NULLA DIES SINE LINEA

Nepreložiteľnosť pár tém!

Včera v 13:21 | King Rucola

Celá hromiada vtipov je vlastne nepreložiteľná. Napríklad tento tu dole...ten nemá význam, ani len ako blbosť, nonsens...
Dáma by mohla povedať svojmu klientovi: "Nepovedala som lehátka ale kliky..." - to amozre

(Nemecky to má aspoň trochu zmysel: "Ich sagte Liegestútze machen, keine Liegestúhle!")

To bol úryvok z listu na moju nemecky hovoriacu ošetrovateľku

následoval nemecký text
a môj podpis, doplnený obrázkom

Gluteus maximus Dein Klient

PS Feine Linie ist die linke Hanf, gröbere mit der Rechten

 

Nenalievam, pravdu hovorím!

Pondělí v 11:05 | King Rucola
Kedysi som aj okrem klavíru skúšal hrať na basu a neskôr na bubny. Bubon ma podržal navždy, aj keď sa moja životná cesta vyvíjala úplne ináč. Tá vášeň však zostala dodnes.
"Úško máte v poriadku, milostivá pani, ale viete, objavil som, že v ňom skrývate taký akýsi bubienok. Som náruživý hráč na bubny. Nedostávam sa k hraniu často. Smel by som si trochu u Vás zabubnovať?"

"Samozrejme, pán doktor, len hrajte trochu s citom, aby mi z toho bubnovania nepraskli bubienky…"

Zmena zvykov

Neděle v 12:36 | King Rucola
Milý Martin, dnes máš meniny. To je napríklad vo Francúzku dôležitejší deň než narodeniny.

Ľudová slovenská pieseň hovorí k tomuto problému, že dnes vraj:

Pokapala na salaši slanina
Za kanibala mali hneď nášho Martina
Ale Martinko sa nám dušoval slaninu on neberie
Tučné dievky nikdy rád nežerie
To vraj len keď by bol v núdzi
Bral by aj tučné ktoré boli naporúdzi
Druhá dáma z prava sa sťažuje, že ju ten Martin neuniesol a musí sa bohužiaľ ďalej na salaši ponevierať. Jej skúsená kolegyňa - prvá v pravo - ju utešuje: "Si ešte málo tučná, pestuj si slaninku a hneď bude všetko lepšie…"

A aj pre Ľubu mal Martin slová láskavé
Pošepkal ich jej ráno pri káve
Vieš ten Marakeš je na milú kedveš
Prídeš tam a hneď sa po...obzrieš

Milý Martin, všetko najlepšie k meninám. Prečo si namiesto na bielom koni doklusal za slnečného svitu? Už Ťa kôň neunesie…?

Tak namiesto snehovej pokrývky náš nový koberec na počesť tohto významného dňa.
Mimochodom dnes 11:11 a jedenásť sekúnd otvorili výstrelom z mažiaru fašiangové obdobie v Zürichu...
Už tam nechodím pozerat sa a počúvať tie fantastické "Guggi"-muziky, tak chodiť už (ešte?) neviem...

EPILOG

Zhodou okolnstí ten istý čas, tento deň a o sto rokov skôr skončila 1. svetová vojna - divná to zhoda!


 


zalepené huby

Sobota v 17:31 | King Rucola

Toto som našiel len pár dní po vlastných skúsenostiach ś leukoplastom v dennej tlači:
(viď aj text "ženatým šoférum": http://admin.blog.cz/clanky/clanek/79010552 )
Zdroj: 20min.ch

Trpieť musia všetci, či držitelia vodičskej licencie, či vyložení pešiaci...Sú títo všetci azda držitelia manželkej licencie a napriek tomu musia sa nechať pasívne kočiarkovať svojimi partnermi?

V skutočnosti takto "obblečeni" boli poctiví obyvatelia švajčiarskeho mestečka Moutier. Mesto má na 8000 ľudí, ktorí sa nevedia medzi sebou už dlhé roky dohodnúť, či chcú byť berneri alebo jurasieri. Kanton Bern a kanton Jura s hlavným mesto Delemont teda súperia o týchto pár ľuďkov. Je to aj s rečou, veľa rozpráva francúzky, len zase nie všetci, alebo nie výlučne...

Čo z toho majú samotní obyvtelia je celkom hmlisté. Po najnovšom odhlasovaní mali patriť kantonu Jura a päťdesiat percent búrlivo slávili ich víťazstvo až do rána, až kým o pár dní výsledok volieb Bern nezrušil a budú sa asi opakovať.

Okolo 5000 ľudí vraj prišlo manifestovať a ako protest proti narušeniu demokracie to bol mlčanlivý sprievod, preto tie zalepené ústa.

Teda ani nie kvôli šoférujúcim partnerom, ale ani nie proti bozkávajúcim partnerom.

Proste zase raz špnavá politika...

Nevyhnurná, nútená zmena!

Pátek v 10:16 | King Rucola
Pán Suchý si vyberá za svoju pani zásadne pani Sušienku. Má to viacero dôvodov…

Jeden z najzávaznejších: Zmena!
PS Extra pre Gabi: Autoportret!

Zmena z nerozhodnosti!

Čtvrtek v 22:00 | King Rucola

V tento bez mesačného svitu tmavý, takmer zimný deň, večer - keby nebolo tak teplo - Vám posielam ukážku ľudovej tvorivosti na švajčiarskom vidieku, Wollishofen, pri Zürichu.

Wollishofen bol pričlenený k mestu ZH ako posledná obec až koncom 19. storočia.

Preklad nemeckého textu:
Žiť znamená meniť sa;
a byť dokonalý znamená,
že jeden sa dostatočne často menil

Odvtedy sú pocity týchto obyvateľov značne schizofrenické, viď moju ilustráciu.

Ľavá dáma a pán sú ešte kreslené ľavou rukou - gl -, kým v pravo stojaca Venuša - gr* - je produktom PRAVEJ RUKY, ktorá sa pomaly prebúdza z mrtvicového spánku...

gezeichnet rechts, kým "gl" je gezeichnet links!
*"gezeichnet rechts, kým "gl" je gezeichnet links!

Liebe Grüsse, srdečné pozdravy


PS Autoportrét tiež obi dvoma rukami, hä...

ženatým šoférom

3. listopadu 2018 v 11:07 | King Rucola
Všetkým ženatým vodičom:
Tak si vyzeral kedysi…

a takto musíš vyzerať dnes - ak sa chceš v kľude dožiť vysokého veku!

Autoportrét Jeho Veličenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne! Striedavo pravou i ľavou, systém Leonardo da Vinci.

Smiech ako maska...alebo antická tragédia!

2. listopadu 2018 v 12:06 | King Rucola
Úsmev je ľudský od nepamäti. Hlavne úsmev, ktorý ľuďom vylúdi škodoradosť. Alebo rozpačitosť. Alebo často aj zakrytie strachu. Ako niekto, ktorého pošlú trebárs na rebrík, ale on má strach z výšky. Tak sa patrične hlúpo chichúňa, lebo sa hanbí svoj strach priznať.

Alebo - botofóbia - z hĺbky. To sa radšej nepozerá dole, ale vševedúco sa uškŕňa.

V nedávnej antike - prvého novembra tohto roku - to vedel rozoznať aj prítomný personál, preto sa pokúša uspokojiť klienta, "že až tak vysoko to nebude"...(Viď ilustráciu. Červené ohraničenie znamená pokusy s pravou rukou!)

Zvierací úsmev

1. listopadu 2018 v 17:35 | King Rucola
Postavil som pre moje rodné mesto zoologickú záhradu. Nemal som to asi robiť. Pri práci som sa strhal. Opretý o lopatu, často, som sa učil fajčiť. Viac nebolo čo robiť, človek sa učil. Fajčil som tie slávne cigarety Detvy. Balíček sa korunu. Československú vtedy. Detvy sme volali aj klince. Jednak do rakvy, ale hlavne preto, že svojou hrúbkou vyzerali skutočne ako klince. Nie ako tie Globusky, tie boli krásne nacpaté. Celkom ako kvalitné cigarety importované zo západu. Jediné medzi vtedajšími u nás vyrábanými, ale ku podivu neboli veľmi obľúbené. Neboli o veľa drahšie, najskôr predpokladám sexuálne motívy, čudné.

Kde sú tie časy, kde tá zoologická? Všetko sa to v nánose času niekam stratilo. V tej Zoo som ešte bol tam, kde teraz nie je. So ženou, vtedy len dievčaťom, ktoré dnes už nie je, pretože sa stala z nej moja manželka. Vtedy sme ale stáli v tej záhrade ako milenci, ktorí sa nevedeli vynadívať na pobiehajúcu zamilovanú veľkú divú čiernu kočku, pani pardálovú, ktorá sa nehanebne a bez prestávky podhadzovala pánovi klietky. "Da capo al fine", povedal by ten pardál, keby vedel čítať noty...Znovu a znovu až ku smutnému koncu, keď sa nasrdený samec znechutene odvrátil a na perách mu pohrával znechutený a pohŕdavý úsmev, ako keby chcel dať najavo, že "čo je moc je už moc!"...
Párik čiernych leopardov. Dobová snímka Jeho Veličrenstva Kráľa Rukolu, nech nám žije večne!

Ešte veľakrát si na toho kolegu spomínam. Záhrady, ba aj iné veci, som už prestal stavať…




Úsmech cez slzy

31. října 2018 v 9:10 | King Rucola
Nasadil som zvodný úsmev ako Clark Gable alebo Cary Grant, presvedčený, že žiadna mi nemôže odolať. Podľa skúsenosti z výletov do Ameriky som sa snažil o krčovitý "keep smiling", hoci som nemal práve nejakú dobrú náladu. Vydal som sa na lov…

Spoza najbližšieho bučka sa vynorila vhodná korisť. Riť mala ako Jennifer Lopez a vznášala sa ako Venuša, ktorá po utrpenom defekte na svojom obláčku je donútená ísť pre zmenu raz zase pešo. Bohyňa s bohovským zadkom a neurčitého veku, ako sa na božskú osobu aj patrí.

Tým vekom bol zadoček ešte lákavejší, lebo už nebol až celkom tak tvrdý. Tvrdá realita, tvrdé iné veci…

Naladil som k úsmevu ešte aj hlas Marlon Branda a spýtal som sa tej Venuše, či si ľahne do mojej kvôli šírke extra novo kúpenej postele.

"Čo by som tam robila starec? S takým impotentom by som sa len unudila!" Chladný úsmev tých krásnych úst nikdy nezabudnem. Stuhol som na ľad, hoci dnes bol ešte len prvý srieň na okolitých strechách.

Bohyňa, nezvyklá chodiť pešo, sa okamžite na tom ľade pošmykla a z jej rozčapeného, teplého, krásneho lona sa na mňa zlovestne a výsmešne usmievala brána mojich túžieb...

Tak som dnešného studeného rána mal možnosť spoznať niekoľko odtieňov smiechu.

Väčší - a lepší - smiech zažijem dnes už len na mojej terapii, kam musím ochvíľu naklusať. Nie psychterapii, to ešte nie, ale fyzioterapii, kde sa budem v rámci liečenia učiť valčík. Viedenský valčík. A to práve s rodenou Rakušankou...

No pomahaj pánboh! To bude na ďalší stupeň smiechu...Ale vraj keď tanec je najlepšia medicína!

Kam dál