NULLA DIES SINE LINEA

Mikuláš, alebo zase fragile...

Dnes v 9:45 | King Rucola
Bol raz jeden staručký Mikuláš. Unavený. Mal už strašne veľa služobných návštev v svojom dlhom živote. Nohy ho už bolievali, lavičky, kde si chcel na púti odpočinúť, boli studené. Posedieť s cigaretou sa nedalo. Nezostávalo, len ísť ďalej a ďalej.

Jedného dňa mu spríjemnila vidina peknej, radostnej a prívetivej pani jeho povinnú návštevu podľa plánu objednávok. Nebolo to tak po prvý raz, ale už dávno to nebolo. Ale znovu pocítil zvyšky vyhasínajúcej sily a vletel strmhlavo s novou vervou odumierajúceho nadšenia do komína. Dychtivo sa chcel vrhnúť k rozžiarenej dáme, nezbadal, že modrý badachýn nad jej postelou nie je obloha ale ozajstný baldachýn, tak lačno tam vhupol, že si svoj skok z komína zle vypočital a čo čert nechcel - alebo práve čo ten čert chcel? - zrútil sa dole aj s postelou a nebesami priamo na čumák.
(Reportážna snimka © Dr Max. de Bile)

Ako výsmech čital text pod obrázkom: "Fragile! Handle with care!".

Len dodnes nepochopil, či sa ten nápis vzťahoval na jeho osobu alebo na vetchú postel, jej chabú konštrukciu s možno už aj dávno hrdzavými nebesami, alebo čert to vie, čo to vlastne bolo.

Nebesa sa ale priblížili nápadne, ba nebezpečne blízko...každopádne to zmenilo Mikulášov život. Odteraz kráča pomalšie, opatrnejšie a kedykoľvek len možné, sa službe v teréne už vyhýba.
 

Po toľkých rokoch, ako keby to bolo včera!

Neděle v 9:36 | King Rucola
Po toľkých rokoch, ako keby to bolo včera!

Prežil som život
Každý bez vynimky deň
Bol krásny sen
Sen, čo znovu prežiť chcem
Dnes opäť jubileum - koľké už?
Dnes so DVADSAŤ ROKOV dedko, Grossvater. Prvá vnučka je tak ďaleko,
kým ja som medzitým "podozrivo blízko"...
Všetkým Barbarám vetvičku na vodičku…
Život je veľmi fragilný...

Fragile Nr 1

Sobota v 15:24 | King Rucola
Začínam a viem, že nikdy nedokončím. Na túto tému je toho príliš veľa. Nevyčerpateľná téma, zdroj nápadov, jedna generácia nestačí.

P.I. Čajkovský: Luskáčik

Asociácia © Jeho Veličenstva Kráľa Rucolu, nech nám žije večne, pred očakávaným príchodom Mikuláša a spol.

Na začiatok teda niečo neúhonné, trochu politické, trochu zábavné, trochu morbidné, trochu na zamyslenie, trochu nič, trošku spontánny nápad pri predvianočnych orieškoch, proste z každého rožku trošku...a voľný priestor pre diváka.
 


Liberté, egalité "fragilité"

Čtvrtek v 7:54 | King Rucola
Včera, 29.11.1516, bolo 500 rokov podpísania "večného mieru" (ewiger Frieden) medzi francúzskym kráľovstvom a švajčiarskou federáciou, ktorá samozrejme ešte neexistovala.

Uskutočnilo sa tak po dlhých rokovaniach v jedinom toho času francúzsky i nemecky hovoriacom meste Svajčiarska vo Freiburg-u, resp. vo Fribourg-u. Mesto bolo vraj vypucovné, vyzdobené a aj pohostenie delegácii bolo vyberané, delikátne, na vysokej gurménskej úrovni. Po katastrofálnej porážke švajčiarskych žoldnierov v bitve pri Marignano sa obdive strany veľmi výhodne dohodli. Ale historické detaily - o tých som nechcel písať -, tie si môže každý zainteresovaný prečítať v patricných análoch.

Mňa zaujala len jedna stránka, pretože je to zároveň úloha, zadanie, ktoré majú riešiť začínajúci študenti architektúry na ETH. Na curyšskej technike teda. Doslova znie táto úloha: "Attention fragile!" Pretože ma prekvapilo, čo všetko môže byť vlastne fragilné.

Liberté, egalité a teda aj "fragilité"? Mier sa ukazuje naskutku ako krehká vec...
Večný mier vydržal "veky". Tristo rokov to trvalo, než Francúzi sťali svojemu vtedy práve panujúcemu kráľovi hlavu a tým pádom sa necítii povinní, držať sa na záväzky, ktoré uzavreli jeho predkovia, jeho historickí predchodcovia.Počas všetkých tých rokov Švajčiarsko prevažne profitovalo z "večného mieru", ktorý si Francúzsko nechalo aj niečo stáť. (Vždy je v takýchto situáciach aj "kšeft" ako hlavný motiv.)

Tristo rokov, než sa delostrelecký poručík z Korziky rozhodol, že bude radšej cisárom, pozval si ruských a habsburských protihráčov na štadión, ktorý bol na území Švjačiarska, kde si to roku 1789 veselo rozdávali, bez ohladu na večný mier. Napoleón jednoducho helvétske územie okupoval a bolo po večnom mieri.

Dodnes to Helvéti poriadne nestrávili, ale to je zase tiež iná kapitola. Dnes nás na fakulte architektúry zaujíma, ako stvárniť umeleckou formou tradičnú nálepku "Fragile". Alebo doslovne: "Pozor, krehké!", ako ten slávny "večný mier".
Práve táto téma skýta neuveriteľné množstvo riešení, viď len kráľovu hlavu poskakujúcu v koši pod guillotínou. Som napätý na výsledky, pár som mal už možnosť posúdiť…
"Bezhlavo proti nepriateľovi". Marignano 1515. (Zdroj Wikipédia.)

"Cherchez la femme, fragile" (Dobová kresba © Jeho Veličenstva Kráľa Rucolu, nech nám žije večne!)

Prvý bál, prvý advent

27. listopadu 2016 v 16:20 | King Rucola
Advent, Advent, das Zürich brennt! Advent, advent, čas dni, hodiny, minuty jednu za druhou sa borí, v advente Zürich tisícakmi svetieľok horí…

Pôvodne býval tento - nemecký nápis - vídavať v čase juhoslovanksých bojov, načmáraný všade, kde bolo kúsok bielej steny. Ale ten text znel takto: "Advent, Advent, der JUGO brennt!" Advent, Juhoslávia - "Jugo" - horí...To už bolo tak "dávno"!

Dávno pred totuto tragédiou "horelo" mesto Zürich, tradične. Na prvý advent sa rozžiarili tisícky svetiel na povestnej Bahnhofstrasse, najdrahšej ulici mesta, desiatky vianočných stromov, z ktorých ten obrovský v záhrade luxusného hotela "Baur au Lac" pretromfol svojimi štyridsať tisícmi elektrických lampičiek všetky ostatné vianočné stromy a robí to každoročne dodnes a bezbožní obyvatelia mesta zahájili bálovú sezónu, tradične možno, presne nevie, či je to tak, "Polyballom", teda zrozumiteľne bálom Vysokej školy technickej, povestnej ETH (Eidgenossishe technische Hochschule Zürich).

Tu bola niť tohto textu natrvalo pretrhnutá. Dostal som telefón a s ním za úlohu, priviesť určitých ľudí k týmto zmieneným radovánkam, čím som sa už k ničomu ďalej nedostal. Takže už pomlčím o nových topánkach, smokingu a ešte inému drahému obleku, ktoré som vyfasoval za účelom môjho prvého bálu na technike pred takmer päťdesiatmi rokmi.
Len toľko: Už nikdy viac som tie topánky, v ktorých som vtedy plesal bez problémov vytrvalo až do rána neobul a ani nikdy viac ten smoking neobliekol…
Tak advent začína a ja končím.
(Foto © Dr Max. de Bile)

Nie je všeto zlato!

23. listopadu 2016 v 11:01 | King Rucola
"Nezapínaj tú blúzku! Dobre viem, čo pod ňou skrývaš!"

(Foto policajný fotograf Jeho Veličenstva, Kráľa Rukolu, nech nám žije večne, © Dr Max. de Bile.)

"Ľudia hovoria o tebe, že máš srdce zo zlata! Tak sem s ním, ak je ti život drahý!"

Major Plot buď pozdravený!

22. listopadu 2016 v 8:16 | King Rucola
Pozdrav Majorovi Plotovi z Zürichu za plotom…
V pozadí na horizonte najčerstvejšie kulisy Alp, čiastočne už pomaľované snehom.
(© Dr Max. de Bile)

Tabuborec - ľadoborec

16. listopadu 2016 v 22:21 | King Rucola
Rôzne tabu ohraničujú môj život. A odbúravanie tabus by malo patriť k najvyššej priorite!
Hlavne toto jedno! Cherchez la femme. Hlavne tú cudziu…(Pretože má nohy ako ja!)
Alebo táto tu, (s)krytá v prírode...Sustredenému pozorovateľovi neujde skutočnosť, že za prvým stromom sa vynár druhá silueta. Postava kyprej ženy, niečo na spôsob Venuše vestonickej vo veľkom. To je samozrejme len optický klam. Alebo sa jedná o "tabu" strom?

V histórii máme veľa príkladov na najrôznejšie tabu. Vypočitavať ich tu by nemalo význam.
Boli to miesta, návyky, zákazy, mocenské vzťahy a podobne. Časom sa menili, strácali, znesvätili, stratili na význame. Namocnjšie, najvytrvalšie pretrváva ešte snáď kanibalizmus. Alebo smrť. Alebo - ako to najhoršie ´- political correctness.
Všeobene by sa dali tabus rozdeliť na dve-tri hlavné kategórie. Technického rázu, niečo vlastne ako zdravotné predpisy. Nepoživanie starších mŕtvol, obriezka, predpisy na oblečenie, správanie v spoločnosti a podobne. Druhá kategória je silne mocenskou brzdou. Možnosťou uchrániť svoju moc. Kráľ, vysoký kňaz, úrad a tak.
Dnes padajú tabus ako kuželky dobrého hráča, jedno za druhým, často aj všetky naraz.
Kedysi som rád hral aj kuželky...ale potom som na to prišiel!
Loriot (Vicco von Bülow, jeden z najpregnantnejších nemeckých humoristov, univerzálnych umelcov) povedal:
"Humor vzniká, keď sú porazené pravidla poriadku." (Voľne preložený preklad z Wiki.)
Iný - možno populárnejší, pretože v celosvetom meradle známy - autor, menovite George Orwell, tvrdi:
"Každý vtip je malá revolúcia!" (Citát opäť z Wikipédie na tému subverzión.)
Práve túto "subverzión" - ktorá má ešte ďaleko viac významov, od subverzívnej činnosti teroristov cez sabotáž, ohováranie, vydieranie, ba dokonca zabitie a podobne - , neškodnú subverzión vo volebnej kampani Mr Prezidenta kritici nepochopili a nechápu dodnes.

Trochu humoru by nezaškodilo pri odsuzdzovaní svojvoľného búrača a buriča všetkých bežných, hlavne v politike zaužívaných, tabu. Keby patril Trump medzi umelcov, tak by mal všetky trumfy, ktoré vyhranenému umelcovi v tejto oblasti patria, prináležia.

Aj so všetkými rizikami, ktoré so sebou prinášajú.
Vtipy sú niekedy aj nebezpečné - hlavne pre ich tvorcov! Diktátori ich vôbec nemajú v láske.

Beda, ak sa niekto primieša medzitých, ktorí sú odjakživa tabu. Potom to skončí následovne.

Maličká, neboj sa, viem, že keď som pri tebe, tak ti srdce padlo hneď do nohavičiek. Ale ja ti ho este zachytím ešte pred pádom. Nerozbije sa, neboj…

Akutálna snimka ® Dr Max. de Bile.

Ešte dôležitý doplňok pre všetkých nemecky čítajúcich je tu článok z "Neue Zúrcher Zeitung am Sonntag". Veľmi zaujímavý rozbor k výsledku volieb:

Martinská hus na bielom koni

13. listopadu 2016 v 9:07 | King Rucola
Prečo tak smutne?
Mysli na sklamanú radosť detí, keď ten Martin s jeho koňom zaspí a nepríde na čas!
Martinov biely kôň už nemá silu, chýba mu čerstvé seno, žerie len baldrián,
martinská hus mu nič nehovorí, je vegetarián,
neunesie už jazdcov stokilových,
sám vychudnutý ako len vermutom alebo lacným vínom živený chuligán.

Mysli na labužníkov perverzného typu, ktorí sa nemôžu dočkať tej martinskej husi!

Kde sú oproti tomu problémy s bradavicami?!?
Je normálne, že ježibaby sú odjakživa kreslené na metlách a s bradavicami,
zato ale ak chcú, nemajú problém
s chlapskými nohavicami!!!

November je v Maďarsku zvaný aj "Mesiac husy",
tak dobrá čarodejnica, keď sa jej zachce,
počarí mužovi a roztrhá ho potom na kusy.


Jednoduchý tradičný recept na prípravu martinskej husy. (Hus by mala byť dobre vykrmená, viď obrázok.)
(Podľa kresby Jeho Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne, zdelil a mladým pokoleniam zaznamenal sám slovutný
©Dr Max. de Bile.)

Mysli na nábožnú to kudlanku
keď tá bosorka chce, upečie si milenca, položí na cesnakovú hrianku.

Život všeobecne je predsa tvrdý, ako somár chlap je príliš hrdý,
Hlavne ak jeho fták už nie je tak celkom tvrdý.
Nezostanú mu iné, než kuchárske zážitky,
či pustiť sa radšj oduševnene rovno do imenznej, bezrozmernej pitky.
(Načo morálne bosorky - často manželky zvané - rozdávajú bitky!)
Nie nadarmo pijú Maďari v novembri mladé víno.
November je tam aj mesiaca mladého vína.
November teda nielen mesiac husí,
ktorých požieranie ma strachom napĺňa a sa mi neuveriteľne hnusí!
Neviem koho je to vina,
že imúnny som vôči pôžitkom vycpanej hlúpej husy,
taká rozumie mi ako hus do piva!

Epilog (tragický, ako vždycky)

Takej hlúpej husy kus,
nech pije radšej svoj sladký džús,
keď pred rybníkom piva sa oškiera,
trávnaté brehy hustou sračkou osiera...

Dnes podľa slovenského kalendára sú meniny Stanislava.
Martinovi však tiež "staň sa sláva", priniesol zdochýňajúcu bielu kobylu zo salaša,
nechal tam stáť dokonca slaninu aby nezakapala ako v tej pesničke,
vyškrabal sa s koňom na alpské štíty
a zasvinil ich miestami až takmer do metrovej výšky
bielym snehom. Škoda, definitívne koniec leta...

Mambo Number Five, allegro con brio do víkendu

11. listopadu 2016 v 18:59 | King Rucola
Littel bit of Monica
Littel bit of Angela

poznám ženu, ktorá vypúšťala oranžové káble.
Také, aké používajú aj elektrikári.
Keby som chcel byť neslušný, tak by som pokračoval:

Káble vypúšťala,
na záver sa aj vypošťala,
zamilovane som jej pozrel do očí
a aj mne sa hneď potom lepšie močí.

Momentka z prechádzky v lese.
(Zaznamenalo Jeho Veličenstvo Kráľ Rukola, nech nám žije večne!) ©Dr Max. de Bille

Takáto milostná báseň
nemá v sebe kázeň
takú dovolí si len ten, kto v ruke všetky trumfy drží,
divoký nespútaný tramp, čo útrapy života vydrží
koná všetko po ceste ako v "road movie",
tak sa dnes tomu hovorí,
nechce pošpiniť prírodu, neserie pod javory,
preto usilovne en neviditeľné hovna vytvorí.

Všetky trumfy v ruke má
radšej však v klobúku ich schováva,
je to tramp
nie je Tramp...

Monica, stop smoking...

Víkend je tu zasa!
(Už zase! Let času je divoké prase!)

Víkend za víkendom ženie sa lesom ako divé prasa,
ospalý milenec vyzlečený len od pol pása,
on na takéto tempo nestačí,
lenivo žmurká oblblý na pavlači.

He's got all those tramps,
he starts a beautiful wild dance.

Epilóg:

Neviditeľné mu našli výkaly,
do úradu na vysokú funkcu ho vzali!
Neoplatí sa hladať neviditeľné hovno,
to povie vám ten tramp bez váhania, rovno...

Kam dál