NULLA DIES SINE LINEA

Listopad 2013

Tema na roky!

30. listopadu 2013 v 12:16 | King Rucola
Provokacia, na prvy pohlad jednoduchy vyznam tohoto medzinarodneho slova, sa neda odbavit par slovami. Uz len cielena lekarska provokacia za ucelom diagnostickym alebo liecebnym vyzdauje tisicky slov, clankov, vedeckych prac.

Esistuje tolko druhov provokacii, s tolkymi roznymi zamermi a zameraniami, ze pre pisalka to predstavuje lavinu, rutiacu sa na jeho ubolenu hlavicku a krcovite prsticky. Len ako demonstracia z aktualnej tlace (Tages-Anzeiger, Zürich, Svjaciarsko):

Die 300 reichsten Schweizer wurden noch reicher

Aktualisiert am 29.11.2013 110 Kommentare

Die 300 reichsten Schweizer in der Rangliste der «Bilanz» haben einen neuen Rekord aufgestellt. Würde man ihr Vermögen auf die ganze Bevölkerung verteilen, bekäme jeder gut 70'000 Franken.

Pre istotu, aby nevniklo nejake nedorozumenie prekladam:

300 najbohatsich Svajciarov v poradi (casopisu-magazinu) "Bilanz" vytvorili novy rekord. Keby ich majetok bol rozdeleny na celosvetove obyvatelstvo, kazdy jeden by dostal dobre okolo 70'000.- frankov.

Keby...tak by kazdy z nas dostal SEDEMDESIAT TISIC FRANKOV! (Niektori obyvatelia zemegule neuvidia tolko penazi asi za cely zivot!)

Nie je to provokacia? Vlastne ani nie, ved oni - ti najbohatsi z nas - tie peniaze neukradli, zasluzili si ich, vyrobili, zarobili, niekedy sice nie celkom poctivo alebo vlastnou zasluhou, tak naivny nie som, ale kradnut - to kradli asi najmenej. A ked, tak len v medziach zakona - Jaroslav Hasek by mal radost, ja trochu truchlim...

Ale provokacia?

Zavist, alebo...

25. listopadu 2013 v 7:03 | King Rucola
Zavist, alebo rozpravka pre deti i dospelych zo zivota zvieratiek, o prsiach a aj o Mikulasovi a spravnej zivotosprave.

Typicke "hlupe husy", to stado kacic. Len vylezu s obchodu na ulicu a zbadaju stado stihlych, urastenych tucniakov, hned musia gagotat! Zacnu sa pubertacky chichunat, vystrkuju svoje prsia, zacnu kyclovat v bokoch, pohupuju sa, vrtia zadkami, ze sa div neprevalia a nezosypu, za kazdu cenu snazia sa uputat pozornost vsetkych chlapov okolo seba.


Jedna zbada, ze ten, ktory sa jej najviac pozdava, ten pomensi vzadu, ma na hlave krasnu mikulasku capicu. Krici na svojho sefa kacera este vo dverach obchodu: "Pozri sa, oni uz ich maju, aj ja taku chcem! Take krasne capicky!"
"Vcera vtiahol do Zürichu Mikulas s celou jeho bandou. Ty k nim nepatris, tak co chces? Si ty ako hlupa hus! Capicky! Naco by vam boli mikulasske capicky! Radsej ti dam nieco do picky, naco su ti capicky!", vysmieval sa jej kacer.


Kazdorocne pochoduje po zotmeni niekedy pre sviatkom Sv. MIkulasa, cize koncom novembra, spolocnost Mikulasov, zhromazdenych v spolku St.Nikolaus Gesellschaft der Stadt Zürich, vysvietenou Bahnhofstrasse. Sprevadzaju ich ti ich "schmutzli", obdoba nasho certa, ale ked niekto vie zarecitovat basnicku alebo je este maly sopliak, tak sa mu nic nestane, ba dokonca dostane pernikovy kolac, mandarinku alebo podobnu hovadinu. Deti sa mozu potrhat, teda tie, ktore sa Mikulasa a jeho spinavych pomocnikov (Schmutz - spina, po nemeky.) neboja. Nie som prilis odvazny, ale hrdo som sa postavil proti jednemu z tych Mikulasov, pretoze sam mam poriadnu a pravu mikulassku bradu, casom uz taktiez bielu, ako ich maju umele nalepene oni. Zarecitoval som basnicku: "Na Sväteho Mikulasa, neuci sa, neskusa, kazda pätka odpusta sa!" a dostal som onen vytuzeny "Lebkuchen", cize pernik. Pre istotu sme sa spytali, ci pan Mikulas rozumeli, uprimne povedal, ze nie, ale vraj to pekne znelo. Tak som mu to rychlo prelozil a popriali sme si stastne Vianoce. (Ano, uz je to tak daleko, uz sa moze vinsovat!) Jeho Schmutzli len tak "ziral", nerozumel samozrejme z krasnej basnicky ani slovo a preklad uz nepocul. Pobral sa aj so svojim vrecom, do ktoreho asi strka zle deti, dalej, nakolko konstatoval, ze ja sa s mojimi kilami do toho pytla nezmestim. Hlupe husy, respektive dzavotave kacice tento vyjav zavistlivo pozoroval a ta jedna opakovala:

"Kacer, ja chcem tiez taku ciapku!"
"Ty k nim nepatris, co tu vyrevujes!"
"Ale ja chcem!", typicka zenska.

To poculi uz aj ti fesaci-tucniaci. Trosku oblozeni tukom, tentokrat ale nie prilis moc, aby nevzbudzovali podozrenie prihluplych lekarov, ktori odporucaju BMI ako prevenciu pre dlhy zivot (vcera prave rozhovor s profesorom G., Svajciari predbehli uz Japoncov v najldhsom priemernom zivote, 84 rokov sa doziva priemerny obcan, vdaka - podla pana profesora - blahobytu, ktory vraj automaticky zvysuje uvedomenie, sposob zivota, zivotospravu, ako napriklad spravnu stravu, cize svajciarsky clovek-tucniak netlstne ako ti pravi tucniaci, ktori si vyberat nemozu a zeru, co im do zobaku pride!) (Nadovazok dalej hlasaju ti blbeckovia v bielych plastoch "nefajcit, nepit, viac pohybu", ergo sumarne povedane "nezit"! Vegetovat, meditovat, stradat?)

Tucniaci-pinguini v ich tlupe boli prave tak tlsti, aby sa to dievcatam dobre omakavalo, aby si pri tom nepolamali ich upravene dlhe nechty, aby ich bolo kam zaryt, ked chytia svojho tucniacika za rit. (Versik!) Dievcatam-kaciciam uz tiekli slinky.

"Ty nedostanes nic. S tymi tvojiimi prsiskami skocnis aj tak v panvici a budme mat z teba pekne upecene prsicka!", vysmieval sa jej ten tucniak, posledny v rade, s tou cervenou capicou. Prave ten, ktory sa jej najviac pacil.

"Ty zlomyselna svina! Tak aby si vedel, kaslem na teba a aj tvoju capicu, odteraz sa budem kamosit len s vegatarianmi!"
"Len do toho, ty hlupa hus! Mozno sa aj tym niekedy postavi."
"Ja nie som hus!", natahavalo placlivo kacica, "som krasna kacica."
"Dobre, ze to hovoris. Taka pekingska kacica je lepsia nez tie surove makrely, co si väcsinou davame namiesto sushi! Uz sa oblizujem, ked si predstavim, ako si na tebe pochutim!"

Dr. Axel R., dlhorocny riaditel zürisskej zoologickej zahrady, naslovo vzaty odbornik, co sa zivota jeho zverencov tyka, vseobecneho zivota, aj milostneho zivota zvierat, prave prehovoril v miestnom rozhlase, ze je to vraj skor povera nez pravda, ked sa tvrdi, ze hlavne kacice su verne po cely zivot a pariky sa neodlucuju, nerozchadzaju, nerozvadzaju. Dalej s lahkym usmevom v hlase zastaval mienku, ze je to skor ako u ludi. Papulnata kacica sa nad tym zamyslela, smilnicky, zvodne sa usmiala na tucniaka a zastebotala, pokial sa da u kacice rozpravat o "stebotani":

"Vies co, ked mi das tu tvoju capicu, tak ti dam..." a sklonila koketne hlavu k zemi.

Tu vsak zavelil sef-tucniak - ten prvy s capicou na hlave -, zrejme v obave o moralku svojich oveciek: "Miernym poklusom do lavej zakruty priamy smer cinska restauracia pochodom vchod!" a tlupa nadrzanych tucniakov zacala poskakovat smerom, odkial zavanali vychyrene pecene dobrotky.

Vianoce pred dverami...prsia v dlani, pardon, na tanieri. Prijemne! Prijemny cas zelam.

Tuk versus silikon

23. listopadu 2013 v 12:58 | King Rucola
Robim to ako velky Magritte.
Ako velky René!


Nechem ho kopirovat, ale...

Ceci n'est pas une pipe! Ako Margritte-ov slavny obraz fajky a ten napis na na tom nesmretelnom obraze.

Samozrejme, toto nie je jedna fajka, to su dve a predsa ziadne. To je len fotka dvoch fajiek.

Takisto toto nie su dve prsia, nadovazok s velmi neslusnym motivom, teda aspon asociaciou na to.


To je jeden krasny orech, ktroy vsak vnutro prs pred obalenim pripomina.

Len ten nepodstatny detail, ktory ciastocne od stravy zavisi: chyba obalenie tukom, aby sme si pochutili!

(Alebo silikonovou plackou?)

Bez nadpisu, alebo nech si každý napiše sám.

20. listopadu 2013 v 8:45 | King Rucola

Bez nadpisu!

Jedna z prvych vecí alebo zážitkov, ktoré sa nám na tomto svete ponúkajú ochvíľu potom, čo uzrieme svetlo sveta, či skor je teraz bežné, namiesto svetla sveta svetlo reflektrorov v operačnej sále, bude - a to bez rozdielu pohlavia! - obrovský, najskor ťažký údes balónového tvaru, do ktorého sa okamžite zamilujeme. Po určitom čase, hlavne keď sa pomaly naučíme jesť s lyžickou, nebodaj dokonca aj vidličkou a nožom, bude stupeň zamilovanosti do tohto čudesneho útvaru alebo stúpať, alebo sa stane ambivaletný, prechodne môže prísť k stavu totálnemu nezáujmu o tento predmet, mladý muž dá prednosť autíčkam, vojačikom, lopatke alebo lopte, dievčatká, ženské pohlavie, sa bude tradične zaoberať ešte stále bohužial s bábikami a podobnmi hlúposťami. Tie dva balóny, ktoré nás viacmenej spolahlivo vykrmovali, upadnú prechodne do zabudnutia. Nezriedka saláma alebo pikantná klobáska vymaže z pamäti hmlistú spomienku na podivnú stravu, ktorá prúdila, tiekla, kvapkala alebo tryskala alebo len mokvala odniekadiaľ z maminých kopčekov. Môže sa stať, že mláďa ešte ani nevie, že sa jedná o PRSIA, ale už sa bude trebárs staršej sestre vyškierať, že ma veľké cecky, prípadne malé kozy, podľa situácie. Dospievajúce dámy často upadnú do pochmúrnych myšlienok, až kým si neuvedomia moc hlbokého výstrihu.

Vekom sa v postoji k týmto podivným zdrojom obživy pridružia úplne iné komponenty, stravovací význam ustúpi takmer úplne do pozadia a človek sa začne opäť týmito výčnelkami, pahorkami, hlavne viditeľnými u žien, intenzívne zaoberať. Dokonca ich nazve učene "primárne sexuálne znaky" a podla vlastného pohlavia, záľub, či postoja k veci k nim vyvinie náklonosť, vášeň, prípadne odpor, ba niekdy dokonca nenávisť. Jednoducho prsia prestavajú byť indiferentné, nezujímavé tvary, tvary takmer abstraktné, stanú sa predmetom intenzívneho výskumu u oboch pohlaví, jedinci k nim opäť zaujmú aktivne stanovisko, tak ako to bolo v prvých mesiacoch kojeneckej závislosti. Tieto dve hromady mäsa znovu začnú určovať - alebo sa aspon významnou mierou na ňom podielať - osud človeka, dá sa povedať osud ľudstva. Vytvára sa nová závislost, rovnako vážna. Tak, ako to v rannej mladosti bol strach o koryto, podobne príde ku svárom, keď sa napríklad dvaja rozmnožovania sa schopní samci upnú na nositeľku vemien presne zodpovedajúcim ich záujmom. Dochádza nevyhnutne k potyčke, rivalite, boju a súťaženiu o tú dobre stavanú samičku. niekedy príde aj ku skutočnej bitke, pretože takto predojaty samček nemá už oči a v hlave má prázdno, prsia ho gniavia do nepríčetnosti, vidina, že by mu ich niekto vzal alebo nedovolil ich mať ho ženie do šialenstva, často je schopný kvôli nim aj vraždit. Niekedy sa toto nesprávne nazýva aj láska, čo je nanajvýš nesprávne pomenovanie. Je to tak akurát česky povedané "chtíč"! Nadržanosť! Vo veľkom merítku to vedie často potom k bitvám medzi kmeňovými prislušníkmi, obyvateľmi dediny, celými národmi, tak, ako sa to vlečie odjakživa celou históriou.

Prsia sa stávajú takto jedným z najvražednejších inštrumentov, či ako príčina, či ako skutočný možný nastroj, ako o tom svedčí aj dialóg, ktorému bol autor v mladých rokoch počas pobytu v Prahe často svedkom. Jeho starší brat pracoval ako novinár v redakcii a mal ohromnú sekretárku s mohutnou predstavbou hrudniku. Jej prsia by dozaista prevyšovali jej výšku, keby sa to dalo zmerať. Keď tento jeho autorom uznávaný a cenený bratríček v dobrej nálade po pár pohároch v "Klube novinárov" (niekde na Vinohradskej to bolo? Nevieme už presne, je to dávno, proste za chrbtom Václava smerom do kopca.) nemiestne špásoval, jeho sekretárka ho zvykla napomínať slovami: "Pane doktore, přestaňte, nebo vás plácnu!" Môj chrabrý, ale nadmieru zdesený brat statočne vyhlasoval: "Paní Jitko můžete, jenom proboha né tím vaším prsem!" Predstava naskutku desivá, morbídna.

Podivuhodná je táto schopnosť hlavne ženkých pŕs, pôsobiť na človečenstvo. Keď tak uvážime, jedná sa predsa len o pár kilo mäsa alebo dnes dokonca o silikón! Skutočnosť, že stredom týchto vyvýšenín prúdi život udržujúca strava ešte neoprávňuje prsia, aby nabrali takú dôležitosť, aká sa im mýľne pripisuje. Veď keby ten zralý a tak pohladom uchvátený, omámený muž v zalúžilom veku tento tok, ktorého sa ako kojenec nástojčivo domáhal, vyskúšal, tak by si najkôr odpľul, pretože proti pivu alebo vínu ma tento mastny presladený nápoj hnusnú chuť, človek ľutuje tie mláďatka.

Vonkocom neporávňuje prsia k panovaniu ich forma, ich tvar. To sa dá dnes formovať podľa peňaženky, ako sa len jednému páči. Oné tri základne typy (skôr menši, panenský, miskovitého tvaru, klasický typ a ten ďalší zaujímavý a pekný v tvare kozieho vemena - nech sa nikto neuráža, milé dámy, to sú odborné názvy!) strácajú takto na význame. Kojenecké mlieko sa dá kúpiť v každej lekárni alebo väčšej samoobsluhe, takže aj to odpadá...

Príjemné na dotyk? Vyvolávajúce erotické senzácie? To áno, ale...dnešné dámy si dobre uvedomujú nebezpečenstvo prsnej rakoviny a radšej si prevádzajú palpáciu ich glandula mammaria čoraz častejšie samy a s veľkou odbornosťou, ktorú neškolený nadržanec nikdy nedosiahne, ak nie je patrične školený onkológ alebo gynekológ. Ešte tak možno nežne, perami, slintajúcimi ústočkami, to je povolené...(Ale v pozadí stále niekde straší hroziaca ablation.)

Čo keď vôbec chýbajú? Kam potom? Fantasitcké východisko skýta dobre formovaný ženský zadok.

Ten môže jeden stískať "čo hrdlo ráči", valcovať, hmoždiť a dokonca aj nakopať, čo sa s prsiami dá len keď je borec trénovany, najlepšie školený v kick-boxingu, tam sa nauči kopnúť až do takej vyšky. Normálny brucháč to nezvládne.

Preto záverom: Dole s prsiami, nech žijú prekrásne ženské zadôcky, ale o tom tu nebola reč! (Možno nabudúce!)

Ano, to je moje oblubene...

18. listopadu 2013 v 13:07 | King Rucola
Ano, prave predvcerom som spravil prsia vo WOK-u, s vela zeleninovymi nudlickami a k tomu ryzu "Ti t'an čchao pan!" So sojovou omackou. Vyborne, este aj nezletila mladez si na tom pochutila, nevediac, ze zeru PRSIA!

Recept na poziadanie, aj tip, kde sa daju dobre a lacno zohnat!

Dr Hannibal Lecter

Marcel Proust a titulky

17. listopadu 2013 v 8:30 | King Rucola

Vcera ma uputal zase raz moj oblubeny blogger, - znamy novinar - , ktory sa skutocne vola vlastnym menom Glogger! Oblubeny u mna je preto, ze väcsinu toho, co napise, by som rad - keby sa to dalo - podpisal ako svoje. Nepozname sa, vymenili sme si jednu-dve e-Mails, ale "hovori mi z duse". Denne publikuje v gratis platku (inac sa to neda nazvat, su to vecerne noviny na sposob ceskeho "Blesku", ale celkom malilinke s celkom velikymi, senzacnymi spravami.) Tento pan, inac aj vyborny dzezovy muzikant, denne tu uverejnuje svoje vysostne aktualne glosy. (Zdroj "Blick am Abend" a Wikipedia)

Vcera vecer v priamom osloveni vsetkych citatelov a citateliek pripomenul, ze je to sto rokov, co sa velikan, spoluzakladatel modernej literatury, Marcel Proust zucastnil v tom case popularnej spolocenskej hry, bazirujucej na 31 otazkach, ktore clovek mal podla moznosti spontanne a hlavne uprimne(!) zodpovedat. Potom sa kladli partnerom tri-styri otazky, na ktore zase odpoveda ten-ktory partner v hre. Toto vraj patrilo medzi oblubene spolocenske zabavy na prelome devätnasteho a 20. storocia.

Casto je mylne tato "hra" pripisovana Proustovi, co vsak asi nie je pravda. Zname je vlastne len, ze on sa jej zucastnil.

Pretoze som nadabil na tzv. "lietadla" v blogu.cz, kde si blogeri kladu desat otazok a po zodpovedani tychto maju pravo polozit svojich vlastnych desat otazok na vybranych kolegov, tak som si myslel, ze moze byt zaujimave, uverejnit tych 31 "original" otazok tohto mozno prveho historicky podchyteneho a slavneho "lietadla".

Vela potesenia pri rieseni, lepsie "vyplnovani" otazok...ale uprimne!

Ak treba, tak prelozim na poziadnie, takto len strucne "titulky" a tym sme plne v dnesnej téme. (Predtym som sa preklepol a napisal "v tme", co je tiez tak trochu pravda.)

Fragebogen nach Marcel Proust

Wo möchten Sie leben? (kde by ste chceli zit)

Was ist für Sie das vollkommene irdische Glück? (co je pre vas absolutne pozemske stastie?)

welche Fehler entschuldigen Sie am ehesten? (ktore chyby omluvite najskor?)

Was ist für Sie das größte Unglück? (co je pre vas najväcsim nestastim?)

Ihre liebsten Romanhelden? (jedina mozna odpoved je "King Rucola"!)

(ATD., ATD., UZ SA MI NECHCE, PREKLADAT, TO TO RADSEJ VYPLNIM AJ JA, AK NIEKTO POTREBUJE, TAK RAD PRI PREKLADE POMOZEM...KONIEC TITLUKOV.)

(NA DABING NAM TU CHYBA "HOVORENY BLOG"...)

Ihre Lieblingsgestalt in der Geschichte?

Ihre Lieblingsheldinnen/-helden in der Wirklichkeit?

Ihr Lieblingsmaler?

Ihr Lieblingsautor?

Ihr Lieblingskomponist?

Welche Eigenschaften schätzen sie bei einer Frau am meisten?

Welche Eigenschaften schätzen sie bei einem Mann am meisten?

Ihre Lieblingstugend?

Ihre Lieblingsbeschäftigung?

Wer oder was hätten Sie gern sein mögen?

Ihr Hauptcharakterzug?

Was schätzen bei Ihren Freunden am meisten?

Ihr größter Fehler?

Ihr Traum vom Glück?

Was wäre für Sie das größte Unglück?

Was möchten Sie sein?

Ihre Lieblingsfarbe?

Ihre Lieblingsblume?

Ihr Lieblingsvogel?

Ihr Lieblingsschriftsteller?

Ihr Lieblingslyriker?

Ihre Helden der Wirklichkeit?

Ihre Heldinnen in der Geschichte?

Ihre Lieblingsnamen?

Was verabscheuen sie am meisten?

Welche geschichtlichen Gestalten verabscheuen Sie am meisten?

Welche Reform bewundern Sie am meisten?

Welche natürliche Gabe möchten Sie besitzen?

Wie möchten Sie gern sterben?

Ihre gegenwärtige Geistesverfassung?

Ihr Motto?

Titul? Ky? (aky, i-ty, -isty, -icitiy!)

16. listopadu 2013 v 11:01 | King Rucola
Tak neviem teraz, ci ja som taky debil alebo ta tema je debilna! Asi oboje je pravda! Myslel som, ze ju prejdem mlcanim, ignorovanim, co je najväcsi trest. Ignoracia! Nie je horsie nieco, nez nieco alebo niekoho ignorovat, to porazi vsetky urazky, nadavky a dokonca aj fyzicke utoky. Ale postupne sa mi vynorili tieto jednoduche otazky:

Co urobi hluchy s dabingom? Co slepy s titulkami? Co vycita z titulkov analfabet? Co citatelia comicsov bez titulkov? (Stacia obrazky?) Obrazky asi stacia. Aspon pre tych, ktori ich pozeraju. Ale diskusia o tom, co a ako spravit film zrozumitelny, je nieco uplne vedla. Jedina odpoved by mohla byt v technike, ako to uz davno praktikuje slusna televizia. Slusna, nie kadejaka. Na jednom kanali (A) dabovany film, na druhom (B) originalny jazyk. Nech si kazdy vyberie, vyber je to, co skyta pocit slobody, skoro definica slobody, moznost vybrat si.

Ale asi treba rozlisovat medzi osobnou slobodou vyberu a vseobecne platnou slobodou. Priklad: Ked som prvy raz aktivne sledoval plebiscit v mojej novej vlasti, nevychadzal som z udivu a dokonca zurivosti. Vtedy som bol vysoko namysleny architekt, ktory si o sebe mysli - podobne ako lekari si to myslia - , ze zozral kefu (kartac, cesky, pozn. prekl.) a s tou kefou vseobecne platnu mudrost tohto sveta- Rozhodovalo sa "ludovou volbou", ci sa ma v Zürichu postavit metro, alebo nie.

Moji kolegovia (urbanizmus prilis neexistoval) tvrdili, ze je to nutnost. Lud rozhodol, ze to platit nebude! Tak sa metro nepostavilo. Zuril som v stavovskej hrdosti, ci moze napriklad mamicka od sporaku, ktora z domu nevylezie a metro nepotrebuje, lebo muku jej dovezie sofer z obchodu, alebo ten sofer samotny s jeho vzdelanim a skusenostami, objektivne rozhodovat, ci treba podzemny vlak, ci visutu drahu, lanovku alebo ponorku - alebo dokonca len, ako to najnovsie chcu "zeleni" - aby existoval ako jediny povoleny dopravny prostriedok v meste BICYKEL. (Sanitka ako bicykel, dobry priklad, starenka na bicykli si ide kupit novy televizor, starcek na bicykli vezie svoju mladu frajerku na rure bicykla do kaviarne, vystavujuc svoju vlastnu opotrebovanu trubku smrtelnemu nebezpecenstvu. Super predstavy, nie?)

Tak si myslim, ze tato diskusia je smiesna. Ako mame my, divaci a diviaci sa "diviaci", (kanci i prasnice) rozhodovat o tom, co a ako spravi tvorca a hlavne producent, teda ten, co to financuje, plati, so svojim dielom, ako ho chce spristupnit aj Pygmejom alebo tucniakom na tych ladovych kryhach? Osobny nazor je sice spytovany, ale aj zaroven - s prepacenim - hovno platny.

Na zaver par potrhlych komentarov, par "titulkov", ktore bez "obrazu" nedavaju velky zmysel. Boli to moje komentare, moje reflexie k prave aktualnym clankom na blogu, len tak...(Myslene ako ukazka, ako jedno je späte s druhym a ako sa ani neda povedat, co a ako...)

Titulky niekedy ano, ked uz clovek dlho v tej reci "neplaval" a teda "plave". Ako ucebnica cudzich jazykov je to vyborne.
Ale myslim, ze som sa nemecky naucil prave preto, ze tam ziadne titulky neboli, lebo byt nemohli. (Dubbing - prave som pouceny slovnikom - je "kozny tuk"! "To dub" je vraj aj "Zum Ritter schlagen(!), ernennen zu", alebo doknca "titulieren"! Co sa clovek vdaka blogu nedozvie!)
PS Dufam, ze si to uz zazil: My pre vas v Nemcku davame titulky, ked je to svajciarsky film! Krasa!

A) Krava ta je ta, ktora sa pokusi nerespektovat napis, ktory deva vysiva: "Tam dole - to je len moje!"- (Nejedna sa totiz len o obycajnu kravatu ale o dopravnu znacku, tzv. "Wegweiser"!)
B) Slamku zhotovenu z tuzemskych materialov, ktorou by mohol odcedit pivo skryte v dzbane a tak ho nielen odcedit, lez aj ocenit!

Kapesnik je vreckovka, lebo sa nosi väcsinou v kapse, co je vrecko, nie vrece, co je zase pytel, co je ale Brouk Pytlik? Urcite to nie je ale "nosocistoplena", ako to nejaky cesky narodny buditel kedysi navrhoval...

Tieto problemy vyzaduju dlhsiu essay, ale ked si predstavim, ze nase svajciarske filmy sa musia skutocne alebo dabovat, alebo opracovat titulkami pre nemcov, s ktorymi mame jednu a jedinu SPISOVNU REC, tak potom len "ziram", cudujem sa. Lenze svajciarska nemcina znie velmi odlisne od spisovnej nemciny. Dabing - aby sme boli u temy - je asi potrebny vo filmoch, ktorych rec tazko niekto pozna. Japoncina ma napada ako priklad. Ale ak sa niekto chce dobre naucit cudziu rec, tak je film s titulkami najlepsia ucebnica. (Ale prave som pristihol moju vnucku, ktora ma v skole japoncinu, ze si pozera na tablete japonske filym. "Rozumies tomu?", pytam sa jej. "Tak na polku...ale stale viac a viac.")

Nechajme to odbornikom. Preto sa aj znovu pytam, ci TT je "len" anketa, alebo "o co to tu kraci"? Ved to musi rozhodnut odbornik a nie plebiscit!

Mas vo vsetkom spravny postoj. Za mna by som chcel povedat, ze je mi cela tato tema velmi trapna. Ale mozno jednu vec: ked clovek pozna film v originale a potom si vypocuje ten isty film v slovencine alebo v cestine, tak sa smiechom moze len valat, ked nechce prave plakat.

Na druhej strane - nikto nikoho nenuti, oder?

Die ehemalige Weltklasse-Tennisspielerin hat ihr Glück gefunden. Nicht in Kanada, wo sie am 15. Januar 1975 zur Welt kam und aufwuchs, nicht in Amerika, wo sie ebenfalls heimisch war, nicht in Frankreich, unter dessen Flagge sie zahlreiche Erfolge feierte. Nein, auf Mauritius, fern von roten Teppichen und Schweinwerferlicht, wo sie auf einem abgelegenen Bauernhof lebt. (Mary Pierce, niekdajsia hviezda tenisova!) Prekrasny preklep - alebo naozaj tak myslene - vykresluju dokladne nebezpecenstvo "titulkov"! (Zdroj "20min" alebo "Tagsanzeiger", zürisske noviny, zabudol som ktore.)

Mozno by sme si mali zobrat priklad z Mary Pierce, cusat a pracovat sami na sebe, to znamena, ucit sa predovstekym...
Inac sa nam moze stat, ze sa ocitneme v "Schweinwerferlicht" (Svinske svetlo, - PRESNEJSIE SVETLO SVINACICH REFLEKTOROV - zrejme typograficka chyba v novinach) namiesto "Scheinwerferlicht" (Osvetlovacie reflektory) celkom bez titulkov a niekto nas bude musiet "dabovat"...

Bez titulkov, bez zvuku? Kade a kam?

13. listopadu 2013 v 17:15 | King Rucola
Hladam stale tu spravnu cestu, ale bez titulkov to nejde. Ten mnich mlci.


Je to nemy film, bez dabingu, bez vsetkeho...
Ale mam otazku: Je tato tema ANKETA, alebo vo co gou?

Po nozka

10. listopadu 2013 v 4:22 | King Rucola
Bola raz jedna nozka


je z nej po - nozka!

Najlepsie bude do galerie!

10. listopadu 2013 v 3:00 | King Rucola
Prve rande je vzajomne ocuchavanie, ako to predvadzaju dvaja psi, ked sa stretnu na ulici, natriasanie sa pred spolocnikom, ako sa to da pozorovat u vtakov, ohurovanie pripadneho partnera, vystavovanie sa, ako to bezne robia ludia, ktori musia imponovat, a je to zaroven prieskum. Prieskum ako v laboratoriu! Pre tuto narocnu vedecku cinnost som dlho nevedel, kde to najlepsie prevadzat, nakolko ziadne laboratorium, dielnu alebo atelier nemam. Aktualny senzacny nalez v Mnichove ma inspiroval a myslim, ze uz to mam, ze uz som prisiel na spasonosnu myslienku, na riesenie tohoto zapekliteho problemu!

Najlepsie bude ist na rande do galerie! Este lepsie do knihkupectva, to nestoji ani vstupne. Jedine tak ma clovek moznost, v prijemnom teple stale studensich dni alebo sychravych jesennych noci, dozvediet sa nieco, preskumat profil objektu svojich hormonov. Predajna knih je nieco ako skusobna skumavka. Kym sa clovek strati medzi kniznymi regalmi, listuje medzi panenskymi strankami po tlaciarenskej farbe vonajucich knih, bude sa potencialna laska alebo nudit, alebo si vyberie narocnu knihu a sadne si s nou do kresla, alebo uchopi nejaky blby casopis, ci dokonca zacne nepokojne zivat, vyhlasi, ze si musi ist von zapalit cigaretu, ci ked je nefajciarka, objedna si aspon kavicku a bude unudene pri srkani cumiet z okna. To su uz vela vraviace, intenzivne signaly, z ktorych sa da kadeco na dalsi priebeh rande alebo mozneho vztahu vydedukovat.

Pripadna navsteva galerie je este efektivnejsia, co sa vysledku tyka. Volba galerie je vsak dolezita, najlepsia je taka zmiesana, nie na jedneho umelca alebo tematiku ohranicena galeria. Taka Narodna galeria na hrade v Prahe, Slovenska narodna galeria alebo Kunsthaus v Zürichu su vdacne javiska kvoli ich roznym temam. obdobiam, pre pestru rozmanistost autorov. Jeden si len musi spravne vybrat a objekt ziadosti stoji coskor nahy, obnazeny a clovek sa moze rozhodnut. Alebo to stoji za pokracovanie a da sa ako dalsi postup navrhnut pod zamienkou rozsirenia obzoru, ze clovek ponukne svoju privatnu galeriu, alebo sa moze uz hned sam v najlepsom svetle prezentovat ako kultivovany znalec, macher, odbornik. blyskat sa ako fantasitcky znalec, oblbovat, ohromovat svoj objekt. Ak clovek sam v tomto odbore plave, nie je to prekazkou, treba vediet, ze takmer vzdy staci, chytit sa za bradu alebo poskrabat sa zamyslene nad uchom a prehlasit po chvilke zbozneho mlcania: "To je zaujimave, skutocne velmi zaujimave" a cela odbornost sa tym jasne demonstruje!

Samozrejme, ze privatna galeria nemusi byt prave nieco take, ako nedavno odhalena zbierka 1400 obrazov Gurlittovho syna v Mnichove. Staci nieco, nejaka malickost, ved ide len o zamienku. Priklad privatnej zbierky:


Napriklad ak jeden moze privatne ukazat nejake dobre knihy, alebo dokonca par cmaranin, ktore vyda za svoju tvorbu, alebo ktore naskutku su jeho vlastnym zlocinom na poli umenia, tak to postaci k splneniu ucelu uplne. Dolezite je, aby si uvedomil tu znamu skutocnost, ze na "pochopenie obrazu treba stolicku". (Engels?) Valenda je este lepsia!

Vobec je mi cudne, ze na to nikto este neprisiel, hlavne v tychto dnoch, ked sa vynoril ten senzacny, nikdy este nebyvaly objav tych udajne stratenych obrazov v obycajnom mnichovskom byte. Na jednej strane to plati ako najväcsia senzacia, na druhej strane sa o tom prilis nepise, nediskutuje. Ked, tak len z aspektu, ci je to rabovane umenie z cias hitlerovho blaznenia, ci sa jedna o obrazy ukradnute nestastnym Zidom, alebo ci je to viac menej legalne nadobudnute kulturne dedicstvo, ktore bolo ako "Entartete Kunst" nacistami vyhodene z oficialnych vystavnych sieni.

Preco sa o tom tak malo diskutuje? Ved je to tema ako v kriminalke. Uz len odhadovana hodnota jednej miliardy eur znie neuveritelne a triezvy pozorovatel sa musi pytat, ako sa takato cena da stanovit, preco par pomazanych platien, vytlacneych grafik a pocarbanych papierov by malo mat hodnotu tak neuveritelnu.

Ale aj tato skutocnost moze nahradit seizmograf. Ked vas objekt zaujmu na to kasle, vykaslite sa vy na ten objekt! Usetrite si trapne chvile v zivote. I ked stoji zase za uvahu veta pripisana Gauguinovi:

"Já radši tlusté a né moc chytré!"

We have the choice...alebo nemame? (Kym som tento pamflet dopisal, zistil som, ze sa medzitym Gurlittove dedicstvo uz poriadne diskutuje, aspon v zapadnej tlaci...)

Hlupy ale aktualny

8. listopadu 2013 v 9:59 | King Rucola
V skole nam casto hovrili: "Vsak zivot ta nauci!" Nenaucil moc, ale takmer vsetko. Tak aj vcera, ked som masiroval za zastupmi rozjarenych deti, ktore niesli na trojitom povrazku zavesene repky jedle (Räben), naskutku neviem, ako sa to v nasich reciach nazyva, ale vraj to kedysi bolo tak beznym pokrmom, ako su dnes zemiaky. No dnes skoncia tieto "repky" väcsinou u krav, ci koho ineho, ako krmivo, alebo po vcerajsom vecere aj v komposte.

Nez teda stratia pre nas vyznam, poskytnu tradicnym alebo na tradiciu dbajuci komunitam v krajoch alemanskych este par peknych chvil. Väcsinou neblahi a znaveni otcovia su vyzvani, pomahat pri vyrezavani repy. Lyzicou sa vydlabe vnutro a opatren sa vyryvaju ornamenty. (Ten nas ornament pozostaval zo slniecka a kacice. Kacica vsak vypadla, k velkemu zarmutku nositela tejto laterny, hladali sme ju strasne dlho a nasli pod kobercom, kam ju zahrabal mlady, asi mesacny, hravy kocurik, tigrovite paskovany rysavec, ako Garfield alebo tie zname hollywoodske potvory.) Ked je lampas hotovy, strci sa do neho sviecka, stretnutie pred skolou, skolkou a vyrazi sa do ulic BEZ OSVETLENIA! Svietia tie nespocetne lampasiky nadsenych deti. (Original "Räbeliecht" vid obrazok.)



No a to ma priviedlo na myslienku, NAPAD HLUPY ALE AKTUALNY (vid nazov clanku) kam na rande: Pripojit sa do toho pochodu. Je tam takmer absolutna tma a nakolko toto vsetko smeruje väcsinou do obecneho lesa k ohnistu, tak v lese je takisto tma.

Pretoze platil zakaz fajcenia (skolska moc rozhodla) a pitia alkoholu pocas tychto radovaniek, bolo nas relativne malo starsich a pochodovanim znicenych neskolakov, ktori sa museli uchylit do krytu okolitych smrekov, opodial spekackoveho zaveru pochodu a tajne hodlovat nerestiam. Bolo nas naozaj malo, takze tych skolakov, ktori pod ruskom tmy v lese randili bolo daleko viac a musel som davat pozor, aby som na nich nesliapol. Bol krasny jesenny vecer, "byl lasky cas", este o osmej hodine vecer, napriek tme, sestnast stupnov Celsia...

Tak , buduci rok rande na "Räbeliumzug"!

Kam? No predsa do divadla!

6. listopadu 2013 v 14:48 | King Rucola
Hlavne na jesen a v zime, v lete do zahradneho amfiteatru alebo zamockeho parku...


Na Silvestra najradsej sem a potom sups k sampanskemu...

PS Ak to nehraje, ako Pavlovi, tak prosim toto:


Tu by to malo byt vidiet...

Babylon

4. listopadu 2013 v 8:42 | King Rucola
Beruska je sice lienka, ale lienka s mysou spojena je myslienka!
PS Karfiol je dokonca aj rakusky (nie nemecky pre vsetkych nemecky hovoriacich, ti maju ako Cesi tiez "Blumenkohl", cize "kvitnuci kel", volne prelozene, ale najlepsi su Taliani, ti maju "cavolfiore", cize poplietli "karfiol", nie? Nepoplietli, pretoze u nich je to zase len "kvetak", Blumenkohl. Ale Taliani inac radi popletu viacero veci, ked "celere" nie su nase celery do polievky ale pridavne meno pre "rychly", napr. "celere treno" je nas rychlik. Dokonca nase "celo" (s hackom na "C") nie je na hlave, ale na nebi, pretoze talinske "cielo" - vyslovnost ako nase "celo" - znamena NEBO! Tak je to s tymi recami nejake divne, az je mi z toho "na houby", co neznamena zase "na spongie", ale je to fraza pre "blbo, zle". Inac "houby" su jednoducho "huby", ked sa uvaria, tak potom s nimi do "huby". Huba je pre usta, vulgarne. (Pod nou visi "sanka", ktora ale so sankovanim nema nic spolocneho, len ze sa moze rozbit, ked sankar zo saniek pri sankovani vyleti.) No je to Babylon, s tymi jazykmi!

Toto bol moj komentar k clanku tu: http://christiiinka.blog.cz/1311/drevokocur/komentar/109784178

Na temu rec a rozdiely medzi ceskym a slovenskym jazykom by sa dalo pisat do nekonecna. Ale na rozdiely medzi ludmi tiez.

Nic - podla mna - strucnejsie necharakterizuje rozdielnost tychto dvoch "skoro" rovnakych "kmenov", ako tento otrepany vtip:

Sedia dvaja niekde a predstavia sa: "Tak já se jmenuji Jelínek."
"Ja sa volám Kočiš."
"No to je ale hezké. U nás se říka: Kočiš, kočiš, pro pivo mi skočíš..."
Slovak odpovie: "U nás zase hovoríme: Jelínek, Jelínek, si mi ty ale kokot!"

V tejto "umelecekj" skratke ako keby bol dokonale vyjadreny rozdiel v povahe, temperamente a podobne, alebo nie?

Ved mi Slovaci sme narod hobubici...(len to nesmiete vyslovovat, ked si budete prstami drzat spicku jazyka, potom by totiz platilo aj to klasicke, ze "Mlynarka ma holubicku"!)

PS Ziadne vtipy si nepamätam, vtipy zasadne nerozpravam, ale par - ako tie hore - mi predsa utkveli v pamäti, skoda!