkym Vam spokojne a vesele Vianoce a dobry oddych pre navalom do noveho roku...

Nejednoznacne vztahy

22. prosince 2013 v 23:55 | King Rucola
(Prave prebiehalo v radi interview so svajciarskym spisovatelom Urs Widmerom. Padla tam veta: "Pisanie vysypava hormony stastia!".) No tak tym je vztah k pisaniu vlastne definovany a definitivne odbaveny...

Viac z nudy, nerozhodnosti, zo zvyku, ked nemam nic konkretneho na praci, skor, ked ma nic rozumneho nenapada - mal by som strasne vela, ale kasel ma tak chvati, ze momentalne kaslem na vsetko - , lezim a pocuvam radio. Strasny program, strasna hudba a debilne kecy ohladne prepusteneho uboziaka-miliardara Chodorkovskeho. Spasonosna myslienka sa zrodi z hmly, ktora dnes vsetko pohlcuje ako nepriehladna kasa. Pre zmenu, ked uz musim mat nejaku zvukovu kulisu, aby som prehlusil ten kasel a snad aj nahodou zaspal: naladit si v pocitaci Radio Slovensko. A tema "vztahy" sa vynara, zaroven s rozostupujucou sa hmlou! Vztah k byvalej vlasti, domovine, ved o akom inom vztahu by som mal pisat?

Cez kliknutie mysi sa ocitnem v uplnem inom svete. Uplne inom? Ved som tam vyrastol, chodil do skoly, studoval, poznam rec, poznam vela zakuti, poznal vela ludi, vsetko je akosi "déjà vu", ale vsetko je zaroven uz nejako ine. Aj sposob pisania. Mohol by som pisat s diakritikou, pri poslednej navsteve v Bratislave som si kupil dokonca klavesnicu, co je jednoduchsie, nez prepinat na pocitaci priamo, lenze teraz to ma aj vyznam, ked pisem "cudzim perom"! Zdoraznim tak jednu dolezitu vec: vyse styridsat rokov zijem inde, mimo tej krajiny, ktorej radio, mimochodom velmi zaujimave, putave, zabavne a informativne radio, prave pocuvam. Naco to treba zdoraznovat? Aby si citatel uvedomil to, co prave pred chvilou prebehlo myslou mne: Tematika "vztah"! Moze byt problematickejsi vztah, nez vztah k niecomu minulemu, znamemu, aj oblubenemu aj nelubenemu, aj vytlacenemu zo spomienok, ale napriek tomu trciace niekdy hlboko, zaprogramovane, mozno uz v genoch vpecatene, davno nahradene zivotnym poznanim? Clovek sa vsak neustale, po vsetkych tych rokoch, vracia fyzicky, ked to nie je mozne tak aspon v myslienkach, spät. Naspät. Domov sa uz napisat neda. Doma to uz nie je, hoci ani tu to doma nie je.

Typicky ambivalentny vztah.

Ale vztah plny obdivu, uzasu. Exotika nepoznana sa predo mnou roztvara. Exotika v cudnej, "exotickej" dimenzii. Videl som uz tie roky strasne vela rozneho, exotickeho, co by som asi normalne nebol byval videl. Rozne zeme, roznych ludi, mesta, proste vsetko ine, cudzie. Ale z tej mojej byvalej domoviny som vlastne videl najmenej. Preto je mi to tak strasidelne cudne, exoticke, napinave, dobrodruzne, pretoze stale sa primiesava to podivne (az to dostava surrealisticky alebo absurdny nadych): rozumiem im rec, ale rozumiem im? Videl som uz toto kedysi davno, ale videl som to skutocne? Toto bol predsa moja kamos, alebo uz nezije? V duchu nadavam, pretoze sa mi niekedy zda, ze zivot sa konal bezomna. Ale taku exkurziu mi ziadna cesta na nejake tie "Male" ci "Velkedivy", alebo k cinskemu muru nahradit nemoze. V tom mam ohromnu vyhodu, som protezovany cestovatel vlastnymi spominekami. Pretoze pomaly si zacinam mysliet, ze to co vidim, to vlastne nevidim, ze to je len akysi klamlivy sen. Ale priznavam, ten sen je prevazne pozitivny.

Lenze tema je "vztah". Ked odburame nostalgiu, tak mozno najlespie je to vyjadrene slovom "ambivalencia". Clovek to nemoze mat nerad, clovek to moze mat nerad.

No kazdopadne je to vztah, ktory rozpitvat tychot par riadkov nevie, potrebovalo by to poriadnu analyzu...

Tak zijme aspon nase sny, aj k tym mozme mat "vztahy"...

Kral

20. prosince 2013 v 13:55 | King Rucola
Kral a kral nie je to iste. Podla toho vladnu medzi jednotlivymi panovnikmi aj tie najrozlicnejsie vztahy. Taky vztah medzi dvomi "kralovskymi" bratmi na Korei je urcite diametralne odlisny od vztahu dvoch milencov. Ale to sem teraz nepatri.

Vztah maleho, cerstvonarodeneho krala, ktory stastne usiel smrticacej ruke Herodesa, sa vyvijal od zaciatku pod zvlastnou - stasnou? - hviezdou.

Ked ho v porodnici, skromne zariadenej, kde miesto lozka bolo len dezinfikovane seno v jaslickach a klimatizaciu obstaravali dobrovolnici z radov oveciek, krav a somarikov, prvy raz navstivili krali z dalekych krajin a bohate dary ako myrhu a iPad priniesli, sa prejavil celkom markantne. Bol dorazny a pevny.

Mlady maly kral bol sice dobrotivy, laskavy, blahosklonny, ale maj svoj pevne zasady.


Preto aj ihned odmietol Mac, vidiac, ze niekto z jablka odkusol, co mu pripominalo prilis jednu historicku postavu, totiz pramatku Evu, ktora kvoli jablku uz narobila dost problemov. (Okrem toho chcel vlastne Samsung!)

Kral sa vsak v celku sa navsteve tesil, krali este viac a aspon nachvilu panovali zhoda, mier a pokoj. vsetci boli stastni, tak mame byt aj my - je to "rozkaz". Trvaly rozkaz, permanentny rozkaz, vykonat na prelome roku!

Poslusne hlasim: Vykonam!

Vyskum niektorych nepresnosti

14. prosince 2013 v 8:26 | King Rucola
Ku vzniku Ciech (a trochu aj Slovenska) z dnesneho archenelogickeho hladiska

Praotec (blogu) Malkiel ma vo svojom clanku http://malkiel.blog.cz/1312/praotec-tuhos#komentare
k tejto tematike vysoko hodnotny vedecky rozbor niekdajsej situacie okolo praotca Cecha.

(V pokuse o komentar k Malkielovmu clanku som sa poriadne zamotal, v kratkosti som chcel vysvetlit, ako som ten clanok - napriek jeho vyslovneho varovaniu - vysvetloval japonskym kamaratom. Coskoro som sa sa vsak ocitol v pasti obsirnych faktov, ze som komentar ukoncil a pre jeho rozsah som musel napisat vlastne vedecke pojednanie k tejto otazke.)

Vysvetloval som tuto skvelu historicku analyzu svojim japonskym priatelom. Kvoli ich slabej znalosti japonciny sme sa bavili po rusky. Hned to pochopili, ked som licil, aki boli praotocovia Cesi vynikajuci "malodci". "Hai, hai, morodci!", prikyvovali nadsene. Cim po case doslo k vyslovnosti "mrdaci", (vid Malkielov text!) pretoze japoncina ma tendenciu samohlasky, vlozene do pre nich cudzich slov len nadychnut. (Priklad, taxik po japonsky "takusu".) Horsie bolo, ked sme prisli ku koncu: Cesi sa stali pre nich automaticky "sushi", pretoze nejako divne skratili moje "su to Cesi". (Takze vsetci Japonci su nielenze Slovaci, ale sushi ma korene pod horou Rip.)

Reciprocitne vdacime Japoncom za skutocnost, ze sme tu "domorodci", pretoze "do" oznacuje mimo ineho v japoncine aj "cestu, sposob", (vid aj caste slovenske nadavky, zacinajuce slovom "do"!) takze sa japonske ponatie vyrazu "molodci" postupom casu na spresnilo na "do morodci". (Analogicky z japonciny pochadza aj nazov svetoznameho pivneho sidlista Cechov, Budejovice, povodne japonsky "Budokan", (Architekt Kijo Rokkaku? Nie, Mamoru Yamada! Ale neviem - vyskum nepresnosti...) kde praotcovia zapasili v Sumo, hlavne vsak v Judo - pocas olympiady v Tokiu -, ale ked vyhrali Cesi, tak chcel viac nez medailu alebo hrst ryze a tak sa zauzival nazov Bu-do-kan dej vice!, co splynulo kvoli jednoduchsej fonetike na Budejovice.)

Obdobne ma aj mesto Domazlice povod v japoncine, pretoze popularny sport a filozofia bojoveho sportu Judo, co znamena "jemny, mierny sposob", nasla nadsenych privrzencov u ludu chodskeho, ktory, ked sa po zaverecnej pred krcmou mlatil, tak sa snazil kadejakyni trikmi toto robit "jemne, lahko", cize na sposob japonskeho juda. Psohlavci praktikovali s nadsenim judo jemne, "mazliac sa" (mazlice se, po cesky, pozn. prekl.) a tak vzniklo z povodneho nazvu Judo-mazlice v zmysle "bitka len jemne, mazliac sa" slovo "Domo Mazlice", cize "dakujem Mazlice" ("domo", dakujem, po japonsky, pozn. prekl.), neskor zjednodusene na Domazlice, ktore stoja dodnes.

V case, ked uzemie dnesneho Slovenska okupovali Japonci, ktori nielenze zapasia ich popularne Judo, ale dokonca aj spavaju na "tatami", po slovensky aj to nemecke "Matte", cize rohozka alebo zinenka, nepriamo aj matrac, tak sa odbojari vyjadrovali posmesne o okupantoch ako "tatami" a ako je uz slovenska obycaj, posielali ich zbozne hned aj do riti, "tatami do riti s vami!", z coho sa casom skratenim vyvinulo slovo "tatari". Odvtedy si Slovaci myslia, ze boli obsadeni Tatarmi. Po oslobodeni z japonskej nadvlady a postupnym odchodom okupacnych vojsk sa toto slovo dalej skratilo a zostali z byvalych Turkov a Tatarov len "Tatry", ktore dominuju slovenskej krajine dodnes. (Japonci sa odvtedy skor vyskytuju prevazne v alpskych kopcoch, ktore sucasne uspesne okupuju a stredobodom ich pozornosti je hlavne Jungfrau, ktoru najst pod Tatrami nie je tak jednoduche.)

Okupanti nam zanechali okrem Tatier aj ine dedicstvo. Casom komunikovali s komunami povodnych domorodcov a z tej intezivnej komunikacie vznikli potomkovia, nazyvani kvoli ich tatarskemu povodu "komunisti". Tito sikovni domodrodci sa dodnes daju - samozrejme väcsinou pod inymi menami - najst vsade v obidvoch historickych zemiach, ceskych aj slovenskych.

PS K tomuto vyznamnemu kulturnemu dedicstvu zanechali japonski okupanti hned aj sposob ("do"!) riesenia: Obi, po japonsky nieco ako opasok, serpa. Analogicky "obi-dvoch zemiach" cize volne prelozene "paskovych zemiach", netreba len utahovat opasky, ale ich aj stahovat a sem - tam niekoho tymi opaskami vylatat, cim sme od juda skoncili skor pri niecom ako "Kendo". Ale to uz je dalsia, velmi narocna kapitola, presahujuca rozmery tohto pojednania.

Datum

12. prosince 2013 v 0:09 | King Rucola
Datum

111213 magicke cislo? Prinajmensom zaujimave cislo. Pre Cechov, ako pre ostatnych obyvatelov zemegule, pokial pocitaju podla "nasho" kalendaru sa tak skoro opakovat nebude! Najskor mozno za sto rokov, ale kto to zazije?

Dnes je teda 11. 12. 13 (2013) a kopa ludi to realizuje ako fantasticku moznost nezabudnut svoj vlastny den snatku a zenia sa! Par exellence dokonca 11.12.(20)13 14:15 potom je ta ciselna rada komplentna na zapamätanie. (1112131415!)

Ani pri rozvode ju clovek nazabudne. Ako ja, napriklad, datumov neschopny si pamätat, ktory sa pre tuto chybu zenil den pred Stedrym vecerom. Taka hanba. Ale co ja za to mozem, ked nam ziadost o "vstupenie do zväzku manzelskeho" trikrat roztrhali? Mozno to pred tymi dnes 45 rokmi mysleli so mnou dobre! Ako "tretie vazne varovanie". Bohuzial v tom case sa u nas "varovania" nebrali prilis na tazku vahu. Vdaka vtedy kamoskej ludovej republiky cinskej, bolo varovanie totalne inflacne. Pamätam sa, ze posielali Americanom 999. "vazne varovanie" (za porusenie vzdusneho priestoru a podobne), cize pri tej infalcii varovani uz nikto varovanie nebral vazne. Este teda dobre, ze Stedry vecer sa doteraz kona vzdy v ten isty den, inac by som si moje "vstupenie do zväzku manzelskeho" urcite nepamätal.

Vyborne si pamätam ale mojho neboheho bratricka. Narodeny 12.12.24. To je jednoduche, nie? Dvanast a dvanast je dvadsatstyri! Ale kedy zomrel, si uz nepamätam. Zajtra by mal 89 rokov.

Inac si ale pamätam Luciu: "Lucie noci upije, ale dnu neprida! Na Novy rok o slepici krok, na Tri Krale o krok dale!"

Takze Cesi, Necesi, moji kralovski kolegovia to polozia na stol: Pomaly sa mozme tesit na jar!

A potom si pamätam, ze som niekde v mladosti pochytil heslo: "Cesi, do Prahy pesi!" Zato asi moja matka, rodena Plzenacka, zostala cely zivot v Bratislave. Bola strasne leniva chodit...

Ach ja. Ti Cesi, to je tema!

PS Kedysi napis na stene "U Fleku" - je to tam dodnes? "Dobre pivo a devce hezke, to jsou dary zeme ceske!" Dnes som zacal varit moje prve vlastne pivo v zivote. Asi sa bude volat "jedenast-dvanast-trinast", ak ma nic ineho nenapadne!
(Na *trinast" sa predsa hovorieva: "Pan Boh pri nas!", dufam, ze to pivo prezijem...)

Patri k adventu

6. prosince 2013 v 7:50 | King Rucola
Sväty Mikulas so svojou partiou certov a inych pomocnikov patri k adventu ako pena k pivu. Ma dolezitu pedagogicku funkciu. Nieco ako "Pisa-Test" v skratke.

Skusa vystrasene deti z chovania, dobrych mravov a znalosti literatury, hlavne poezie. (Maju mu zarecitovat basnicku, aby dostali namiesto po hlave radsej kusok perniku do huby. Ale mozno je to inde aj inac. V Holandsku, ako som dnes prave pocul, je prave Mikulas hlavny dodavatel darkov, daleko predciaci Jeziska. (Mimochodom pride na lodi, vraj zo Spanielska.)

On je aj ochranny patron pre rozne zamestnanie. Okrem inych pre zlodejov, prostitutky a inych nevinnych, ako su male deti. Potom sa zastava ako patron tiez juristov, lekarnikov a kopu dalsich zamestnani, hlavne teda aj namornikov, ba dokonca mäsiarov, ale tychto profesii je v nasich koncinach coraz menej. A ti su uz aj "pomenej" nevinni!

Kedze teda namornikov a prostitutiek je coraz menej, stavaju sa uzkoprofilovym tovarom, tak teda zostava ako hlavna napln obdarovat deticky, ked boli dobre, vystrasit ich certom alebo inymi nekalymi zivalmi, ked neposluchali.

Lenze to je uz otrepane a v inych koncinach je to presne naopak. Deti sa preoblecu za Mikulasov a vypocuvaju a sudia dospelych. No casy sa teda menia, casy sa nemenia, lebo tam je to dlhorocna tradicia.


Co tak, zaviest ju pokusne v nasich zemepisnych sirkach?

Veselu mikulasku zabavu, pekny advent prajem. (Podla moznosti bez tradicnej bitky...ako to byvalo u nas pocas studia!)

Barbara cislo dva! Tretikrat - Barbaratag

5. prosince 2013 v 9:16 | King Rucola
Vcera som na pocest Barbariek (Barbar! Barbarky!) zosmolil tento pre advent vhodny clanok. Pretoze vsak bol aj inac vyznamny den, ze som sa stal vcera presne sedemnastrocny - mladik uz nie, prave naopak! - dedko, tak som musel gratulovat, oslavovat a preto publikovanie meska. Ale dnes v noci bude nadelovat Mikulas, tak mi tam dufam za trest do tej cizmy nenahadze prilis vela uhlia a cibule! Ved "ja nic, ja muzikant!", ja za nic nemozem...(Najmenej uz za tie roky!)

Tiez jeden zvyk, ktory spada do obdobia adventu: (Volne podla Wikipedie)

Der Brauch des Kirschzweigs beruht auf der Legende der heiligen Barbara, die aufgrund ihres Glaubens verfolgt und gefangen genommen wurde. Bei der Flucht verfing sich ein Kirschzweig in ihrem Kleid, den sie in ein Gefäß mit Wasser stellte und mit Hingabe pflegte. 20 Tage später, an Heiligabend, begann der Zweig zu blühen und erfüllte Barbara in ihrer Gefangenschaft mit Freude und Zuversicht. Seither gilt das Verschenken von Kirschzweigen anlässlich des Barbaratags als Symbol für Glück.

Am 4. Dezember ist Barbaratag. Traditionell werden an diesem Datum Kirschzweige verschenkt und in eine Vase mit Wasser gestellt. Blühen die Zweige an Heiligabend, verheißt dies Glück und Freude für das neue Jahr

Nechce sa mi to znovu prekladat, pretoze uz som to pred chvilou spravil a stratilo sa to v kybernetickom ci virtualnom nezname. Preto len skratene:

Dnes si treba na pocest Sv. Barbary strcit vetvicku ceresnoveho stromu do vody a ked na Stedry vecer rozkvitne, bude to uspesny, stastny rok s vela radostami. Tak nejak...

Inac je tento v nemeckych koncinach nazyvany den "Barbaratag" spojeny s vela zvykmi. Ona je uznavana patronka banikov, horolezcov tusim tiez, geologov, proste tych, co sa rypu so zemou a v zemi, zrejme preto, pretoze jej sa podarilo utiect tak, ze sa jej otvorila skala. A nezabudnut na delostrelcov, najnovsie aj strelcov rakiet! (NASA!)

Barbara bola totiz "disidentin"! Hlasila sa ku krestanstvu v case, kedy to este nebola moda, dalo by sa povedat. Zato ju jej nestastny otec sam zbavil jej podla neho tvrdohlavej hlavy, zotal jej ju a bolo po parade. Bola to asi velka skoda, lebo ona bola vraj paradna zenicka, mala vela napadnikov, ale vsetkych odmrstila.

Strasidelne ju mucili. Visela z nej koza po celom tele, tak jej niekto z neba dal plast, aby sa mohla v tej hanbe skryt. Urezali jej tie jej krasne prsia, mlatili ju, nahanali, usla im, pastier ju zradil, znova ju chytili, vo vezi zavreli, tyrali, ale ona si povedat nedala, tvrdohlava zenska! Az ju ten jej otec nakoniec sam stal, co ine mu chudakovi zostavalo?

Mam dceru Barbaru! Tak jej musim gratulovat k meninam...(A predovsetkym sa musim ovladat, nie?) (A tu vetvicku nezabudnut!)

Vnucke som uz k tomu privilegu, ze ma sedemnast rokov takeho vyborneho dedacka, - co to kecam! - KAMARATA zavcasu gratuloval...