NULLA DIES SINE LINEA

Netrpezlivost

27. dubna 2013 v 5:18 | King Rucola
Netrpezlivo, ale so smutkom sa blizim, ku konci knihy Martina Walsera "Tod eines Kritikers". (Strasne nerad sa blizim ku koncu knihy, tak ako som nedockavy na zaciatku citania a som strasne nerad, ze citam tak pomaly...)

Z tych niekolko riadkov pred koncom ma posadla myslienka: Co ked niekto vie citat, ale nevie pisat? Alebo naopak. Nevie citat, ale pise. A tu som si spomenul, ze ja viem oboje! Viem sice pisat - ale neviem to po sebe precitat, ergo viem pisat a neviem citat! Viem citat a neviem pisat! (Rychlo pisane poznamky na prednaskach som po prvych dvoch vetach, ktore boli este ako-tak citatelne, nevedel uz nic precitat, vyzeralo to akoby pisane podivnym tesnopisom...)

Som navzdy strateny, som prekliaty ako "uboha Rusalka bleda...v nadheru sveta JSEM propadla..."

Ako asi pisali niekdajsi stenografi na sudoch v Mezopotanii, ci kde, ked museli sekat klinove pismo do kamenych tabuliek?
Alebo rozpravali vtedy vsetci s ohladom na pisarov pomalsie?

(Jeden moj stryc ma fascinoval, ked kedysi davno zacul akusi ludovu pesnicku a on, ako znamy zberatel, vytiahol svoj profesorsky zapisnicek velkosti vysetrujuceho komisara v kriminalnom filme, malilinku tuzticku a vsetko si pocas spievania stenografoval!)

(Jeden znamy, tiez profesor Univerzity Karlovej, ale uz nie stryc, spravil nieco podobne, pocul piesen, vytiahol svoj miniaturny blocek a pred mojimi zasnucimi ocami si pisal drevenou tuzkou noty!)

Also pani moji, klobuk dole! Ti "strejdove" sa vedeli este dusevne pohnut - o nejakom miniaturnom Tonbande alebo iPhone nemali ani sajnu, prezili napriek tomu a zrejme ich sede bunky pracovali...

Niekto ich ma alebo mal, tie sede bunky. Moj kolega na ETH (Eidgenossische Technische Hochschule) v Zürichu ich mal, ja nie, uz vtedy boli tie moje zakrpatene. Kupil si z prveho stipendia magnetofon (Tonband) a jednoducho si tu prednasku nahraval, cim sa v mojichj ociach vyrovnal Daliborovi s jeho huslickami, "kdyz ho nouze naucila housti"!

Neskor totiz, ked sme uz nejako aj nemecky rozumeli, sa magnetofon stal zbytocnym na prednaskach, o to viac ziadanym pri nahravani starodavnych melodii ako - vtedy - Pink Floyd, Led Zeppelin alebo Herbie Mann s jeho "Battle for the Republic", spominam totiz na na roky 1968-1969.

Ti pisari na hlinenych tabulkach by asi boli byvali vyvalovali oci! Ako ja, ked som "zejral" na tych mojich strycov s ich zapisnickami a miniaturnymi tuztickami.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tlustjoch Tlustjoch | Web | 27. dubna 2013 v 9:22 | Reagovat

Dřevěná tužka! Taky na ni nedám dopustit.

2 Gabi Gabi | E-mail | 27. dubna 2013 v 16:06 | Reagovat

Dnes už máš ale problém takú drevenú tušku  normálne zastrúhať. :-( vedela som to niekedy...dávno...šikovne s ostrým nožíkom. Teraz mi to nejde ani strúhadlom , ani nožíkom. Neviem kde je chyba...vo mne, v tuške, v strúhadle, alebo nožíky sú na nič...Niet nad dobrú, klasickú 6B tušku.

3 Miloš Miloš | Web | 27. dubna 2013 v 20:14 | Reagovat

Doba pokročila, dnes studenti si nemusí nic psát, protože všechno je v e-learningu. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama