NULLA DIES SINE LINEA

Červenec 2013

Spravodlivost? Spravodlivost!

15. července 2013 v 7:00 | King Rucola
Stari su nevinni, stari su vzdy vinni! (Kde tam a odkial dobrotivi, vtipni, usmievavi a stedri dedackovia a babicky!)

Tak ako na vsetko existuju aj k otazke starnutia dve strany mince. Pride na to, ktoru stranu tohto starodavneho, prvotneho prostriedku na platenie, ked peniaze nahradili vymenny tovar, clovek pozera, z ktorej strany skor si tvori usudok, nazor na vec.

Väcsinou na jednej strane stoji suche cislo, udavajuce hodnotu, kym na druhej strane sa najde aj nieco ako poezia. Casto sice za vlasy pritiahnuta. Ale presne ak je to aj s problemom starnutia, presnejsie so "starymi".

Cislo oznaci proces rozpadu. Mas uz tolko a tolko, patris do skladu, patris odpratat, ulozit, zabudnut. Poeticka stranka je zlozitejsia. V jej komplikovanosti daleko otaznejsia, nez jasna vypoved cisla miery staroby, ktora sa zda hned na prvy pohlad jednoznacna, definovana. Tym padom je tato "obrazkova"strana mince automaticky aj nespravodlivejsia. Pretoze na rozdiel od sucheho konstatovania naznaceneho cislom, na ktore sa da jasne povedat ano alebo nie, sa do tej poetickej strany primiesavaju viacere faktory. Ale snad skratene sa smie povedat, ironicky vyvodit, ze v obidvoch nahladoch su stari vinni, takisto, ako sa da povedat, ze su nevinni. Na prvy pohlad nelogicky rozpor, chaoticky rezultat, nezmysel.

Prave prebehla bulvarnymi mediami sprava "nesmiernej" dolezitosti: Jedna mlada dama, vlastne zjavne predcasna dochodkyna, nakolko v jej doteraz relativne kratkom zivote zarobila dostatocne mnozstvo milionov, ze uz do smrti pracovat nemusi, ma tretieho milenca, kym jej pravoplatny manzel vobec o tom vraj nevie, ze by sa boli byvali rozisli. Pozehnana nevedomost, pozehnany cas dochodku.

Na druhej srane fiktivny obraz zohnuteho starceka, ktory kazdy den splha s konvickou do cintorina na kopceku, aby polial kvetinky na hrobe svojej zosnulej, verne, kazdy den a vzdy peso, lebo auto nema a ani na auto nema. Jedni na to maju, druhi nemaju nic, ale to väcsinou bulvar a sirsiu verejnost nezaujima. Aspon dovtedy nie, kym nie su s tym priamo konfrontovani, na vlastnej kozi.

Co ale s "tretou" stranou mince, ktora existuje paralerne k beznej predstave o svete? Heslo prebrate z biblickych dejin:"Susanne und die Alten"! Zuzana a starci. Zuzana v lazni. Zakladne variacie nazvov nespocetnych obrazov, namalovanych v kulturnej historii ludstva na temu - ozaj, na aku temu vlastne? Uz sme zase pri komplikovanosti tej druhej strany mince, tej poetickej, pretoze jednoznacna odpoved nie je taka lahka.

Kratky nepresny popis tento bilbickej sceny. Krasna zena sa kupe v bazene prekrasnej zahrady. Zjavne je to predcasna dochodkyna, pretoze je spravne vydata za majetneho manzela. Dvaja stari muzi, niekedy ako posobiaci ako bezdomovci, inokedy jednoducho ako stari, kazdopadne ale chlipni, ako sa na starych patri. Ich umysel je jasny. Voyeuristicky sa vyzivaju pri pohlade na nahu krasku, ktorej skvostna beloba kontrastuje s bujnou zelenou zahrady. Dalsi popis sa vymyka, pozbyva presnosti, jednoduchej interpetacii, pretoze pride na individualny subjektivny dojem maliara ako samozrejme i divaka. Len koniec tejto takmer idylickej scenky je krvavy a mozno aj - opät pride na stranu mince, ci sucho, cislom, ci trochu zamyslene - nespravodlivy. Po kratkom procese su starci ukamenovani, nakoko boli obvineni z pokusu znasilnenia, poskvrnenia bielo svietiacej, ziariacej krasavice. (Ale tak jednoznacne to asi nebolo, aspon podla roznorodosti tych pocetnym platien, ktore visia v galeriach po celom svete.)

Popri celej sexualne podfarbenej historke tu ide hlavne o spravodlivost, krivu prisahu a odplatu.
Cumel som vyjaveny na krasnu mulatku. Alebo to bola mozno akasi euroazijka, indka, nieco take potmavsie, ale kazdopadne krasavica, aku casto nevidiet. Stretli sa nase pohlady, odvratil som sa a hladel zahanbene cez sklo vykladu, za ktoym skusala nejake handry moja manzelka. Este som zacul zasycnie tej exotky: "Was glotzt du Alte?", co ma uzemnilo, lebo to jasny "swyzr düütsch", svajciaska nemcina, cize dama bola doma. Exot som bol asi ja, pretoze ja som necumel na nu, ale na moju vlastnu manzelku, ako ten starcek s konvickou na cintorine!

Trosku vzdialena paralera k obrazu "Zuzana a starci", ale predsa, ako i otazka spravodlivosti ostava nevyriesena - len jedno je iste: Starci patria ukamenovat! Chlipnici stari!

Sme vinni a biti, sme nevinni a mlateni - ved sme stari...


(A bud na to mame, byt stari, ale bo nemame, vsetko je nasa vina!) (Ale na niektorych obrazoch posobi ta kupajuca sa Zuzana velmi spokojne, niekedy az stastne a velakrat aj trochu zlomyselne, ako keby jej to vsetko posobilo radost!)

Quatorze juillet

14. července 2013 v 11:01 | King Rucola a Max. de Bile
Citat vtipu neznameho autora, mozno ani nie vtipu, ale uryvok z textu(?):

"Dedecku, dedecku, vylez z té vany, nastydis se a zemres!" A dedecek vylez v vany, nastydil se a zemrel!


Cim je clovek starsi, tym viac si musi davat pozor na veci, ktore v mladosti ignoroval. Napriklad teplota vody, meratelna na stale sa zmensujucom, zakrnievajucom, zahalajucom a zhanievajucom teplomeri, ktorym priroda obstastnila Adama.*

Tohoto roku sa komplikuje cela zalezitost tym, ze i ked sa voda trolilinku zohreje, cez noc sa znovu ochladi, cize chut aktivne sa podielat na radovankach, spojenych s francuzkym statnym sviatkom namiesto aktivneho sportu, su coraz väcsie, chut spravat sa "po francuzky" rastie, kym chut na zdravu sportovnu cinnost vekom slabne a mala by byt v ramci zdravia, dlheho zivota aspon nejako umelo udrzovana na zivote. Pohyb je zivot!

You ag ra? ("You" angl., "Vy" slov., pozn. prekl.)

*Pred rokmi bola na pontonovom kupalisti nedaleko Narodneho divadla v Prahe (kam chodievali tie krasne baletky nedalekeho divadla!) vyhlaska: "Nositi plavky adamky je zakazano!", ale to si pamätaju asi uz len dnesni dochodcovia, vtedy este pubertaci.

Od narodenia dochodca!

13. července 2013 v 8:40 | King Rucola
Slnecne letne rano a rozhorceny otec: "Pozri sa na svojho najmladsieho, to je rodeny penzista!", adresuje svoju staznost mojej matke, ktora si sedi nad vylozenym pasiansom s cigaretou a kavou.
"Zase mi zobral noviny!" Nevnimam toto pravidelne ranne nariekanie. Od nejakeho casu uz aj nam nosi niekto "Pracu", jedine v tom case oficialne nekomunisticke noviny, pretoze platia ako hlasna truba odborov s mottom: "Proletari vsetkych krajin spojte sa!". Mozno sa citil moj vysoko postaveny otec viac proletarom nez aparatcikom, v strane nikdy nijakej nebol, mozno sa chcel aj skutocne spojit s celym svetom. Kazdopadne si ranne citanie novin narokoval a bol rozculeny a nervozny, ked som ho v postovej schranke predbehol.

Keby ma dnes, ako skutocneho dochodcu, videl sediet uz za svitania za pocitacom, ako citam online noviny, by ma za "rodeneho penzistu" vyhlasit nemohol, pretoze cela mladez sedi za pocitacmi, bez ohladu na vek, bez ohladu na otcov. Dnes by mi skor mohol vytknut, ci sa hram na mladeho, ked cumim uz od rana do obrazovky. Tak sa casy menia. Dnes noviny do ruky prakticky nevezmem. Uz som si to odbavil v mojom produktivnom veku. Vona tlaciarenskej cierne patri nenavratne minulosti.

V mojom produktivnom veku? Kedy to prepanajana bolo?!? Musim sa korigovat. Spravne znie, ze citaval som hmotne noviny z papiera a tlaciarenskej cierne v mojom "postproduktivnom" veku, cize ano, otec mal - ako otcovia "vzdy" pravdu maju - pravdu. Uz som bol penzista, ked som ich cital.

Moj produktivny vek sa totiz odohraval a odohral medzi narodenim a nastupom do prvej triedy ludovej a to som mal sest rokov. V tejto casovej periode som absolvoval vsetko, co si tak clovek od zivota moze slubovat, co od neho ocakava, co aj aktivne potom zije. Alebo sa aspon o to snazi.

V tom case som bol rusnovodic, sofer nakladnych aut a limuzin, lekar, strojny inzinier na lodi ako aj telegrafista na zaoceanskom parniku - nie, letec som naskutku nikdy nebol, to ma netahalo, ani ten typicky hasic ma nelakal, ani kapitan na lodi som nechcel byt, radsej len ten dostojnik, ani ked som bol vojak ma to netahalo, kapitan som nechcel byt, zato ale som bol major, pretoze podla knihy Jules Verneho "Deti kapitana Granta", lebo som si vytvoril predstavu o majoroch podla majora MacNabbsa z tejto knihy, ktoreho ucinkovanie sa mi najviac pozdavalo - , zahradnik som bol, vdaka nasmu psovi aj psovod a dokonca aj prezident. Mal som aj, ako sa na poriadneho diktatora slusi a patri, aj patricny prezidentsky palac, ktory mi zostal z casu, ked som bol aj architekt a murar v jednej osobe. Bola to obrovska, dobre vonajuca debna, v ktorej mi moj otec nechal doviezt "stavebny material". Boli to precizne napilene kocky a hranoly roznych rozmerov a farieb a dalo sa z nich cokolvek budovat, tak ako dnesne deti poznaju uz len "Lego".

Prezidentsky palac bolo treba udrzovat, aby dobre vonal tym mäkkym drevom. Na to som mal aj pani prezidentovu, ktora bola asi o styri roky starsia, takze uz vedela zachadzat aj s mokrou handrou a udrzovat hygienu v palaci. O to sa bolo treba intenzivne starat, pretoze s touto pani prezidentovou som tam pachal aj hry "na mamicku a otecka", cize som si odzil aj produktivny zivot smilnicky, kedy sme ako vyvrcholenie nasich sexualnych predstav curali, divajuc sa jeden na druheho, pricom ja som obdivoval pani prezidentovu, ako jej prud mohutne prystil a striekal na podlahu nasho palacu. (Vobec mi pripadalo nanajvys cudne, ba az smiesne, ze ona pani musela pri tomto sexualnom akte cupiet na bobku. Sprvu som si to vysvetlovat ako prejav dievcatam vrodenej ostychavosti - to bola uz prva a urcite nie posledna mylna uvaha v zivote, ked som veril, ze damy su od prirody skor hanblive! -, pretoze som myslel, ze sa schovava za steny prezidentskeho palaca, nez som pochopil, ze inac by si ostriekala slapky na nohach!)

Takto som stravil svoju jedinu produktivnu cast v zivote, pretoze potom som musel, ako kazdy, nastupit do skoly a bolo po vsetkom. Od tohto casoveho bodu som sa stal penzistom, dochodcom, po zvladnuti "mama ma Emu, Ema ma mamu" som dochadzal (preto asi dochodca) pre noviny, cital ich za pisacim stolom mojho otca alebo v zahrade na lavicke, niekedy, ked boli ceresne alebo marhule, aj v korunach stromov. Jedine, co som nemal rad a dodnes nepraktikujem - necital som nikdy nic na zachode! To je asi moju uchylka...

Ked tak teda dnes rekapitulujem a sanzim sa, co mi robi znacne tazkosti, vypocitat, co bolo s mojim dalsim zivotom a ako to bolo casovo, ked som sa snazil upresnit onu vetu "...to je rodeny penzista", tak dochadzam k matematickym vysledkom, ktore vlastne tezu mojho otca potvrdzuju.

Sest rokov aktivneho, produktivneho zivota odtiahnem, vtedy som skutocne pracoval aj na druhych, ved ako prezident napriklad som musel mysliet na spolocnost a tak podobne, tak zostava, pripadne matematicke chyby inkluzive, ze som dve sestiny zivota stravil studiom, tri sestiny zil spokojnym zivotom dochodcu a zostavajucu sestinu dozivam ako vegetujuci dochodca aj na papieri, aj presne s jeho malymi prijmami a velkymi starostami. Kde su tam casy, ked som bol este prezident, alebo sofer, o majorovi ani nehovorim, i ked musim priznat, ze ako major som sa dozil velkeho sklamania, ked ma zivot naucil, ze sa nehovori "Mac Nabbs" ale "mäknäps", co sa mi uz vobec tak nepacilo!

Cize, tretinu zivota v skole, zvysok ako dochodca. Moc som toho teda pre spolocnu kasu nenarobil.

Suhrne sa da povedat, ze cely zivot ma zivil a zivi niekto druhy, niektori druhi. Preto sa aj vdacne necham zvysok casu zivit pilulkami a tabletkami, ktore mi opät dodavaju ti, ktori sa este stale hraju na lekarov, mamicky a oteckov, pripadne na hasicov a podobne, aby som dostojne dovegetoval.

Bez liekov a novin niet pravych dochodcov, uz dochodili...Dakujem.


Quo vadis, stary?

Starec a more

12. července 2013 v 16:00 | King Rucola
(Volne podla E. Hemingway)

Vdaka odvahe, tréningu, dlhorocnej skusenosti a dokladnej priprave si aj dochodcovia obcas este pichnu...


nohy do ladovej vody!

Kam s tym? Kde to zaradit?

7. července 2013 v 8:31 | King Rucola
NIketore pojmy, klasifikacie, odborne terminy maju k sebe niekedy tak strasne blizko, ze puhe pismenko vyvola chaos v dusi pozorovatela.


Tak je toto "ezoterika" alebo "exoterika"? Oboje vysvetlenia - zda sa - by mohli byt spravne!

Kazdopadne takto zaodena nevesta je velmi filantropicka pre vsetky zlozky publika, ked neberie svoj kostym ako cast ezoteriky v zmysle "len pre zavsätenych spiklencov"...

PS Uz mojim studijnym behom som bol tak nejak obligatne skoleny za profesionalneho voyeura, tak tak nejak...

To som neckal

5. července 2013 v 9:25 | King Rucola
Uz som si nemyslel, ze ma nieco vyvedie z rovnovahy, ale predsa! Vdaka predkom. Spiritisti sedia okolo okruhleho stolceka, cakaju trpezlivo, az stol zacne nadskakovat a medium sa pyta: "Kto si? Pocujes ma? Odpovedaj prosim na nase otazky, okay?"

Stolcek, pardon, duch, ktory stolcek privolal zahrobnym hlasom: "Co je to 'okay''? To slovo je mi nezname!"
Prisediaci, ktori sa drzia za ruky v kruhu okolo stola a ich napätia by sa dalo krajat, sa zamrvia. Je tu, prisiel! Ozval sa velky neznamy Niekto. Ale nerozumie nam! Vyzyvaju septom medium, aby nepouzivalo ziadne anglikanizmy a slangove slova, ved v case, kedy tento predok zil, ich poznat nemohli.

Medium sa netrpezlivo ozve: "Tak co? Stratili ste rec? Moj cas je tu omedzeny..." Medium sa sustredi znovu a polozi prvu zrozumitelnu a konkretnu otazku: "Poznate Doktora Simsu?"
"Coby som ho nepoznal. Ved sme kolegovia. Mame tuna otvorenu praxis proti vsetkym spiritustickym hlupakom, ale hlavne proti tym, ktori este napriek vsetkym jeho spisom holduju spiritusu v nezdravej miere! My mame tu v nebi - ano, my sme samozrejme v nebi! - malu protialkoholicku poradnu, vedla nasej psychiatrickej liecebne. Viete, anjeli su tiez len ludia, obcas to prezenu s tym pripijanim na oslavu novopriselcov a tak."
"Ako sa mu dari? Tu su jeho potomkovia pritomni. Mozete nam nieco o nom povedat, alebo moze on sam prist na telefon?"
"My tu nemame ziadny telefon, ale malu tlaciaren a telepaticky zasielame vyziadane clanky! Jeho praxis prosperuje."
"Aha..."
"Mozem vam tam dole poslat jeho skrateny zivotopis, ked je to prave kvoli Tlustjochovemu clanku aktualne. TlusTjoch je na blogu http://tlustjoch.blog.cz zastihnutelny, podava dalsie detaily u neho, mozete si to tam precitat, jemu sme to uz davno zaslali."
"Mali by ste aj nieco pre nas? Viete, rodinkarstvo, Vetterli Wirtschaft, po nassky..."
"Tak pre vas mam toto."
Duch predkov sa odmlci a po chvile sa vynori na obrazovke esoterickych zasvätencov tento obraz-text.


Krvny tlak pritomnych stupa, pulz sa zrychluje. U niektorych obtlstejsich starsich paniciek hrozi maly akutny infarkt. Vsetci dychtivo citaju a vsetci sa obzeraju na King Rucolu, ktory je - i ked vzdialenym - potomkom Dr Simsu.

Tento zostava kludny, pysne schovava svoje nadsenie a rozosiela poslov po pridruzenyc blogoch, siriac tak svoju vlastnu slavu...(Ake stastie, mysli si kral, ze som pri uteku do exilu zobral aj Simsove spisy, to bol osvieteny napad!)

"Nech zije nas dobrotivy Kral Rucola, velky hypnotizer!", volaju davy prudiace do kralovskej kniznice odusevnele, kralovski policajti maju namahu, riadit masu citania chtivych poddanych.


O kopie tychto kralovskych spisov dochadza k potyckam, heroldi oznamuju hlasnymi trubami vynimocny stav, okultisti pakuju svoj stolcek a pani veduca vybera poplatky za seanse. Kseft je kseft. Pretazeni policajti beru namiesto vytrznikov radsej uplatky v podobe trinkgeldu, na vsetkych tvarach sa rozprestiera siroky, teply usmev. Okolite krcmy sa plnia.

Dokonca aj duch Dr Jana Simsu sa odhodla zasiahnut do osvety a zasle ako specialny bonus este jeden obrazok.


Ludia sa raduju, strngaju si navzajom, dochadza k zbrataniu, neznami sa objimaju, bozkavaju, sialia nadsenim, euforia nepozna medze a hypnotizeri-psychiatri si mnu ruky, korunky sa budu sypat...